Zámer výstavby nového veľkého väzenského zariadenia prvýkrát oficiálne ohlásila v januári 2018 vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Avizovala, že výstavba by sa mohla začať koncom roka 2019 a do prevádzky by väznica bola daná v druhej polovici roka 2021.
Hneď vo februári 2018 schválila výstavbu väznice vláda na svojom výjazdovom rokovaní v Hnúšti a mohlo sa zdať, že realizáciu zámeru už nemá čo zastaviť. Lenže ďalšie mesiace sa okolo projektu nič nedialo a termín dokončenia sa postupne posunul na rok 2022 a neskôr až na 2023.
Problémy s obstarávaním
Objavili sa však ďalšie komplikácie. Štát chcel väznicu stavať formou verejno-súkromného partnerstva (PPP) a dodávateľa hľadal cez verejné obstarávanie. Prihlásili sa doň dvaja záujemcovia, ale hodnotiaca komisia u obidvoch našla nedostatky, pre ktoré ich z tendra vylúčila. Celé verejné obstarávanie bolo nakoniec zrušené a ministerstvo spravodlivosti sa rozhodlo projekt výstavby väznice prehodnotiť.
Naposledy o ňom oficiálne informoval šéf rezortu spravodlivosti Boris Susko na výjazdovom rokovaní vlády v júni 2024 v Rimavskej Sobote. Povedal, že výstavba väznice je stále na stole, ale bude potrebné opätovne aktualizovať štúdiu realizovateľnosti, ktorá bola vypracovaná v roku 2013 a aktualizovaná v roku 2017.
Tvrdí, že odvtedy sa veľa zmenilo a predpokladané náklady ovplyvnila inflácia. Pôvodne boli odhadované na asi 55 miliónov eur, ale v súčasnosti by podľa Suska boli dramaticky vyššie. Avizoval však, že výstavba väznice by sa mohla začať ešte v tomto volebnom období. „Vláda je rozhodnutá takýto nový ústav postaviť najmä preto, aby sme zlepšili podmienky na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody, a možno ho využili aj na iné účely. Napríklad v súvislosti s migrantskou krízou a podobne,“ uviedol Susko v lete 2024.
Nič nie je isté
Ani po viac ako pol roku od vyhlásenia ministra spravodlivosti však nie je jasné, či sa väznica v Rimavskej Sobote bude stavať. Ako totiž pre Pravdu uviedla Katarína Bednárová z kancelárie generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS), aktualizácia štúdie uskutočniteľnosti bude prebiehať až do konca roka 2025.
„Práve predmetná aktualizácia by mala v kontexte dopadov schválených legislatívnych zmien v oblasti trestnej politiky štátu na počty väznených osôb riešiť otázky jednak opodstatnenosti tohto zariadenia, jeho prípadnú kapacitu s ohľadom na využiteľnosť už existujúcich ubytovacích kapacít, ako aj spôsob financovania výstavby a prevádzky,“ skonštatovala Bednárová.
ZVJS sme následne poslali doplňujúce otázky, kde sme sa okrem iného pýtali, či existuje aspoň nejaký hrubý časový rámec výstavby väznice v prípade, že by z novej štúdie uskutočniteľnosti vyšla jej potrebnosť. Bednárová nám však odpísala, že na všetky doterajšie aj ďalšie otázky má dať odpoveď práve predmetná aktualizácia štúdie uskutočniteľnosti.
Počet väznených klesá
V neprospech prípadnej výstavby novej väznice hovorí okrem iného klesajúci počet väzňov na Slovensku. Ako totiž vyplýva z pravidelne zverejňovaných údajov ZVJS, začiatkom roka 2024 bolo v našich väzniciach 9724 osôb, ale na začiatku aktuálneho roka ich počet klesol na 8169 (ide o odsúdených aj obvinených). Vplyv na toto zníženie mala okrem iného novela Trestného zákona, vrátane zavádzania alternatívnych trestov.
