Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) v decembri 2024 v mene vlády podpísal s LOZ zmluvu o nastolení sociálneho zmieru v zdravotníctve. Vláda sa v nej zaviazala k plneniu viacerých požiadaviek lekárskych odborárov a zabránilo sa tak kolapsu nemocníc, ktorý hrozil pre výpovede viac ako 3 300 lekárov.
Vláda sa v dohode s LOZ zaviazala bezodkladne predložiť do Národnej rady (NR) SR návrhy zákonov, ktorými sa zrušia konsolidačné opatrenia týkajúce sa valorizácie platov lekárov, ako aj legislatíva o mimoriadnej situácii. Tou sa do zákona dopĺňala možnosť vyhlásiť mimoriadny stav v konkrétnych okresoch alebo nemocniciach, v ktorom by lekári museli chodiť do práce aj napriek podaným výpovediam. Ak by počas mimoriadneho stavu do práce nenastúpili, hrozil by im ročný trest odňatia slobody.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
Rezort pod vedením Šaška nakoniec ustúpil pri väčšine požiadaviek lekárskych odborárov a z celkovo 19 požiadaviek ich naplnil 16. Ďalšie body, ktorých realizácia potrebovala schválenie parlamentom, ministerstvo sľúbilo splniť do konca februára 2025.
Lekári sa po dohode do nemocníc vrátili len podmienečne. Ak teda vláda svoje sľuby nesplní, zdravotníci svoje výpovede obnovia. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že na avizovaných zmenách pracuje. „Pracovné skupiny pripravujú jednotlivé návrhy zákonov, ktoré ministerstvo plánuje predložiť na najbližšiu parlamentnú schôdzu. Rezort zdravotníctva bude o všetkých krokoch včas informovať,“ uviedlo v stanovisku.
Koalícia nemá hlasy
To, že by zdravotnícke zákony parlamentom neprešli, je v súčasnosti dosť realistický scenár. Vládna koalícia aktuálne nedisponuje v parlamente väčšinou. Po tom, ako z klubu SNS odišla trojica poslancov okolo Rudolfa Huliaka, vláda prišla aj o hlasy štyroch poslancov Hlasu – Samuela Migaľa, Radomíra Šalitroša, Romana Malatinca a Jána Ferenčáka. Avizovali, že zatiaľ sa nebudú prezentovať na schôdzach ani sa zúčastňovať hlasovaniach v parlamente.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
To znamená, že koalícia potrebuje pomoc „rebelov“ alebo opozície aj na to, aby mohla otvoriť schôdzu v parlamente. A následne rovnako aj na schvaľovanie zákonov. Opozičné strany navyše avizujú, že vláde s otvorením riadnej schôdze nepomôžu.
Opozičná SaS uviedla, že jej poslanci sa nebudú prezentovať a počkajú, či vláda bude mať väčšinu a bude schopná schôdzu otvoriť. „Ak bude treba podporiť návrhy, budeme konštruktívni, my ich podporíme, ale za podmienky, že sa dohodneme na predčasných voľbách,“ podotkol predseda strany Branislav Gröhling.
Progresívne Slovensko má rovnaký názor. Jeho predseda Michal Šimečka hovorí, že ak dôjde k dohode na termíne predčasných volieb, tak strana zákony podporí, no zároveň podľa neho nejde o finálne rozhodnutie. Myslí si, že aktuálne nedáva logiku, aby opozícia pomáhala vláde, ktorá v parlamente stratila väčšinu.
Čítajte aj Tápe Fico alebo vyčkáva na zásadný úder? Opozícia jasá predčasne, Mikloško má pravdu
Predseda opozičného KDH František Majerský nevedel, že hnutie nové zdravotnícke zákony podporí alebo nie. Uviedol, že sa rozhodne, keď uvidí komplexný návrh zákona. Hovorca hnutia Slovensko Matúš Bystriansky pre Pravdu uviedol, poslanci hnutia neplánujú podporiť otvorenie schôdze, no ak sa tak stane, k zákonom budú pristupovať jednotlivo podľa ich obsahu.
„Pri otváraní februárovej schôdze určite nebudeme mafii asistovať. Ak sa však dovtedy Ficovi podarí kúpiť neposlušných poslancov a schôdzu otvoria, zaujmeme stanovisko k hlasovaniu o jednotlivých zákonoch na základe ich obsahu,“ napísal v stanovisku.
