Žandársky zbor budú podľa návrhu zákona tvoriť profesionálni vojaci, bývalí policajti zaradení do operačných záloh, ale aj aktívni príslušníci Policajného zboru, ktorí sú zaradení do pohotovostných záloh. Oblečení budú v poľnej vojenskej rovnošate so žltým rukávnikom a vybavení obuškom.
Kritika z najnižších pozícií
Bežní policajti podľa našich informácií zo vzniku žandárov nadšení nie sú. Podľa príslušníka PZ z Považia, s ktorým sa Pravda zhovárala, sú návrhom „deprimovaní“. Pýta sa, aký bude ich prínos. „Veď nebudú mať prístupy do systémov, nebudú dávať pokuty, nebudú objasňovať priestupky, ale dostanú 3000 eur za kurz a potom ďalších nezdanených 150 eur za každú 12-hodinovú službu. Plus, je to na báze dobrovoľnosti, takže mu „padne“ a ide domov. Žiadna zodpovednosť ani žiadne záväzky,“ kritizuje policajt.
Hovorí, že kým on ako rádový policajt dostane za 12-hodinovú službu 100 eur, žandár 150. „Mne sa oplatí viac dať výpoveď a robiť žandára,“ podotkol. „V poriadku, nech majú, ale nech majú aj rovnakú zodpovednosť a rovnaké povinnosti ako príslušník Policajného zboru,“ dodal.
Trend, o ktorom hovorí policajt z Považia, potvrdil Pravde aj predseda Odborového zväzu polície Pavol Paračka. S odlivom k Ozbrojeným silám kvôli lepšiemu finančnému ohodnoteniu sa PZ podľa neho potýka už nejaký čas. Nových členov pritom potrebuje aj armáda, kde dochádza ku generačnej výmene, čo potvrdil v rozhovore pre Pravdu aj náčelník Generálneho štábu Daniel Zmeko.
Ako budú žandári fungovať a prečo vznikajú? Na úvod článku sme pre vás pripravili základné otázky a odpovede.
1. Prečo zakladajú žandárov
V polícii je podstav už roky. K prvému januáru 2025 v ňom slúžilo 18 761 policajtov, pričom plánovaný počet na tento rok je 22 601 príslušníkov. „Chýba teda 3 840 policajtov. V roku 2024 skončil služobný pomer 2 115 policajtom,“ uviedol nedávno pre Pravdu hovorca ministerstva vnútra Matej Neumann. Rezort vnútra považuje participáciu ozbrojených síl na civilných projektoch za dobrú cestu, ako „využiť v niektorých lokalitách vojakov v kasárňach“.
Prezídium Policajného zboru (PPZ) spresnilo, že podstav dlhodobo najviac cítia na základných útvaroch, ale aj na okresných a krajských riaditeľstvách. Teda všade tam, kde ľudia najčastejšie prichádzajú do styku s policajtom. „Najviac ich chýba v Bratislavskom a Trnavskom kraji, najmenej v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji,“ priblížilo prezídium. Aký je nateraz záujem o prácu žandára prezídium nevie.
2. Čo budú žandári robiť
Ak zákon prejde, žandári budú pomáhať nielen Policajnému zboru, ale aj Vojenskej polícii, ktorá patrí pod ministerstvo obrany. Dohliadať budú môcť napríklad na cestnú premávku, kontrolovať hranice alebo zabezpečovať verejný priadok. V prípade zaradenia žandára k Vojenskej polícii budú napríklad strážiť vojenské objekty, konvoje, transporty zbraní, streliva či výbušnín, ale aj dohliadať na bezpečnosť premávky vozidiel NATO.
Vojaci môžu plniť žandárske úlohy len mimo služobného času alebo počas voľna určeného na rehabilitáciu. Žandárovi zo zákona vyplýva, že má rešpektovať príkazy Policajného zboru alebo Vojenskej polície. Čo sa priestupkov týka, bude ich oznamovať a prispievať k ich objasňovaniu a oznamovať trestné činy.
