Fond na podporu umenia vznikol pred desiatimi rokmi. Jedným z cieľov zriadenia fondu bolo priniesť viac finančnej podpory pre neštátnu kultúru, vysvetľoval v roku 2015 vtedajší minister kultúry Marek Maďarič. FPU nahradil grantový systém rezortu, ktorý sa obmedzoval len na podporu prezentácie umeleckých diel. Fond však mal za cieľ podporovať aj samotný vznik umenia.
Maďarič pri zriadení FPU avizoval, že inštitúcia bude pružnejšia, ako bolo ministerstvo, a dokáže poskytovať granty rýchlejšie, nezávislejšie a účelovejšie. Kým rezortu trvalo vybavenie žiadostí aj päť mesiacov, fond by to mal zvládnuť za dva a priniesť zjednodušenie administratívy projektov.
Aktuálne FPU disponuje tridsiatimi miliónmi eur, ktoré majú smerovať na financovanie kultúrnych projektov – divadelných, dramatických, folklórnych, tanečných, ale aj diel vystavovaných v múzeách a galériách. Zároveň by sa z týchto financií mali podporovať rôzne kultúrne podujatia a festivaly, pričom fond zohráva veľmi výraznú úlohu v regiónoch.
V súčasnosti však pôsobenie FPU sprevádza množstvo kontroverzií. Od jari zástupcovia kultúrnej scény vyjadrujú nespokojnosť s fungovaním Rady FPU. Tento týždeň s kritikou prišlo aj vedenie Banskobystrického kraja. Na tlačovej konferencii upozornili, že pre nefunkčnosť fondu už viaceré múzeá a galérie nemôžu nadobúdať ani reštaurovať exponáty, čo môže viesť k ich nenávratnému poškodeniu. Regionálnej kultúre preto hrozí likvidácia, skonštatovali.

Novela a rada
K zmenám v FPU prišlo po tom, ako v októbri 2023 nastúpila do čela rezortu kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS). Rezort parlamentom pretlačil 21. mája 2024 novelu zákona o FPU, vďaka ktorej ministerstvo získalo nad fondom výraznú kontrolu. Schválenie novely sprevádzali protesty zástupcov kultúrnej scény, za problematickú ju považovali aj niektorí poslanci koaličného Hlasu.
Podľa novely zákona o FPU bol zvýšený počet členov Rady fondu z deväť na trinásť. Rada podľa nového znenia zákona rozhoduje o poskytovaní finančných príspevkov jednotlivým žiadateľom a nemusí sa pritom riadiť ani stanoviskom odbornej komisie, ktorá slúži len na odporúčania. Siedmich členov Rady menuje ministerstvo kultúry. V podstate to znamená, že Šimkovičová si vyberá viac ako polovicu členov Rady FPU sama. Jedného člena menuje na návrh samospráv a zvyšných piatich na návrh profesijných združení aktívnych v oblasti umenia, kultúry či kreatívneho priemyslu.

Samosprávne kraje však rezortu vyčítajú, že Rada v tomto zložení nefunguje. Ďalším problémom sú aj samotní členovia Rady, ktorých už Šimkovičová vymenovala. Podľa novely zákona by mali spĺňať viacero podmienok. Napríklad nemôžu byť v priamom vzťahu k projektu, ktorý financujú, a mali by mať päťročnú prax v oblasti umenia, kultúry alebo kreatívneho priemyslu. Tieto podmienky podľa platformy Otvorená kultúra nespĺňa člen Rady Peter Grutka, pričom FPU nedisponuje jeho životopisom a rezort ho odmieta zverejniť. Platforma preto na neho podala podnet na Generálnu prokuratúru.
Nový štatút
Po zmenách v zložení Rady FPU sú na rade ďalšie. Ministerstvo kultúry plánuje zaviesť aj novú verziu štatútu fondu, ktorou by prekopalo celú štruktúru podpory kultúry. Predkladateľom návrhu zmeny štatútu je práve Peter Grutka. Podľa neho totiž štatútu FPU chýba pri udeľovaní financií stratégia, ktorú chce svojim návrhom zaviesť. Práve tento zámer spôsobil veľký rozruch v samosprávach, kultúrnej obci a opozícii. V stredu vyhnal kritikov už na štvrtý protest proti rozhodnutiam Rady FPU.