Osud dohody je otázny
V situácii, keď vláda nemá garantovanú väčšinu v parlamente a osud avizovaných zmien je otázny, dôležite je to, ako sa k situácii postavia lekárski odborári. Pravda totiž oslovila LOZ s otázkou, ako vnímajú aktuálny vývoj v NR SR aj v koalícii, ako aj na ich ďalšie kroky v prípade, že parlament do konca februára neschváli avizovane zmeny. LOZ však na žiadosť o stanovisko do uzávierky nereagovalo.
Minister zdravotníctva Šaško sa k situácii vyjadril len stručne na tlačovej konferencii a potvrdil, že na najbližšie rokovanie vlády predloží súbor legislatívnych návrhov. Tiež nepredpokladá, že v parlamente bude problém s ich schválením.
Najväčšie slovenské nemocnice pre Pravdu potvrdili, že lekári svoje výpovede stiahli a zatiaľ nová kríza v zdravotníctve nehrozí. V Univerzitnej nemocnici L. Pasteura Košice neevidujú žiadne aktívne výpovede. Všetci z pôvodných 340 lekárov ich dočasne zrušili a čakajú, ako sa vyvinie situácia v parlamente, vyplýva zo stanoviska nemocnice. To isté platí aj vo Fakultnej nemocnici F.D. Roosevelta v Banskej Bystrice a v Univerzitnej nemocnici Martin.
Čítajte viac Lekári po celom Slovensku sťahujú svoje výpovede
Rozvrat zdravotníctva
S kritikou dohody vlády a lekárskych odborárov ale prišla Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ). Apeluje na vládu aj poslancov, aby k schvaľovaniu zákonov pristupovali zodpovedne. „Ak budú schválené zákony tak, ako sú v memorande, bez možnosti úpravy, bude to znamenať rozvrat zdravotníctva do dvoch rokov,“ varoval na spoločnej tlačovej konferencii šéf Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Marián Petko.
Len pre nemocnice spadajúcej do ANS by napríklad avizované skrátenie pracovnej doby znamenalo potrebu prijať 240 lekárov a 1 500 ďalších zamestnancov, tvrdí Petko. Požiadavky LOZ podľa neho nie je možné naplniť personálne ani finančne. Pacientovi by to vo výsledku neprinieslo nič, hovorí.
Čítajte viac Analytici: Dohoda s lekármi nie je pre pacientov prínosom. Zdravotníctvo sa nezefektívni a dlhy nemocníc budú ďalej stúpať
Zmena by si zároveň podľa neho vyžadovala takmer 70-miliónové navýšenie výdavkov na zdravotníctvo. V prípade ďalšej zmeny, ktorá vyplýva z dohody vlády a LOZ – schválenia normatívov – nemocnice by potrebovali prijať ďalších 1 200 nových zamestnancov, ozrejmil Petko. Opätovne pripomenul, že podľa analýz ANS si dohoda vlády s LOZ vyžiada 500 miliónov eur navyše.
Viceprezident AZZZ Igor Pramuk potvrdil, že prijatie navrhovaných zmien bude mať hrozivý dosah. Zmeny v Zákonníku práce budú mať vplyv na celé hospodárstvo a ekonomiku Slovenska, na čo podľa jeho slov nie je krajina pripravená.
Ďalšou výhradou zástupcov AZZZ je zavedenie transakčnej dane, ktorá vstúpila do platnosti v rámci konsolidačného balíčka. Trvajú na tom, aby od nej boli oslobodení všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, nielen štátne a príspevkové organizácie. Pramuk potvrdil, že spolu s ostatnými členmi zdravotníckej sekcie asociácie pripravujú v tejto súvislosti podnet na Európsku komisiu.
Čítajte aj Koalícia prišla o dvoch poslancov, bez Huliaka sú v menšine. Odídu aj Malatinec a Ferenčák? Fico chce od Hlasu vysvetlenie
Prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP) Jaroslava Orosová a prezident Asociácie súkromných lekárov (ASL) Marián Šóth na tlačovej konferencii podotkli, že pri súčasnom financovaní, plánovaných zmenách a zároveň konsolidačných opatreniach ambulancie nebudú konkurencieschopné voči ústavným zariadeniam.
Upozornili, že sa v nich sústreďuje 70 percent zdravotnej starostlivosti. „Neudržíme personál, ktorý bude lákaný do ústavných zdravotníckych zariadení,“ vysvetlila Orosová s tým, že zdravotná starostlivosť v ambulanciách tak nebude dostupná. Šóth priblížil, že ASL by po prijatí zmien potrebovala navýšenie o minimálne 900 miliónov eur na zastabilizovanie zdravotníckych pracovníkov v ambulanciách.
Čítajte viac Hlas a SNS si musia urobiť poriadok v stranách, povedal Gašpar. Fico: Bez počtov sa nedá vládnuť