Deficit ľudí však nemá len Policajný zbor, personálny nedostatok eviduje aj Vojenská polícia. Jej naplnenosť podľa údajov ministerstva obrany dosahuje 88 percent, čo predstavuje 434 príslušníkov. Vojenských policajtov má byť v budúcnosti viac. Keďže im po prijatí Kaliňákovho zákona pribudnú úlohy, stavy sa budú upravovať.
Detaily o výcvikoch žandárov rezort nešpecifikoval kvôli pripomienkovému konaniu, ktoré sa však už skončilo. Podmienky výcviku budú obsiahnuté v internom predpise ministerstva. „Výcvik Žandárskeho zboru by mal prebiehať vo výcvikových zariadeniach Vojenskej polície,“ uviedol pre Pravdu vedúci tlačového oddelenia Kancelárie ministra obrany Michal Bachratý.
3. Aké budú mať právomoci
Žandár bude môcť vyzvať človeka, aby sa preukázal. Zadržať ho môže, ak ohrozuje seba, iného, pristihne ho pri priestupku alebo, ak ide o osobu, po ktorej vyhlásili policajné pátranie. Ak voči nemu zakročí, môže skontrolovať, či má zbraň, a ak ju má, odňať ju. Na hraniciach môže prehľadať vozidlo, batožinu a náklad.
„Každý je povinný uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku žandára alebo strpieť výkon jeho oprávnení,“ uvádza sa v návrhu zákona.
Takisto môže použiť donucovanie prostriedky, ako sú hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany, slzotvorné prostriedky, obušok, putá, úder zbraňou, hrozbu zbraňou, varovný signál, no aj samotnú zbraň. Použiť ju však môže len v nutnej obrane, ak sa páchateľ nevzdá, aby zamedzil úteku, zvrátil nebezpečný útok, zneškodnil zviera či zastavil dopravný prostriedok na hraniciach.
4. Koľko budú žandári zarábať
Finančný príspevok bude žandárom vyplácať Vojenská polícia. Za 20 dní v službe dostane 3000 eur a za každú začatú hodinu mu patrí pomerná časť finančného príspevku, platí to aj v prípade školení a výcviku pod dohľadom Vojenskej polície.
Čítajte viac Bude to tu vyzerať ako na divokom západe alebo vo francúzskej komédii?
Žilinka: Žandári oslabia políciu
Až 21 pripomienok, z toho päť zásadných, podala Generálna prokuratúra. V jednej z nich vysvetľuje, že ozbrojené zbory, ktorých príslušníci sú v služobnom pomere vojakov, patria pri ochrane vnútornej bezpečnosti pod rezorty vnútra. Funguje to tak vo Francúzsku (Gendarmerie), Taliansku (Carabinieri) aj Španielsku (Guardia Civil). Tak zásadnú zmenu by preto podľa prokuratúry malo predkladať spolu s Kaliňákom ministerstvo vnútra. Rezort pod vedením Šutaja Eštoka podal k návrhu vyše 60 zásadných pripomienok. Žilinkov úrad tiež podotkol, že zákonu o žandároch nepredchádzala žiadna diskusia.
Žilinkov úrad kritizuje, že návrh vlastne ani nerieši nedostatok policajtov. Vytvorenie Žandárskeho zboru sa mu nejaví v situácii s nedostatkom policajtov ako efektívne riešenie bezpečnostných výziev 21. storočia. „Zastávame názor, že takáto vojensky organizovaná ozbrojená bezpečnostná zložka vykonávajúca funkciu polície nebude vo výsledku znamenať nič iné, len ďalšie oslabovanie Policajného zboru,“ konštatuje.
Prokuratúra si všimla, že návrh nutne nemusí byť efektívny. Žandárovi totiž umožňuje kedykoľvek odstúpiť od dohody bez uvedenia dôvodu. „Tieto ustanovenia v zásade znefunkčňujú akékoľvek plánovanie činnosti žandárov a nastoľujú otázku základnej zmysluplnosti navrhovanej právnej úpravy,“ uviedla GP v zásadnej pripomienke.
