Migaľ pre Pravdu: Vedeli sme, že príde verejná poprava. Plán? Zrejme destabilizácia Hlasu, stranu má prevziať Drucker

Ste ešte v tejto chvíli členom Hlasu alebo už oficiálne prebehli procesy?

Pokiaľ viem, to rozhodnutie, ktoré padlo na kongrese, bolo prezentované mediálne, ale technicky ešte nie. Ešte nám nebolo doručené rozhodnutie o vylúčení zo strany. Očakávam, že asi príde. Uvidíme, ako sa k tomu postavíme, ale asi keď nás niekde nechcú, tak nebudeme bojovať za to, aby sme tam zostávali.

Vedeli ste vopred, že vás vylúčia?

Nevedel som o tom, že ma vylúčia, ale mali sme také náznaky. Dostávali sa k nám informácie o tom, čo sa chystá na kongrese, že sa chystá verejná poprava. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sme vedeniu strany avizovali, že na ten snem neprídeme.

Považujete to za nejakú stratégiu, že vylúčili iba vás dvoch?

Určite áno. Je to stratégia ako rozbiť štvoricu poslancov, ktorí chceli bojovať za hodnoty a ktorí hovorili o tom, že si stoja za svojím názorom a že chcú hlasovať podľa ústavy – podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.

A darí sa im to? Rozbiť vás?

Ja verím, že nie. Aj keď prichádzajú rôzne ponuky, sú rôzne tlaky. Po straníckom kongrese opäť prichádzali ponuky s nejakými funkciami.

Aké?

Nie nám. Kolega Malatinec dostal ponuku byť štátnym tajomníkom na ministerstve kultúry, čo odmietol.

Ako si vysvetľujete slová pána Šutaja Eštoka? Vás označil za vydieračov, ale na tlačovke uviedol, že ak by za ním prišiel pán Malatinec a niečo chcel, tak by mu vyhovel, ako by vedel.

To sú presne tie slová. Pán predseda potvrdil ich postoj, že teda my sme vydierači, ale na druhej strane oni tu kupčia s funkciami, ktorými sa snažia ovplyvňovať poslancov, ktorí naozaj chcú hlasovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Cieľom je len to, aby hlasovali podľa toho, aká je stranícka línia a aký je záujem najvyšších straníckych predstaviteľov.

Opakovane ste hovorili o tlakoch. Ešte stále sa to deje? Ako si to máme predstaviť? Kedy ste si všimli, že sa niečo takéto deje?

Viete, keď vám príde nejaká žiadosť o nejaký výsluch, s čím ja nemám najmenší problém, ale keď to príde práve v čase, keď nehlasujete, tak ako vám káže jednota strany… Keď chodíte na stretnutia so svojimi zdrojmi so svojimi známymi a okolo vás sa zrazu hýbu nejaké autá, keď zrazu členovia najužšieho vedenia strany majú informácie o stretnutiach, o ktorých vlastne nemajú čo vedieť… Tak sú to prinajmenšom čudné veci a to sa nebavíme o ďalších mojich troch kolegoch, ktorým sa takéto veci takisto diali.

Aj opozícia naznačila, že ich rozpracúvajú bezpečnostné zložky. Nemáte nejaké obavy? Nebojíte sa, čo môže nasledovať?

Neviem, čo môže nasledovať, ale ešte stále pevne verím, že nie sme v 90. rokoch.

Hovorili ste, že pán Šutaj Eštok ako minister vnútra nevedel o tom vašom vypočutí, že je to teda zlý minister, ak nevie, čo sa deje v jeho rezorte…

Ja nie som človek z ulice, ktorý dostane predvolanie a ide na výsluch v súvislosti s nejakým prípadom. Ja som naozaj poslanec Národnej rady SR, ktorý je exponovaným poslancom. Problém vidím v tom načasovaní. Ja nemám problém ísť vypovedať na inšpekciu ministerstva vnútra hovoriť o veciach, na ktoré sa ma bude vyšetrovateľ pýtať, ale otvorene hovorím, že to načasovanie a ďalšie zvláštne veci, ktoré sa okolo nás dejú, mi dávajú dôvod obávať sa, či sa naozaj nevracajú 90. roky.

