Poslanci okolo Samuela Migaľa síce mali v pláne až do vyriešenia situácie nehlasovať, ich súdržnosť sa za posledné dni otriasa v základoch. Smer sa už zrejme dohodol s huliakovcami a na nalomenie poslancov Hlasu Romana Malatinca a Jána Ferenčáka toho nebolo potrebné až tak veľa. Podľa politológov sa po pár dňoch zdá, že predčasné voľby sa vzdialili, no vždy sa môže niekto postaviť na zadné.
Februárová schôdza sa začne budúci utorok a koalícia provizórne riešenie našla. Otázne je, či „sedemdesiatsedmička“ vydrží aj počas marcovej schôdze či do konca volebného obdobia.
Dohodnutí – skončia huliakovci v klube Smeru?
Odchod huliakovcov bol pre koalíciu prvým šokom. Aj keď spočiatku deklarovali podporu štvrtej vláde Roberta Fica (Smer), postupne začali ich požiadavky pribúdať a podpora klesať. Neprispeli k tomu ani vyjadrenia nominanta SNS a šéfa envirorezortu Tomáša Tarabu o tom, že si koalícia vystačí aj bez huliakovcov. Rudolf Huliak, Ivan Ševčík a Pavel Ľupták sa preto z času načas neprezentovali a aj preto začala mať koalícia problém byť uznášaniaschopná.
Čítajte viac Počty sú stále neisté. Hazarduje koalícia? Rozhodne zrejme už nalomený Malatinec, huliakovci Fica podporia
K tomu sa v polovici septembra pridali aj štrajkujúci poslanci Hlasu. Najprv boli dvaja, potom traja a nakoniec sa k Samuelovi Migaľovi, Radomírovi Šalitrošovi a Romanovi Malatincovi pridal aj Ján Ferenčák. Koalícia sa tak zrazu musela strachovať o sedem poslancov a otváranie schôdzí, ale aj prijímanie zákonov boli čoraz ťažšie. Aj preto sa v decembri koaliční poslanci dohodli na odsunutí zvyšných bodov schôdze na február. Týkalo sa to množstva personálnych otázok ako je menovanie členov Rady RTVS, zvolenia šéfa NR SR, ale aj odvolávania Huliaka a ďalších.
Nikto však nerátal s búrlivým januárovým vývojom. Rokovania stagnovali aj s migaľovcami a aj s huliakovcami. No kým Rudolf Huliak bažil po postoch a mal jasné požiadavky, Migaľovi išlo o zmenu fungovania v Hlase a aj v koalícii. Okolo huliakovcov tak bolo čoraz väčšie ticho. V éteri ostali len ich požiadavky – spísanie memoranda alebo nejakej formy spolupráce s koalíciou či podieľania sa na chode v koalícii a zisk jedného z ministerstiev SNS, konkrétne ministerstvo životného prostredia, ktorého sa SNS aj Taraba vzdať odmietali, naopak minister hovoril o tom, že v ponuke je aktuálne rezort cestovného ruchu a športu (SNS) a investícií (Hlas).
Koncom decembra sa vraj rokovania vyvíjali správnou cestou. V januári sa po turbulenciách v Hlase stretla koalícia na mimoriadnej schôdzi na odvolávanie premiéra Fica, ktorá sa nakoniec kvôli tajnej správe SIS nekonala. Huliak sa po výzve stretol s lídrom SNS Andrejom Dankom, ktorý mu ponúkol post podpredsedu NR SR a návrat do SNS. To však nezaradený poslanec odmietol a Danko tak odkázal na rokovania s premiérom.
Svetlo do rokovaní s touto vetvou nespokojných poslancov vniesol poslanec SNS Roman Michelko. „Premiér ako veľmi skúsený politik pochopil, že tejto skupine poslancov treba dať podiel na moci. Podľa informácií, ktoré mám, nedostanú rezort, ale bude to niečo iné, čo môže podporiť ich program,“ povedal v ta3. „Hovorili, že chcú byť asociovaní s poslaneckým klubom Smeru, nie SNS. Znamená to, že budú mať nejaké memorandum a budú voľne pridružení k Smeru,“ bližšie podrobnosti povedať nevedel s tým, že prebiehajú nádejné rokovania.