„Hlavný problém je, že v tom štatúte sa upravujú oblasti, ktoré by mali byť podporované. Vo fonde nájdeme dokument s názvom Štruktúra podpory. Je to asi 300-stranový dokument, ktorý veľmi podrobne rozpisuje, ktoré všetky podprogramy budú otvárané, aké budú pre ne platiť podmienky a tak ďalej. Po novom Rada v štatúte celú štruktúru podpory navrhuje v nejakých ôsmich odrážkach. Tá je veľmi všeobecná a aj terminologicky zle zadefinovaná,“ vysvetlil pre Pravdu Ľudovít Nápoký, koordinátor združenia Anténa, ktoré spája kultúrne centrá a organizácie pôsobiace v oblasti nezávislého súčasného umenia a kultúry.
O zmene štatútu FPU už nerozhodujú poslanci parlamentu, ale len Rada fondu. Kritici preto varujú, že osud kultúry majú v rukách nominanti ministerky Šimkovičovej, ktorí podľa nich nedosahujú potrebnú odbornosť. Aj v návrhu štatútu novej Rady vidia veľký problém.
„Sú v ňom uvedené termíny takých oblastí, ktoré sa v podstate už ani nepoužívajú, a zároveň štatút vylučuje podoblasti, ktoré by mali byť podporované, lebo sú zadefinované v zákone,“ vysvetľuje Nápoký. Kultúrna obec sa pre štruktúru štatútu obáva, že ak návrh Rada schváli, žiadosťami o podporu sa bude zaoberať nepredvídateľne a netransparentne.

Zjazvená kultúra regiónov
FPU má za úlohu financovať aj nezriaďovanú kultúru, teda takú, ktorú nezriaďuje a nefinancuje štát. Kritici však upozorňujú, že pri prideľovaní financií platia nejasné pravidlá. Množstvo inštitúcií nedostáva na svoje projekty dostatok peňazí už teraz, bez zmeny štatútu.
Nový štatút však zo štruktúry FPU vymazáva konkrétne oblasti, ako sú folklorizmus, múzeá, galérie, knižnice, kultúrne centrá, medziodborové aktivity, vzdelávacie aktivity a podobne, pričom ich ani neuvádza. „Je to pritom hlavná podstata toho, čo by mal FPU financovať,“ vysvetľuje Nápoký. V štatúte sa spomínajú len veľmi všeobecné oblasti, napríklad divadlo, tanečné umenie, hudba a infraštruktúra.
„Pre regióny štatút predstavuje problém napríklad v tom, že z jeho návrhu vypadáva kultúrno-osvetová činnosť či folklorizmus. Väčšina osvetových centier je pritom zriaďovaná mestami a regiónmi a v štatúte sa to vôbec nespomína,“ vysvetlil Nápoký. Hrozí preto, že regionálna kultúra stratí obrovskú časť financií.
Samosprávne kraje podotýkajú, že plánované zmeny môžu obmedziť podporu pre dôležité podprogramy, ako sú nezávislé kultúrne centrá, festivaly či komunitné projekty. Po silnej kritike sa v utorok (28. 1.) funkcie v Rade Fondu na podporu umenia vzdal Slavomír Lopúch, ktorý mal byť nominantom samospráv, no ich najväčšie organizácie – Združenie samosprávnych krajov Slovenska (SK8) a Združenie miest a obcí Slovenska – sa k nemu nehlásili. Tvrdili, že ho ani nepoznajú.

SK8 aktuálne žiada o okamžité sfunkčnenie FPU a zachovanie jeho nezávislosti a transparentnosti. Požaduje relevantné zastúpenie samospráv v jeho Rade a predseda SK8 a trnavský župan Jozef Viskupič predstavil za združenie aj vlastných nominantov. Sú nimi Jana Knežová, riaditeľka odboru kultúry Košického samosprávneho kraja, a Peter Černek, riaditeľ odboru kultúry Banskobystrického samosprávneho kraja.
Informácie o navrhovanej zmene štatútu FPU z dielne nominantov Šimkovičovej znepokojujú aj Úniu miest Slovenska (ÚMS). Vo svojom stanovisku uvádza, že „podporuje komplexný rozvoj miest, kam kultúra nesporne patrí“ a „aj preto podporujeme iniciatívu Platformy Otvorená kultúra, ktorá bojuje za zachovanie osvedčenej štruktúry podpory z FPU.“
Nápoký ďalej vysvetľuje, že problémov okolo FPU je v skutočnosti veľa. Rada fondu podľa neho ide ešte nad rámec zákona. „Odborné komisie sú pre ňu iba odporúčací orgán a teraz chce ešte nad rámec toho zrušiť náhodný výber členov komisií. Rada by mala všetkých vyberať sama, v podstate podľa toho, kto sa jej pozdáva,“ upozornil koordinátor Antény. V tomto zmysle sa hovorí o politizácii fondu. „Rada si chce skoncentrovať moc do svojich rúk úplne naplno,“ upozorňuje.
„Začínajú sa preto schvaľovať projekty, aj keď ich odborné komisie nenavrhli, lebo nespĺňali nejaké kvalitatívne kritériá. Zrazu však aj tak dostávajú maximálne sumy. A teraz sa ukazuje, že sú to aj projekty nejakým spôsobom prepojené na členov Rady,“ hovorí Nápoký. Ako príklad spomína prípad istej galérie, ktorá z fondu dostala 50-tisíc eur. Tvrdí, že sa podarilo odhaliť úzke prepojenie medzi galériou a jedným z členov Rady FPU. Ostatné galérie pritom dostávali podstatne nižšie príspevky.