Kto podľa vás riadi ministerstvo vnútra, keď o niektorých veciach pán Šutaj Eštok nevie?

Buď o tom vie, že sa to deje a je to problém, lebo nič proti tomu nerobí alebo o tom nevie, tým pádom je zlý minister vnútra, keď nevie, že sa takéto veci v rezorte dejú.

Podľa lídra Hlasu to bol pán Šalitroš, ktorý prišiel, ponúkol manželstvo z rozumu a ukázal nejaké gesto s tým, že citujem „budú poslušní disciplinovaní lojálni“, ale že potrebujete štyri spomínané funkcie. Štvrtú – šéfa Vojenského spravodajstva. Tak ako to bolo?

Vôbec to nie je pravda. Celá táto situácia sa stala tak, že sme mali stretnutie, kde sme popísali problémy, ktoré sa nám dejú. Samozrejme, má to ďalší širší kontext, že naše základné požiadavky boli výmena šéfa klubu, tlačového oddelenia, lepšia komunikácia s ministrami a zastavenie gestapáckych metód, ktoré na nás uplatňujú. My sme nežiadali žiadne funkcie. My sme požadovali to, že musia prísť záruky našej bezpečnosti zo strany ministerstva vnútra, respektíve Vojenského spravodajstva, pretože patria do gescie Hlasu. Bavili sme sa o tom, ako uchopiť možno ďalšie fungovanie v klube, respektíve v strane, keďže sa podľa nášho názoru odkláňa z cesty, za ktorou sme my prišli. Ďalšia vec je fungovanie samotného parlamentu, keďže vidíme, že tam prichádzajú rôzne uznesenia, zákony, o ktorých nič nevieme a preto vznikla celá naša debata. Chceli sme od začiatku diskutovať, no nebol tam vytvorený priestor. Čiže sme otvorili nejakú diskusiu. Tak je myslené z rozumu, že áno, budeme spolu vedieť ďalej fungovať alebo to bude rozvod so všetkým, čo k tomu patrí. Vedenie strany Hlas si vybralo rozvod. Veľmi ma mrzí, že sme v tejto situácii, kedy má Slovensko ďaleko viac problémov ako riešiť to, že si tu niekto vymýšľa, že my požadujeme nejaké funkcie. Keď som dostal exaktnú otázku od ministra Tomáša, či chcem byť minister (vnútra, pozn. red.), povedal som mu jednoznačne, že nechcem byť minister. Chcem byť poslancom a som zodpovedný za to, akú legislatívu prijímame a aká legislatíva odchádza. Ale keď nemám žiaden vplyv na to, čo prichádza a odchádza z parlamentu, tak ja nebudem poslanec, ktorý bude stískať ten gombík a pozerať sa na to, čo sa tu potom na Slovensku deje. Áno, dnes už môžem hovoriť o tom, že novela trestných kódexov nemala byť prijímaná v skrátenom legislatívnom konaní, ale že sme o tom mali ďaleko hlbšie diskutovať, pretože to spôsobilo naozaj to, čo spôsobilo, že sú tu mnohé trestné činy premlčané. Že sme bezprecedentne, z môjho pohľadu, odvolali predsedu opozičnej strany z postu podpredsedu parlamentu, že minister Šutaj Eštok rok nevie zabezpečiť napríklad vedenie parlamentu a tak ďalej. Tém, ktoré sme začali kritizovať, je strašne veľa. Postupne sa to nabaľovalo a nabaľovalo. Keď sme to chceli nejakým spôsobom uchopiť, dať návrhy a chceli sme o nich diskutovať, ako by sa to mohlo zmeniť, nebola absolútne žiadna diskusia a na konci dňa prišlo vyhodenie zo strany Hlas.

A kedy sa to zlomilo? Kedy ste si povedali, že už pôjdete s tým aj verejne von.