Nedostatok policajtov nebude podľa GP zriadením žandárov kompenzovaný, keďže doba ich pôsobenia bude obmedzená u profesionálnych vojakov na čas mimo služobného času alebo v čase preventívnej rehabilitácie. Navyše, zákon upravuje, že termíny cvičení oznámi vojenský útvar vojakovi najneskôr tri mesiace vopred, čo podľa GP znamená, že „nebude možné bezodkladne reagovať na okamžitú potrebu použitia Žandárskeho zboru“.
Prekáža jej tiež, že návrh nedefinuje či je Žandársky zbor súčasťou ozbrojených síl, alebo je akýmsi osobitným zborom, keďže žandármi by mali byť policajti aj vojaci. „Z návrhu zákona skôr vyplýva, že Žandársky zbor je akýmsi ad hoc zoskupením profesionálnych vojakov a policajtov,“ uvádza GP.
Žilinkov úrad upozornil, že existujú aj ďalšie praktické no nezodpovedané otázky. Poukázal, že pri oprávneniach žandára chýba kompetencia zaistiť osobu, ktorá sa nachádza na mieste trestného činu hneď po jeho spáchaní. Nie je ani jasné, ktorý orgán činný v trestnom konaní by bol príslušný na trestné konanie voči takejto osobe.
Odborári: Je to vykrádanie zboru
Skeptickí sú voči návrhu aj policajní odborári. Ako uviedol šéf odborárov Paračka, s návrhom zásadne nesúhlasí a považuje ho za personálne vykrádanie Policajného zboru, ktoré povedie len k jeho ďalšiemu oslabovaniu.
„Kolegovia to vnímajú presne ako my, ako nesystémové vykrádanie radov príslušníkov, namiesto toho, aby sa štát posnažil príslušníkov Policajného zboru ako jediných garantov vnútornej bezpečnosti a poriadku „zaplatiť“ a poskytnúť im adekvátne podmienky výkonu ich služby, čím by sa Policajný zbor personálne zastabilizoval,“ uviedol pre Pravdu. Na druhej strane sú podľa neho policajti, ktorí vznik žandárov vnímajú ako príležitosť na privyrobenie si.
Paračka považuje Kaliňákov návrh za nesystémový a míňajúci sa účelu. Návrh v súčasnej podobe podľa neho absolútne nič nerieši. Nech sa odborári dívajú na návrh akokoľvek, stále sa javí len ako „snaha“ riešiť dlhodobý problém s poddimenzovaním a vybavením zboru. Povaha Žandárskeho zboru ako bezpečnostnej zložky odborárom pritom vôbec nie je jasná a v návrhu absentuje.
„Návrh zákona vytvára absurdný uzavretý kruh, kedy sa príslušník Policajného zboru zaradený do pohotovostných záloh bude zúčastňovať plnenia ich úloh, teda aj pôsobenia Žandárskeho zboru, nebude vykonávať svoju službu v Policajnom zbore, kde bude zákonite chýbať, pričom jeho úlohy budú práve tie, v ktorých bude musieť Žandársky zbor Policajnému zboru pomôcť a podporiť ho, pričom tento Žandársky zbor podporujúci Policajný zbor bude zložený aj z takýchto aktívnych príslušníkov Policajného zboru, ktorí budú v Policajnom zbore chýbať,“ uviedol Paračka.
Odborári si myslia, že vzniká zbor, ktorý nemá vlastné kompetencie a len preberá úlohy zverené policajtom a triešti štruktúru bezpečnostných zložiek. „Takže znovu vytváraním nových zložiek namiesto posilnenia existujúcich destabilizujeme funkčný systém,“ podotkol.
Čítajte viac Vojaci dostanú repasované vrtuľníky Black Hawk namiesto nových Viperov. Kaliňák obhajuje nákup aj tým, že nebudú slúžiť len pre armádu
Vidiecki a mestskí policajti?