Mohlo byť horšie
Každý podprogram financovaný z prostriedkov FPU obsahuje výzvu, cez ktorú umelci či kultúrne zariadenia žiadajú o podporu. V každej výzve je stanovená minimálna suma, o ktorú môžu FPU požiadať. Vo štvrtok (30. 1.) boli zverejnené výsledky prvej výzvy. Ministerstvo kultúry tvrdí, že vo fonde všetko funguje a je v poriadku. Voči tvrdeniam o nefunkčnosti FPU sa preto rezort ohradzuje.
„Tvrdenia o vážnom ohrození kultúry a nefunkčnosti FPU považujeme za zavádzajúce a nepravdivé. Ide o opakované pokusy skupiny umelcov a politikov sabotovať riadny chod inštitúcií a zavádzať verejnosť,“ uviedla hovorkyňa ministerstva kultúry Petra Bačinská.
Nápoký konštatuje, že štvrtková výzva nakoniec nedopadla až tak katastrofálne, ako sa kritici pôvodne obávali. Podľa neho však nie je za tým dobrý úmysel členov Rady, ale ich amaterizmus. „Boli tam niektoré konkrétne projekty, ktoré neboli podporené veľmi cielene, napríklad festival Drama Queer (festival performance dotýkajúcich sa tematiky LGBTI+, pozn. red.). Vieme si určite predstaviť prečo. Ďalej viacerým projektom bola podpora výrazne znížená,“ hovorí.

Dôležité je, že podpora mala vyzerať úplne inak, zdôrazňuje koordinátor Antény. Vysvetlil, že každá výzva má minimálnu sumu príspevkov, a to si Rada zrejme neuvedomila. Odborná komisia Rade FPU navrhla, koľko peňazí by mala jednotlivým projektom prideliť, a členovia Rady následne dostali priestor na pripomienkovanie rozhodnutí komisie.
„Lenže pri veľmi veľkej väčšine projektov navrhli úplne minimálnu podporu, ktorá išla až pod minimum stanovené výzvou. Napríklad pri festivaloch je minimum asi 50-tisíc eur a oni navrhli päťtisíc. Členovia Rady si to neuvedomili, lebo, samozrejme, nepoznajú ani procesy fondu,“ podotkol odborník.
Nápoký spomína, že na samotnom zasadnutí Rady bolo jej členom následne vysvetlené, že takéto pripomienky nie je možné ani len posudzovať, pretože idú proti výzve. A v takomto prípade im nezostáva nič iné, iba stotožniť sa s odporúčaním komisie. „Jedine z tohto dôvodu výzva nedopadla tak katastrofálne, ako mohla. Vďaka ich vlastnej nevedomosti. Môžeme však očakávať, že nabudúce sa to už nestane, lebo to už budú vedieť,“ dodal.

Ministerstvo kultúry na kritiku reagovalo stanoviskom, že dotačné schémy ministerstva nie sú nárokovateľné a žiadatelia, či už samosprávy, alebo iní, nemôžu rátať s tým, že získajú finančné prostriedky len preto, lebo sa tak stalo v minulosti. Tvrdí, že Šimkovičová sa na rozdiel od predchádzajúcich ministrov snaží sfunkčniť a stransparentniť podporu umenia na Slovensku.
„Vedenie rezortu kultúry bude vo svojej snahe o spravodlivú a transparentnú podporu umelcov pokračovať aj napriek politickému nátlaku vyvíjanému opozičnými aktivistami,“ dodala Bačinská.