To je ako keď máte malé dieťa, to dieťa kričí v nejakej miestnosti plače, búcha sa o zem a vedľa rodič pije pivo a nevšíma si ho. Ono nebude ticho, keď mu dáte po hlave, bude ďalej plakať a bude ďalej kričať. Nehovorím, že my sme malé deti, lebo nie sme. Je to príklad toho, že sme chceli diskutovať, ale keď nemáte lídra, s ktorým sa o tom môžete rozprávať a preberať tieto problémy. On nereaguje na vaše správy. Nereaguje na vaše výzvy na stretnutia, že už sa preboha stretnime, lebo potrebujeme urýchlene diskutovať o veciach a váš líder vás ignoruje, tak potom nech sa nikto nečuduje, že prichádza tlak aj skrz mediálne vystúpenia. Voláte po tom, že chcete riešiť problémy s lídrom strany, ale to sa, bohužiaľ, nestalo. Naozaj ma to veľmi mrzí, že to došlo do tohto štádia.

Hovorili ste, že máte záujem na tom, aby sa nezneužívala moc a systém a aby ste strážili hodnoty, ktoré teraz presadzujete so svojimi troma kolegami. Prečo ste sa teda rozhodli ísť do koalície so Smerom a SNS?

Nechcem, aby to vyznelo alibisticky, ale nebolo to naše rozhodnutie, pretože straníkov sa nikto nepýtal, či chceme ísť, alebo nechcem ísť do takejto koalície. Osobne si myslím, a budem si za tým stáť, že najväčším problémom vládnej koalície je od prapočiatku všetkých problémov Andrej Danko, pretože koalícia by dokázala oveľa efektívnejšie fungovať, keby Andrej Danko nepredvádzal to, čo predvádza. Samozrejme toto bola jedna z vecí, o ktorej sme chceli diskutovať aj s naším predsedom, ale bohužiaľ nemali sme na to možnosť. Osobne si myslím, že by bolo lepšie, keby pri tých koaličných rozhodovania a dohodách bol aj štvrtý koaličný partner v podobe KDH. Ale ešte raz hovorím, nebola absolútne žiadna požiadavka na poslancov, či chcú, alebo nechcú ísť do takejto koalície. Jednoducho, vládne funkcie sa podelili, tak to potom zostalo a takto sa riadi štát. Dnes vidíme problémy na ministerstve kultúry, vidíme problémy aj na rezortoch Hlasu, vidíme zlé čerpanie eurofondov, vidíme helikoptérové peniaze na energopomoc, ktoré mali byť adresné, vidíme 13 dôchodky, a je super, že ich máme, ale na druhej strane máme trojmiliardový deficit v Sociálnej poisťovni a preto sme prijímali konsolidačný balíček a menili daň z pridanej hodnoty na to, aby sme zaplátali dieru v Sociálnej poisťovni, a to sa nebavíme o zdravotníckych zákonoch – o zákone, ktorým sme chceli zatvárať lekárov, aby sme ich tým vydierali, a pritom minister zdravotníctva ustúpil takmer vo všetkom zdravotníkov… My sme sa chceli absolútne legitímne pýtať na tieto veci a chceli sme zároveň dávať riešenia, ako sa to dá robiť inak ako sa dá robiť tá politika inak. Namiesto toho predseda s veľkou podporou robil to, že stranu ťahal na ihrisko Smeru, kam nás ťahal aj Smer. My namiesto toho, aby sme sa tomu bránili, tak sme na to ihrisko šli a zo strany Hlas sa začal stávať Smer 2. Aj keď dnes, a teraz možno poviem to, čo by som možno nikdy predtým nepovedal, dnes sme v tejto situácii, ku ktorej by v Smere nedošlo, len preto, lebo Hlas má slabého lídra. To je celé.