Smer nás s otázkami o rokovaniach odkázal na premiéra a Úrad vlády, ktorý zatiaľ nereagoval. „Predpokladám, že do riadnej marcovej schôdze bude už nejaké memorandum a bude jasný model, akým budú fungovať a budú súčasťou koalície,“ dodal Michelko na margo huliakovcov. Huliak sa vyjadril, že otvorenie februárovej schôdze, zdravotnícke zákony aj stavebný zákon podporia. Na otázky Pravdy o rokovaniach s premiérom či možnom vstupe do klubu Smeru nereagoval. Líder Hlasu a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok pred štvrtkovým rokovaním vlády uviedol, že takisto nevie o tom, že by mali byť výmeny na ministerských postoch. Požiadavku huliakovcov na envirorezort nekomentoval. „Budeme sa baviť s koaličnými partnermi, aby koalícia bola do konca volebného obdobia,“ povedal.
Čítajte viac Vyhadzov pre rebelov, strata väčšiny aj neistí huliakovci. Aké má koalícia možnosti? Odborníci: Šutaj Eštok nepochopil Ficovo zadanie
Politológ z Prešovskej univerzity Michal Cirner sa domnieva, že huliakovci požadujú ministerstvo. „Ak to nebude ministerstvo, tak to musí byť dostatočne kompenzované patronátom nad inými úradmi. Netvrdím, že sa nedohodnú, ale nebude to také priamočiare,“ uviedol s tým, že kým nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič. Vstup do klubu Smeru má podľa neho logiku. „Môže to byť napríklad záruka kandidatúry na kandidátke Smeru v ďalších voľbách,“ hovorí.
„Rudolf Huliak napriek výhradám voči Andrejovi Dankovi nikdy nechcel prejsť do opozície, vždy podporoval vládu Roberta Fica. Jemu predčasné voľby nevyhovujú, do parlamentu by sa už nemusel dostať. Je to teda určitá forma istoty vo vzťahu k vládnej koalícii, to však ešte neznamená, že sa neutrhne v budúcnosti z reťaze. V každom prípade by sme mali potom sledovať, ako sa obec Očová rozvíja míľovými krokmi dopredu,“ hovorí politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík.
Presvedčení – Ferenčák a Malatinec našli cestu späť
Vývoj okolo skupinky migaľovcov bol nakoniec oveľa búrlivejší, ako je tomu v prípade Huliaka a jeho dvoch kolegov. Najprv mali ísť v januári na koberček k predsedovi Hlasu Matúšovi Šutajovi Eštokovi, čo sa nestalo. Keďže však s poslancami dlhé mesiaci nikto nekomunikoval, prišla z ich strany verejná výzva, v ktorej žiadali urýchlené rokovania s lídrom. Chceli vyriešiť nestabilitu poslaneckého klubu Hlasu, pričom jednou z ich požiadaviek bola aj výmena šéfa poslaneckého klubu.
Okrem toho sa Malatinec niekoľko dní predtým vyjadril, že by prijal aj výmenu na poste ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nom. SNS). Šutaj Eštok ich odkázal na pracovný kongres Hlasu, kde mal byť na diskusiu priestor. Svojho predsedu sa zastali aj krajskí šéfovia. Štvorica sa síce nejakých rokovaní dočkala, dokonca po mimoriadnej schôdzi oznámili, že konečne s predsedom diskutujú, no pozitívne správy netrvali dlho.
Na piatkový snem nakoniec štvorica neprišla a o pár hodín po tomto ozname vedenie Hlasu spolu s najvyššími funkcionármi vylúčila Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša, ktorý spolu s Tomášom Druckerom zakladal Dobrú voľbu, zo svojich radov. Strhla sa mediálna vojna o tom – kto, komu a čo daroval a kto vytiahne silnejší kaliber. Kým Migaľ so Šalitrošom hovorili o obrovskom tlaku, gestapáckych metódach a zastrašovaní či sledovaní, Šutaj Eštok ich označil za vydieračov, ktorí sa do strany dostali ako „trójske kone“ a chceli len funkcie.
Konkrétne išlo o posty podpredsedu Hlasu, NR SR, ministra vnútra a šéfa Vojenského spravodajstva. Migaľ pritom podľa svojich slov len žiadal od posledných dvoch inštitúcií bezpečnostné záruky, aby ich prestali sledovať. Koalícia tak prišla o ďalších štyroch poslancov a Fico nerozumel, prečo pri krehkej väčšine šéf Hlasu vyhadzuje zo strany členov a ešte k tomu poslancov.
