Variant úradníckej vlády začína byť podľa Hrabka reálny až v čase, keď štandardný kabinet alebo jeho predseda podá demisiu, vláde je parlamentom vyslovená nedôvera, alebo jej pri hlasovaní spojenom s hlasovaním o dôvere vláde poslanci dôveru nevyslovia.
Aj v takom prípade podľa neho prezident môže, ale aj nemusí v čase pred konaním predčasných volieb úradnícky kabinet vymenovať. „Ja ani neviem, kde to presne vzniklo, že by prezident mal alebo chcel vymenovať úradnícku vládu,“ reagoval Hrabko na vyhlásenie prezidenta Petra Pellegriniho, ktorý jednoznačne poprel, že by jeho politickým cieľom bol úradnícky kabinet.
Čítajte viac Koniec siedmich nespokojných. Ako si poistila koalícia Huliaka a dvojicu z Hlasu? Odborníci: Je to precedens, prešli normalizačným procesom
Politický vývoj je podľa Hrabka v tejto chvíli ťažké predvídať, zdá sa však, že minimálne na konanie nadchádzajúcej schôdze Národnej rady (NR) SR má koalícia väčšinu zabezpečenú. Ak by si udržala tesnú väčšinu v parlamente, môže pokračovať vo vládnutí, bude to však podľa Hrabka komplikované. „Ukazuje sa, že taktika rozdeliť nespokojencov v Hlase-SD, bola správna. Ale problémy budú, už väčšina 79 poslancov nebola veľká a 77 je ešte menej. Uvidíme, ako si s tým premiér poradí,“ konštatoval Hrabko, podľa ktorého so zmenšujúcou sa koaličnou väčšinou rastie váha hlasu každého jedného koaličného poslanca.
Na vypísanie predčasných volieb je podľa neho v parlamente potrebná väčšina 90 hlasov, nedá sa však vylúčiť, že by Smer-SD za určitých okolností predčasné voľby podporil. „Náznaky na prípravu predčasných volieb zo strany premiéra boli očividné. To znamená, že uvažuje aj týmto smerom, nevylučuje ani takýto scenár,“ povedal Hrabko.
Tému hrozby vystúpenia Slovenska z NATO alebo Európskej únie považuje Hrabko za umelú, keďže takýto zámer nedeklaruje ani jedna z relevantných politických síl. Napriek tomu bolo podľa neho zo strany opozície z politického hľadiska rozumné, že sa jej chytila. „Je to jedna z mála tém, ktoré majú mimovládne strany k dispozícii. A je to téma, ktorej ľudia rozumejú,“ konštatoval Hrabko.
Iniciatívu prezidenta Petra Pellegriniho organizovať okrúhly stôl koaličných aj opozičných strán na tému zahraničnopolitickej orientácie Slovenska považuje Hrabko za snahu hlavy štátu zaujať nadstranícku pozíciu. „Môže sa ukázať ako zjednocovateľ politických strán. Takže bude zaujímavé sledovať, kto sa na stretnutí zúčastní a kto nie,“ povedal Hrabko.
Tému ústavných zmien avizovanú premiérom Hrabko vnímal ako prípravu na predvolebnú kampaň v prípade, že by sa politický vývoj ubral cestou predčasných parlamentných volieb. Zároveň však poukázal na to, že Robert Fico už v minulosti presadil viacero ústavných zmien, hoci jeho vláda nikdy nedisponovala ústavnou väčšinou. „Považujem to za pokus vraziť ďalší klin medzi mimovládne strany,“ dodal Hrabko s tým, že bez podpory časti opozície koaličné strany ústavnú zmenu presadiť nedokážu.