Keď hovoríte o slabom lídrovi, povedali ste, že Hlas riadi prezident Peter Pellegrini cez ministra školstva Tomáša Druckera. Prečo sa potom lídrom stal Šutaj Eštok a nie Drucker? Lebo to teraz vyzerá naozaj, že vlastne ten Hlas bol len projektom na to, aby mal Smer koaličného partnera, lebo nedáva zmysel ani to, že sa Pellegrini nezastáva svojich hodnôt.

Ja som tiež nerozumel, prečo bol navrhnutý na predsedu strany Šutaj Eštok ako jediný kandidát. Hovoríme o nejakých demokratických princípoch v rámci demokratickej strany na Slovensku. Dôkazom toho, že to tak nie je, je fakt, že pred delegátov bol navrhnutý jediný kandidát a my sme si jednoducho nemohli vybrať z ďalšej ponuky.

Kto navrhoval kandidátov?

Jeho navrhoval predseda Pellegrini.

Nikto iný do toho nezasahoval?

Nikto iný. Ja som pri tých rokovaniach ani nebol, nie som v predsedníctve strany ani nikde, čiže my ako poslanci NR SR a členovia strany sme na to nemali absolútne žiaden dosah a pritom tam boli ľudia, ktorí by možno dokázali riešiť situáciu tak, aby sme nedospeli do dnešného štádia. Ale vrátim sa k tomu, čo ste sa ma pýtali. Viete, mám taký pocit, že Šutajovi Eštokovi niekto veľmi zle poradil. Otázka je, či mu niekto veľmi zle neporadil zámerne, pretože naozaj v situácii, keď sa koalícia trasie o každého jedného poslanca a on nechá vyhodiť dvoch mi to príde ako absolútne nelogické a zlé riešenie. Čiže buď mu to nedochádza, alebo keď to mu niekto poradil, tak mu poradil veľmi zle. Nebol to nejaký zámer, že to takto má vyriešiť, aby potom prišiel Drucker, ktorý prevezme tú stranu? V kuloároch strany sa dlhodobo hovorí o tom, že je chystaný ako následník Šutaja Eštoka.

Drucker?

Drucker.

Kto si myslíte, že mu poradil zle alebo prečo? Lebo naozaj to teda nedáva zmysel.

Možno práve preto, aby urobil takýto destabilizujúci krok na to, aby mohlo dôjsť k výmene predsedu strany. Koniec koncov, aké výsledky podáva predseda strany? Rok nevie s Andrejom Dankom vybojovať predsedu parlamentu a my sme rok bez úradujúceho predsedu parlamentu.

Tak ale destabilizácia strany je pomerne riskantný krok, veď sa môže rozpadnúť aj vláda.

Mne samotnému to nedáva logiku, preto sa pýtam, že namiesto toho, aby sme si sadli a vydiskutovali si naozaj problém za zatvorenými dverami tak sme za zatvorenými dverami z dvoch strán a neviete sa spolu rozprávať. Na to príde krok, že nás vyhodia zo strany, ozaj tomu nerozumiem.

Ešte v decembri ste hovorili, že v strane je viac nespokojných poslancov a že dúfate, že možno vyjdú ich mená tiež „von“.

Debaty v klube boli často vášnivé s niektorými kolegami. Veľa z nich bolo nespokojných s rôznymi vecami, ktoré prichádzali a nakoniec všetci v šíku ako ovce len stláčali gombík a vy keď chcete zabrániť nezmyselným návrhom, tak sa musíte ozvať. Jedného dňa sa pohár trpezlivosti naplní a poviete si, že dosť, pretože vidíte, aký to má vplyv na spoločnosť, aký to má vplyv na ľudí. Namiesto toho, aby sme boli stranou, a ja som tomu uveril, tým stredovým prvkom, ktorý bude upokojovať situáciu a nachádzať kompromisné riešenie, aby sme dokázali stabilizovať spoločnosť, tak my sa odkloníme a len prilievame olej do ohňa donekonečna. Vtedy prišiel zlom, že už dosť – príkladom je Fond na podporu umenia, devastácia kultúry, kultúrnych organizácií… je tam mnoho ďalších vecí. Preto sme s kolegom Šalitrošom nezahlasovali za zatváranie lekárov a prišli sme s návrhom zdravotníckeho zákona, zmierniť ho. Je to oveľa lepšie riešenie, ako teraz na februárovej schôdzi zákon opravovať. To sme vtedy ešte ukázali jednotu s vládnou koalíciou, že sme sa vôbec prezentovali, lebo inak by ten zákon neprešiel.