Po sneme sa preto štvorica zaťala a podpísala sa pod spoločné vyhlásenie, v ktorom vyhlásila, že situáciu má vyriešiť premiér Fico a kým sa tak nestane, nebudú za nič hlasovať. Pevná vôľa vydržala len pár dní. Zo štvorice povolili dvaja – Roman Malatinec a Ján Ferenčák, obaja hovorili o prehnaných emóciách a o tom, že je potrebné ďalej diskutovať. „Včera bola jedna vec, dnes je druhá,“ uviedol Malatinec s tým, že sa chce „vrátiť o krok späť“.
„Dajte nám priestor, aby sme komunikovali v rámci vládnej koalície,“ povedal po tlačovke, na ktorej kritizoval fungovanie Fondu na podporu umenia (FPU). Pár hodín po týchto vyjadreniach sa ozval aj Ferenčák, ktorého podpora koalície stále trvá, čo platí aj o zvyšných troch vzbúrencov. Obaja sa vyjadrili, že schôdzu aj zdravotnícke zákony podporia a zo strany sa nechystajú odísť.
Situácia v Hlase je stabilizovaná, strana je očistená, povedal Šutaj Eštok po stredajšom výjazdovom rokovaní. S vylúčenými poslancami už neplánuje komunikovať, na druhej strane však chce urobiť všetko pre to, aby sa v poslaneckom klube cítili dobre zvyšní dvaja rebelujúci členovia. Zdá sa, že štvorica sa začala postupne rozdeľovať. Kým u Malatinca zrejme zabrala kauza, u Ferenčáka podpora. „Ak sa chcete zbaviť nepriateľov, vložte medzi nich klin. Zdá sa, že táto stará známa taktika ešte z čias Angeliky zabrala aj tentokrát,“ hovorí politológ Štefančík. Malatinec skončil vo funkcii krajského predsedu, z ktorej vraj odišiel po rozhovore s lídrom Hlasu. Poslanec figuroval v kauze straníckych darov, ktoré Hlas dostal od ľudí zo Stavebného sociálneho podniku.
Čítajte viac Ficova vláda je v menšine. Rebeli z Hlasu vyzývajú premiéra: Až do vyriešenia situácie nebudeme v NR SR hlasovať
„Niekedy prílišné kroky, ktoré sa udiali sa nemuseli stať,“ komentoval Ferenčák s tým, že Hlas podľa neho voči dvom členom postupoval razantne, no zároveň vyjadrenia Migaľa a Šalitroša považuje za neadekvátne, ktoré mali ostať za dverami. Ferenčákova podpora prišla v čase, keď okres Kežmarok a Stará Ľubovňa dostali od vlády finančnú injekciu vo výške dvoch miliónov eur. Ferenčák je dlhoročným primátorom Kežmarku. Podobná situácia nastala koncom marca 2024 pred prezidentskými voľbami, kedy okresy Galanta a Dunajská Streda získali takisto dva milióny a Peter Pellegrini zas podporu Krisztiána Forróa, predsedu Maďarskej Aliancie. Aj hlasy Maďarov rozhodovali vo voľbách.
„Motivačné faktory sa dajú jasne zdokumentovať. Na tie ďalšie si počkáme, keď daní páni budú písať svoje životopisy. V každom prípade treba povedať, že Robert Fico nerozdáva z vlastných peňazí, ale zo štátneho rozpočtu a ten napĺňame všetci spoločne,“ hodnotí Štefančík. Politológ Cirner to hodnotí tak, že každý zo štyroch vzbúrencov mal nejaké požiadavky a dvaja z nich evidentne získali dostatočné prísľuby. „Alebo ich podmienky už boli splnené, aby prestali štrajkovať a pokračovali v podpore koalície. Aspoň do istého času, kým neuplynie akési ,predplatné‘,“ uviedol.
Predčasné voľby sa vzdialili, no na zadné sa môže postaviť ktokoľvek
Nateraz je tak zrejme isté, že koalícia si februárovú schôdzu poistila. Väčšina koaličných predstaviteľov si je 77 hlasmi istá. „Pevne verím, že ako vládna koalícia budeme mať 77 poslancov, videl som aj vyhlásenie pána Huliaka, kde proklamoval, že bude stáť pri vládnej koalícii,“ povedal poslanec Hlasu Michal Bartek. Michelko považuje na rozdiel od premiéra vyhodenie dvoch členov Hlasu za stabilizáciu strany.