Jedným z argumentov pre vznik Žandárskeho zboru je, že na vidieku takmer nevidieť policajta. Paračka hovorí, že ide o pseudoargument, ktorý podporuje návrat ku koncepcii deľby bezpečnosti na rurálnu a mestskú. Šéf policajných odborárov podotýka, že v našich štruktúrach sa bezpečnostné orgány nedelia medzi mesto a vidiek. Náš štát podľa jeho slov takéto delenie nepotrebuje.
„Dôkazom toho, je aj to, že žandárstvo začalo na našom území pôsobiť síce už v polovici 19. storočia, avšak vývojom bolo prekonané a v roku 1945 nariadením Slovenskej národnej rady aj zrušené. Odvtedy, a to ani za 35 rokov od revolúcie v roku 1989, sme nezaznamenali žiadne náznaky o jeho vzkriesenie,“ vysvetlil Paračka.
Upozornil, že žandárstvo bolo vojenskou entitou, pričom nikdy v časoch svojej existencie „nevykrádalo stavy iných zborov a bezpečnostných subjektov“, existovalo samostatne a jeho úlohy boli úplne iné. Dôvod údajnej neviditeľnosti policajtov na vidieku je tak podľa neho nedostatok príslušníkov.
„Keď má okres 1000 km2, 30 dedín a miest, množstvo ciest II. a III. triedy, lesov a polí, a službu konajúce napríklad dve motorizované hliadky, čo je ten šťastnejší prípad, tak asi logicky nemôžu byť tak viditeľné ako je to v hlavnom meste s piatimi okresmi priamo na jeho území a s ďalšími útvarmi Policajného zboru dislokovanými v hlavnom meste, kde sa to označenými služobnými cestnými vozidlami a uniformovanými príslušníkmi len tak „hemží“, čo v konečnom dôsledku vzbudzuje dojem väčšieho počtu policajtov,“ odôvodnil šéf odborárov.
Návrh nerieši množstvo konzekvencií
Svoje výhrady voči žandárom oznámil aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. Kaliňákov zámer síce nespochybňuje, ale žiada vyššie garancie ľudských práv pri používaní donucovacích prostriedkov. „Nespochybňujem zámer Ministerstva obrany SR zriadiť Žandársky zbor. Ak však ideme na Slovensku vytvárať ďalšiu zložku štátu, ktorá bude mať monopol na použitie sily, je potrebné posilniť ochranu základných práv a slobôd,“ vysvetlil Dobrovodský.
Paračka zase hovorí, že oprávnenia žandárov de facto zrkadlia oprávnenia policajtov, no v niektorých prípadoch nie celkom správne, napríklad pri preukazovaní totožnosti. Ak by zbor schválili, je podľa šéfa odborárov zjavné, že PZ by si aj tak plnil svoje úlohy, ktoré by žandársky zbor vykonávať de lege nemohol.
„Čo je na druhej strane dobré, lebo už len vznik takéhoto zboru (nieto ešte plnenie úloh) za účasti aktívnych príslušníkov Policajného zboru by spôsobil neprípustnú militarizáciu vnútornej bezpečnosti a polície a porušil by Deklaráciu Rady Európy o polícii zdôrazňujúcej potrebu jasného vymedzenia hraníc úloh polície a jej moci ako sily zostávajúcej v čase vojny na štátnom území a pokračujúce v ochrane osôb a majetku,“ vysvetlil.
Šéf odborárov kritizuje, že návrh nerieši ani množstvo konzekvencií, ktoré vyplývajú z toho, že policajt je príslušníkom po celú dobru trvania svojho služobného pomeru bež možnosti jeho legálneho prerušenia kvôli službe v inom ozbrojenom zbore. „napríklad ak utrpí úraz počas pnenia úloh žandárskeho zboru kto rozhodne o jeho nároku a náhradu škody spôsobenej na zdraví, aké dávky sociálneho zabezpečenie a poistenia mu budú priznané, atď. ale napríklad aj zodpovednosť členov žandárskeho zboru za porušenie ich povinností a s tým súvisiaca disciplinárna právomoc,“ dodal.