Prečo pán Malatinec a pán Ferenčák hlasovali za ten zákon?

Oni argumentovali tým, že stále držali tú stranícku líniu, aj keď ten zákon odmietali. Bol tu aj ďalší prílepok, ktorý prišiel na zrušenie povinnosti premiéra chodiť na výbor pre európske záležitosti, ktorý sme len úplne náhodou postrehli a ozvali sme sa. Namiesto toho, aby sme o tom debatovali, tak len skúšali a skúšali, či náhodou zákon neprejde.

Ale pán Ferenčák vtedy hovoril, že hrozil rozpad vlády aj Hlasu, keby nezahlasovali za ten zdravotnícky zákon.

Boli tam rôzne tlaky a boli obrovské. Aj na mňa pri športových veciach a to už bolo naozaj úplne cez čiaru. Moja povinnosť z ústavy je hlasovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Na jednej strane pomyselných váh je lojalita k strane a možno k cieľu, ktorý chce dosiahnuť. Keby to bol celospoločenský cieľ, je to fajn. No pokiaľ je to cieľ a záujem jednotlivých osôb a vidíte, že to neprestáva a nie je to náhoda, tak zistíte že naozaj musíte urobiť niečo pre to, aby ste to vyvažovali. Neviem si predstaviť v tejto situácii ďalšie tlaky, ktoré budú vyvíjané a sú vyvíjané aj na našich ďalších dvoch kolegov, ktorí v Hlase zostali a nevylúčili ich.

Myslíte tlaky bezpečnostného charakteru alebo politické tlaky?

Toto celé vyústilo do obrovskej diskreditačnej kampane voči nám. Aj po tom stretnutí, ktoré sme mali s predsedom a podpredsedami, sme boli dohodnutí, že ideme ďalej diskutovať, ako vyriešiť túto situáciu. Nikto si nepýtal žiadne funkcie. Chceli sme tam bezpečnostné záruky, aby sa nám prestali diať také veci, aké sa nám dejú. Namiesto toho sa spustila obrovská diskreditačná kampaň. Šutaj Eštok stále volal po tom, že si vyriešime za zatvorenými dverami a oni boli prví, ktorí tie dvere otvorili, začali o všetkých veciach rozprávať a navyše to demagogicky zneužívať. Celé to má obrovský kontext, nie je to o tom, že Migaľ chce nejakú funkciu. Migaľ nechce žiadnu funkciu ani po žiadnej funkcii nikdy netúžil. V strane Hlas je kvantum ľudí, ktorí sú zberateľmi funkcií. Ja chcem byť poslanec Národnej rady SR a chcem pracovať naozaj na tom, aby z nej vychádzali rozumné a normálne návrhy zákonov.

Ja rozumiem tomu, čo hovoríte, aj to znie pomerne dosť ideálne, ale boli ste roky v médiách, sledovali ste situáciu, nie je to možno trošku naivné z pohľadu vás ako politického nováčika? Lebo vo Ficových vládach nebolo zvykom hlasovať podľa svedomia a už vôbec nie takto verejne kritizovať.