S Migaľom ani Šalitrošom nepočíta. „Predpokladám, že si dávajú čas na riešenie kvázi krízy alebo problémov do začiatku marcovej schôdze. Dovtedy by sa mali skonsolidovať tak pomery v koalícii, že by koalícia bol 77-členná, aj keď veľmi tesná. Musíme sa s tým naučiť žiť. Je to ťažké a komplikované, ale za istých okolností sa to dá,“ dodal Michelko.
„Neviem si predstaviť fungovanie so 76 alebo 77 poslancami. Pevne dúfam, že sa všetky problémy vyriešia pred otvorením schôdze,“ hovoril Ferenčák. Progresívne Slovensko (PS) a SaS sa vyjadrili, že pokiaľ vláda padne a následne sa v parlamente schváli termín predčasných volieb, zdravotnícke zákony, stavebný zákon i otvorenie schôdze. Svoje rozhodnutie po vzhliadnutí vládneho návrhu zdravotníckych zákonov však prehodnotili. Vôľa na predčasné voľby však medzi poslancami Hlasu nie je napriek ich vzbure. Migaľ svoje rozhodnutie nehlasovať za pád vlády zdôvodnil obavou z nástupu Republiky.
„Aj preto som povedal, že je to jeden z dôvodov, prečo nepreferujem predčasné voľby, pretože to je ako keby som dnes zobral svoj mandát a odovzdal ho Republike, Uhríkovi a Mazurekovi, pretože strana Hlas sa pod vedením Šutaja Eštoka radikalizuje,“ uviedol v rozhovore pre Pravdu. Podľa aktuálnych prieskumov je stále boj medzi PS a Smerom tesný, pričom vo všetkých relevantných prieskumných agentúrach (Ipsos, AKO, Focus) vedie PS.
Oba tábory by však mali pri skladaní koalície problém. Smer má nad piatimi percentami najbližšieho partnera Hlas a PS zas SaS. Hľadanie ďalších partnerov však nebude jednoduché. Pri oboch prichádza do úvahy KDH, aj keď šéf hnutia Milan Majerský odmieta spoluprácu so Smerom, po voľbách by sa mohla situácia zmeniť. Tretím koaličným spojencom Smeru a Hlasu by mohla byť práve Republika, ktorú Pellegrini ešte ako líder Hlasu rázne odmietal, postoj Šutaja Eštoka je nejasný. Do parlamentu by sa dostalo aj hnutie Slovensko, ku ktorému majú však opozičné strany výhrady. Rozhodujúce teda bude aj to, či by viac ako päť percent získali napríklad Demokrati alebo Aliancia. SNS sa dlhodobo pohybuje okolo dvoch percent.
Čítajte viac Korupčný tieň nad stranou Hlas? Prokuratúra vyšetruje kupčenie s funkciami
V aktuálnej situácii by tak boli koaličné rokovania veľkou výzvou. Aj keď sa ešte pred pár dňami zdali ako pomerne reálne, dnes sa podľa politológov koalícia predčasným voľbám znova vzďaľuje. Aj keď Fico už nastoľuje zástupné témy ako päťbodová zmena ústavy či údajný štátny prevrat chystaný opozíciou. „Ak má vládna koalícia väčšinu, ak päť zo siedmich poslancov prešlo normalizačným procesom, niekto im dohovoril alebo ich nejako motivoval, o predčasných voľbách hovoriť zatiaľ nemusíme,“ konštatuje Štefančík.
Nateraz to podľa politológa z Ekonomickej univerzity vyzerá tak, že je upratané a karavána ide ďalej. Situáciu by mohlo stále zmeniť to, ak sa na zadné postaví jeden alebo viacerí poslanci, ktorí začnú vydierať koalíciu, čo sa môže stať kedykoľvek, zhodujú sa Cirner aj Štefančík. „Toto je precedens, ktorý vytvorili a môžu to urobiť hocikedy znova alebo ich môže ktokoľvek z poslancov nasledovať. Nie sú to bohvieaké perspektívy,“ hovorí Cirner. Prešovský politológ pripomína, že vládnuť so 76 alebo 77 poslancami, je ťažké. „Predčasné voľby sú tým vzdialenejšie čím stabilnejšia je vládna väčšina. Ak bude koalícia hlasovať ako jeden muž, stačí im aj 77 hlasov, ale chce to veľa zodpovednosti,“ dodal.