Podľa údajov ZVJS bola naplnenosť väzníc koncom roka 2016 až 97,7 percenta. Na konci roka 2022 bola stále takmer 85-percentná, ale v súčasnosti je to podstatne menej. „Aktuálna naplnenosť ubytovacích kapacít je 70 percent pri dodržaní zákonom garantovanej minimálnej ubytovacej plochy pre jednu väznenú osobu,“ konkretizovala Bednárová.
Vytráca sa tak jeden z hlavných dôvodov, ktorými v prospech výstavby nového väzenského zariadenia pred siedmimi rokmi argumentovala vtedajšia ministerka spravodlivosti Žitňanská. Tvrdila, že 18 existujúcich väzenských ústavov bolo vtedy preplnených.
Ohrozené otvorené oddelenie
V súvislosti s výstavbou novej väznice sa otvára ešte jedna otázka. Štát ju totiž chcel stavať v rimavskosobotskej mestskej časti Sabová, v areáli otvoreného oddelenia, čo je väzenské zariadenie s najmiernejším stupňom stráženia.
Otvorené oddelenie Sabová bolo zriadené v areáli bývalého Štátneho semenárskeho podniku Rimavská Sobota už v polovici 90. rokov 20. storočia. V roku 1999 bolo pričlenené k Ústavu na výkon trestu odňatia slobody (ÚVTOS) Želiezovce, ktorý je však od Rimavskej Soboty vzdialený okolo 140 kilometrov.
V súvislosti s dlho sa ťahajúcou prípravou výstavby väznice a spomínanou veľkou vzdialenosťou od materského ústavu sa v Rimavskej Sobote pred pár rokmi začali šíriť fámy o možnom zrušení tohto otvoreného oddelenia. Pýtali sme sa teda vedenia ZVJS aj na túto možnosť. Bednárová ju nepotvrdila ani nevylúčila s tým, že to ukáže až spomínaná štúdia.
Foto: Branislav Caban
Faktom však je, že v roku 2023 došlo k zníženiu kapacity Otvoreného oddelenia Sabová zo 65 na 52 odsúdených. Ani táto kapacita ale nie je aktuálne naplnená. „K 28. januáru 2025 trest odňatia slobody vykonáva na Otvorenom oddelení Sabová 26 odsúdených,“ konkretizovala Bednárová. Dodala, že oddelenie má 12 príslušníkov zboru a 5 zamestnancov zboru.
Na Sabovej bola navyše v roku 2023 ukončená živočíšna výroba, ktorá dovtedy podľa údajov ZVJS dodávala pre slovenské väznice zhruba 70 percent bravčového mäsa. Jej zastavenie zdôvodnila vtedajšia hovorkyňa zboru Monika Kacvinská neefektívnosťou a nerentabilnosťou.
Mesto by poskytlo byty
Primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko pre Pravdu uviedol, že nemá nové informácie o zámere výstavby väznice, ale pokiaľ by k nej došlo, potešilo by ho to. „Znamenalo by to zamestnanie pre 400 ľudí z Rimavskej Soboty a regiónu Gemera-Malohont,“ poznamenal.
Primátor už v minulosti avizoval, že mesto by mohlo ZVJS pomôcť s ubytovaním zamestnancov väznice. Dlhodobým plánom je totiž prestavba starého internátu na Školskej ulici na byty, ktorých by podľa Šimka v tomto objekte mohlo vzniknúť 132. Príslušný zámer mestskí poslanci síce opakovane neschválili, ale primátor ho opäť chce predložiť na februárové zasadnutie mestského zastupiteľstva.
Už tri dekády
Prvýkrát sa o výstavbe väznice v Rimavskej Sobote hovorilo už v polovici 90. rokov 20. storočia. Vtedy však mala vzniknúť prestavbou takzvanej tabakovej továrne na Hostinského ulici, v areáli ktorej boli dve budovy bývalých kasární. Práve tie mali byť prebudované na väzenské pavilóny.
Foto: Branislav Caban
Zámer vtedy vyvolal odpor časti obyvateľov mesta, ktorí nechceli väznicu priamo v intraviláne. Proti jej výstavbe zorganizovali aj petíciu. Štát napokon od tohto zámeru upustil a rozhodol sa postaviť úplne novú väznicu v spomínanej mestskej časti Sabová.