Práve preto, že som bol v pozícii novinára v predchádzajúcich dvoch desaťročiach, som mnohokrát videl, že tí ľudia neboli stotožnení a hlasovali nie podľa svojho vedomia a svedomia, ale podľa nejakého úplne iného presvedčenia. Práve o to dôležitejšie je pre mňa dnes, keď som si naozaj uvedomil všetky tieto veci a vrátil sa spätne aj k myšlienkam, nad ktorými som uvažoval ešte keď som bol novinár, že dnes je extrémne dôležité hlasovať podľa toho svojho najlepšieho vedomia a svedomia, lebo potom ide o rôzne iné záujmy a to nie je správne. Neviem, či som idealista, alebo nie som. Ja dnes vidím, že svet je rozdelený, Slovensko je rozdelené na čierne a biele. Neexistuje tu žiaden prienik. Pokiaľ toto nezmeníme a nebudeme naozaj normálni… Naozaj, buďme už normálni, lebo pokiaľ nebudeme, tak neviem… ja nechcem zažiť na Slovensku občiansku vojnu. Tá polarizácia je absolútne nekonečná. Bola tu nejaká akcia, prišla nejaká reakcia a na tú prišla ďalšia, ale už to neposúvajme ďalej. Počkajme, ako to vyrieši premiér, pretože len on to má vo svojich rukách, lebo pokiaľ budeme takto pokračovať ďalej, ideme úplne do pekla. Nikto z nás nechce predčasné voľby. Počkajte, k akým rokovaniam príde, či prídu a čo sa bude diať.

Očakávate rokovania so všetkými štyrmi poslancami?

Máme takú dohodu, že nás na týchto rokovaniach zastupuje kolega Šalitroš, aby to bolo efektívnejšie, aby sa čo najrýchlejšie pohli dopredu, čas nás bude tlačiť.

Ale teda za všetkých štyroch.

Za nás štyroch, áno.

Dobre a nebojíte sa, že sa to rozdelí? Lebo nevyzerá to súčasne zo slov nikoho, že by chceli rokovať s vami dvoma vylúčenými.

Nechajme to zatiaľ tak. Po kongrese sme vydali spoločné stanovisko ako štyria poslanci národnej rady, kde sme zagarantovali to, že chceme, aby vláda vydržala a aby nešla do predčasných volieb. Zároveň chceme, aby túto situáciu vyriešil premiér tak, ako to avizoval, že keď sa to nevyrieši v stranách, ktoré problém majú, tak potom sa do toho obuje on. Má v rukách nástroje, ktorými to vie vyriešiť a uvidíme, ako to dopadne. (Premiér Fico medzitým na tlačovke reagoval, že Migaľa nepozná, nič s ním nemá a ak padne vláda, ľudia sa majú obrátiť na Hlas a SNS. pozn. red.)

Ako je to teraz vlastne s vašou podporou vláde? Lebo ste vylúčení, ale stále vaša štvorica deklaruje podporu vláde a nechcete predčasné voľby… tak či to nie je mätúce, predstaviť si po tomto všetkom, že ešte tú koalíciu budete podporovať, že aká by tá dohoda musela byť.

Politika je o umenie nemožného, ale hlavne o rešpektovaní pravidiel a dohôd. My sme sa s vedením našej strany dohodli, že budeme pokračovať v rokovaniach a že budeme hľadať cestu von z tejto celej situácie, ktorá sa deje. My sme tieto dohody neporušili, napriek tomu opakujem, budem rád, keď sa tu nájdu emisári, ktorí si sadnú a dohodnú sa, aby tá vládna koalícia mohla pokračovať ďalej, ale stále trváme na tom, aby z vlády a z parlamentu nakoniec vychádzali rozumné návrhy, aby tu neboli rôzne hry a politické témy, ktoré nevyriešia to, že máme rozpadajúce sa cesty, že máme padajúce mosty, že životná úroveň na Slovensku nereflektuje na to, že sme už mnoho rokov v Európskej únii a že sme na tom mohli byť oveľa lepšie. Potrebujeme efektívne fungovanie všetkých rezortov a na to chceme skrz možno nášho nejakého ďalšieho politického vplyvu alebo politického pobytu vo vládnej koalícii dohliadať.

A teda je to len technická vec. To nehlasovanie znamená, že sa nebudete prezentovať pri ničom, kým sa to nevyrieši?

So všetkým, čo k tomu patrí. Takto to robí pán Huliak a jeho kolegovia. My sme teraz v podobnej situácii, že potrebujeme, aby premiér vyriešil situáciu, tak sa nebudeme prezentovať a hlasovať.

Váš pocit momentálne je aký? Že to premiér vyrieši?

Pán premiér je skúsený politik. Ja si myslím, že má v rukách všetky nástroje a že to vyrieši.

Z vášho pohľadu je situácia v Hlase aká? Pán Šutaj Eštok hovoril, že vlastne to bolo všetko jednohlasné. Je to vyriešené, vydieračov odstránili.

Keď si zavoláte na kongres okresných, krajských funkcionárov strany, z ktorých každý jeden je v nejakej štátnej funkcii, či už je to riaditeľ Sociálnej poisťovne alebo prednosta okresného úradu… pri akejkoľvek nevôli podpísať niečo by sa mu mohli začať diať také veci, ako nám. Mohol by začať byť perzekuovaný a rovnako vylúčený zo strany, keby o tom nahlas začal hovoriť.

Takže je to tak, že nespokojných umlčali.

Viete, keď dostanete pár dní pred tým snemom do ruky papier, ktorý sa bude dávať podpisovať všetkým straníckym funkcionárom, štruktúram, to nie je hlas obyčajných straníkov. Veľmi veľa straníkov, ktorí sa sklamali tak ako som sklamaný ja, odišlo zo strany.

Odišli počas tohto roka?

Odkedy strana vstúpila do koalície, v ktorej je. Namiesto toho, aby tam robila ten jazýček na váhach, tak sa začína čím ďalej, tým viac podobať na Smer. Ľudia sa sklamali a názory straníkov neboli neboli vypočuté. Predseda Šutaj Eštok sa utvrdil len svojimi funkcionármi a tými, ktorí sú nejakým spôsobom strane zaviazaní. Aj toto je len výsledok v úvodzovkách demokratického riadenia tej strany. My nie sme v súkromnej firme, sme v politickej strane v demokratickej spoločnosti. To je veľký rozdiel, ale to si asi nikto neuvedomil a naopak si myslí, že je to súkromná firma.

Je koalícia teraz bližšie k dohode alebo k predčasným voľbám?

Premiér je skúsený politik, myslím si, že to vyrieši a túto obrovskú turbulenciu ustojíme.

Viete si predstaviť, že by ste teraz fungovali v menšinovej vláde?

V tejto chvíli som sa nad tým nezamýšľal.

Ak by sa hlasovalo o páde vlády teraz, hlasovali by ste za?

Nie.

Čo sa týka koalície Hlas, Smer, SNS, povedali ste, že KDH by bolo dobrým štvrtým koaličným partnerom. Líder KDH pán Majerský hovoril, že už počas volebnej noci bola dohoda na koalícii PS, KDH, SaS a Hlas a že viacerí poslanci Hlasu ľutujú teraz, že do takej koalície nešli. Vy ste vtedy ako rozmýšľali?

Ja som nebol pri tých rozhovoroch.

Tak ale váš názor.

Ja by som preferoval inú koalíciu.

Akú? S KDH? Takú ako je teraz plus KDH?

Napríklad.

Akú inú ešte?

Tam veľmi nebolo z čoho vyberať a išlo sa touto cestou, ale asi najlogickejšia by bola s KDH, pretože možno strana Hlas by mohla vyvažovať niektoré návrhy, s ktorými prichádza SNS a Smer. Bola by to konzervatívna vláda. Aj ja som tak nastavený, som konzervatívny liberál, nevyhraňujem sa ani naľavo, ani napravo. Myslím si, že stredná cesta je úplne najlepšia a preto si myslím, že tá koalícia by bola lepšia. Či by bola lepšia koalícia Hlas, PS, KDH a SaS… ťažko povedať, pretože ju nemáme. Je to len o tom, že sa povedalo, aká by bola… Dnes už nemôžeme pozerať na to, čo bolo. Musíme sa pozerať na to, čo bude a ako to budeme bilancovať.

Neobávate sa po ďalších voľbách, či predčasných, alebo tých v riadnom termíne, že Smer a Hlas by v tejto situácii boli schopní ísť do koalície s Republikou?

To je jeden z najväčších problémov, čoho sa ja obávam. Aj preto som povedal, že je to jeden z dôvodov, prečo nepreferujem predčasné voľby, pretože to je ako keby som dnes zobral svoj mandát a odovzdal ho Republike, Uhríkovi a Mazurekovi, pretože strana Hlas sa pod vedením Šutaja Eštoka radikalizuje. Vidia to všetci – z jeho prejavov, z jeho politiky a ja by som sa nechcel dožiť toho, že strana Hlas, ktorá si zakladá na odkaze Slovenského národného povstania skončí v koalícii so Smerom a Republikou. To je už naozaj iba cesta do radikálneho priestoru, preto o tom treba hovoriť a treba radšej zvoliť zložitejšiu cestu, po ktorej sa vydáme.

A myslíte si, že ďalšie tri roky, ktoré ešte vládu čakajú, môžu situáciu zastabilizovať?

To je presne náš záujem a od začiatku bol a možno to je východisko do rokovaní s premiérom. Chceme byť v koalícii hlas rozumu, o ktorom sme hovorili, chceme mať naozaj tú pozíciu takú, aby sme dokázali byť systémom bŕzd a protiváh, že niekde to zabrzdíme, ale dáme aj riešenia, aby sme sa o problémoch rozprávali a nie len radikálne nastavili veci a vy poslanci za to zahlasujte. Potom nás v parlamente nemusí byť 150. Nech má každá strana jedného poslanca, ktorý bude hlasovať, ako sa mu povie a vybavené a ušetríme veľa peňazí.

Zatiaľ to nevyzerá pozitívne, čo sa týka rokovaní, ale aj postoja pána Pellegriniho. Takže ten váš hlas rozumu, ak stroskotajú rokovania, vidíte ako samostatný projekt, alebo by ste boli v inej strane, alebo čo znamená, že nikam neodchádzate.

V tejto chvíli ostávam nezaradeným poslancom NR SR a garantujem stále to, že chcem, aby pokračovala ďalej vládna koalícia, ale musí dôjsť k určitej reforme tak, ako to avizoval premiér. Pokiaľ to bude tak, budem veľmi rád, keď budeme môcť presadzovať hodnoty, o ktorých hovoríme a budeme vyvažovať alebo brzdiť rôzne nezmyselné návrhy a práve naopak, predkladať rozumné návrhy, ktoré pomôžu ľuďom. Pokiaľ to tak nebude, som pripravený na akýkoľvek scenár. Nie som prikovaný k tejto stoličke. Dnes tu som, zajtra tu byť nemusím. Vôbec sa toho nebojím a možno práve to ma oslobodzuje v rozhodnutiach, že som neuhol a idem si za svojím. Opakujem, nejde mi absolútne o žiadnu funkciu. Išlo mi o to, aby sa na Slovensku ľuďom lepšie žilo a aby sme sa pohli dopredu. Myslím si, že od začiatku tohto volebného obdobia sa nijakým spôsobom rapídne nezvýšila životná úroveň ľudí na Slovensku. Je naša psia povinnosť robiť na tom, aby sme to zmenili a budem rád, ak budeme mať možnosť ovplyvniť to.

Reformu myslíte ako formu rekonštrukcie vlády?

Uvidíme, ako to celé dopadne. Myslím si, že sme ešte veľmi na začiatku. Budem rád, keď naozaj otočíme list po týchto veľmi nepríjemných veciach, ktoré sa stali. Niekto musí mať naozaj zdravý rozum, musia vychladnúť emócie. Ja som veľmi emotívny človek, ale nech sa nikto nečuduje, že po obrovskej emócii voči mne prišla moja emotívna reakcia. Na druhej strane, keď emócie opadnú, som ochotný prísť a racionálne rokovať. Nejde o žiadne moje osobné záujmy.

Takže ešte veríte v dohodu.

Samozrejme, keby som neveril, tak o tom nerozprávam.