Ďalšie zmeny ústavy? SR hrozia spory aj sankcie, Fico vábi KDH a prekrýva krízu. Odborník: Sú zbytočné a minimálne na diskusiu

Ďalších päť zmien

Premiér prišiel v pondelok 27. januára s pomerne širokým konceptom na zmenu ústavy, ktorý zahŕňal päť konkrétnych bodov. Postavil tak svoju pomyselnú hrádzu proti progresivizmu, o ktorej hovoril vo svojom prvom verejnom prejave po atentáte na Devíne. Zakotviť by sa v nej malo napríklad uznanie len dvoch pohlaví – muža a ženy, deti by mohli adoptovať len manželia, prípadne pozostalí po rodičovi či opatrovateľovi dieťaťa. Návrh hovorí aj o tom, že v kultúrno-etických a hodnotových otázkach nebudú mať pred ústavou prednosť právne záväzky Európskej únie (EÚ) či medzinárodné pakty.

Čítajte viac Koniec siedmich nespokojných. Ako si poistila koalícia Huliaka a dvojicu z Hlasu? Odborníci: Je to precedens, prešli normalizačným procesom

Deklaroval, že návrh nie je nemenný a o prípadných zmenách je pripravený rokovať. Úrad vlády na svojom webovom sídle zverejnil aj adresu, kam môže každý posielať návrhy alebo pripomienky k avizovaným zmenám. „Úmyslom predloženého návrhu zmeny Ústavy SR je jednoznačne upraviť okruh kultúrno-etických a s nimi súvisiacich otázok, aby neboli predmetom rôzneho výkladu a zneužívania v politickom súboji,“ uviedol Fico s tým, že návrh bude aj v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

Ako hodnotí ústavné zmeny právnik? „Navrhované zmeny ústavy sú niektoré odborne polemické, niektoré politicky polemické a niektoré jednoducho zbytočné,“ uviedol pre Pravdu ústavný právnik z Univerzity Komenského v Bratislave Marek Domin. K tým zbytočným patrí podľa právnika zmena, že školy majú učiť len to, čo je v súlade s ústavou. „Povinnosť štátnych orgánov riadiť sa princípmi a hodnotami ústavy z nej totiž možno vyvodiť aj v súčasnosti. Rovnako nový odsek čl. 42. Všetka činnosť štátnych orgánov a orgánov verejnej moci musí byť vždy v súlade s Ústavou, teda aj obsah štátnych výchovno-vzdelávacích programov,“ okomentoval.

Čo sa týka zakotvenia nového článku, že adoptovať dieťa môžu len manželia, nový odsek navrhovaný Ficom podľa ústavného právnika len kopíruje platnú zákonnú úpravu do ústavy. „To, či by mali mať možnosť adoptovať dieťa aj páry rovnakého pohlavia, je v zásade politická otázka,“ hovorí Domin. Ústavnoprávne relevantné by to podľa neho bolo v prípade, ak by právna úprava bola diskriminačná. „A teda napríklad, ak by heterosexuálnym nezosobášeným párom bolo umožnené deti adoptovať, no homosexuálnym (nezosobášeným) párom nie,“ uviedol. „Vidíme, že podobné témy sa dostávajú do ústav vo viacerých štátoch, súvisí to s nástupom konzervativizmu a ich snahy o prestavbu štátu. V strednej Európe je to definitívny rozchod s praxou 90. rokov,“ zhodnotil politológ z Ústavu politických vied SAV Juraj Marušiak. „Otázka adopcií je absurdná, už minulý rok boli prezentované zistenia Štatistického úradu, podľa ktorých sa takmer 42 percent detí narodilo mimo manželstva,“ pripomína politológ.

Ukotviť dve pohlavia je nezmysel

K najspornejším navrhovaným zmenám patrí nápad na zakotvenie dvoch pohlaví – muža a ženy – do ústavy a prednosť ústavy pred medzinárodnými záväzkami. Čo sa týka pohlaví, nikto z politikov, a to ani opozičných, v minulosti netvrdil, že existujú viac ako dve pohlavia. S touto rétorikou operovala napríklad Romana Tabak či Rudolf Huliak (obaja spolupracovali so SNS) alebo niektorí predstavitelia Smeru, ktorí s touto témou vyrukovali v kampani ešte pred predčasnými voľbami.

Foto: Pravda, Ivan Majerský

Robert Fico, Puč, prevrat, majdan Premiér SR Robert Fico (Smer).

Fico sa o potrebe tejto zmeny vyjadroval niekoľkokrát. Jeho inšpiráciou bol tentokrát nový prezident USA Donald Trump. „Toto je návrat k zdravému rozumu. Nikto tu nebude vrtuľníkom, labuťou, ani mačkou, ani medveďom. Buď bude muž, alebo žena,“ hovoril v Sobotných dialógoch 25. januára. Avizovanou zmenou ústavy to však nedocieli. Ak sa v ústave stanoví, že existujú dve biologické pohlavia, táto definícia by primárne ovplyvňovala právny a biologický rámec, najmä vo veciach ako právne dokumenty, zdravotníctvo či rodinné právo.

Mužské a ženské pohlavie je definované na základe chromozómov, hormónov či fyzických charakteristík. „Zakotvovať počet pohlaví do ústavy je nezmysel. Ústava ako právny dokument nemôže určovať biologickú realitu. Okrem mužov a žien sa totiž napríklad rodia aj osoby s pohlavnými znakmi oboch pohlaví (intersexualita),“ upozorňuje ústavný právnik Marek Domin. Za absurdné to považuje aj politológ z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka Miroslav Řádek, ale aj politológ Marušiak. „Je hodné konštatovania, že listy stromov sú zelené alebo že po zime prichádza jar,“ hovorí Řádek. „Uznanie iba dvoch pohlaví je absurdné, pretože existenciu dvoch biologických pohlaví azda nikto nespochybňuje, iná je otázka rodu, čo je sociálna, nie biologická kategória,“ poznamenal Marušiak.

Na druhej strane rod (gender, pozn. red.) odkazuje na sociálne či kultúrne roly a sebaidentitu. Identifikácia s iným rodom (napr. nebinárnym alebo iným) by teda bola otázkou osobnej slobody a sebavyjadrenia, ktorá nie je priamo upravená ústavou. Ústava síce určuje základné princípy právneho poriadku, ale nezakazuje jednotlivcom identifikovať sa podľa vlastného presvedčenia, čo vyplýva zo základných práv a slobôd garantovaných v ústavách demokratických štátov vrátane Slovenska. Praktický dosah závisí od toho, ako by sa takéto ustanovenie interpretovalo v kombinácii s inými právnymi predpismi.

Problém by mohol nastať v prípadoch, keď by si identifikácia iným rodom vyžadovala zmenu oficiálnych dokumentov alebo právne uznanie, čo by mohlo byť komplikovanejšie, ak by ústava striktne uznávala len dve pohlavia. V takom prípade by bolo potrebné prijať doplnkové právne úpravy alebo výklady. Ak by chcel premiér legislatívne zakázať uznávanie iných rodov, bolo by potrebné upraviť niekoľko zákonov a právnych noriem. Patrí medzi nich Antidiskriminačný zákon, ktorý chráni pred diskrimináciou na základe pohlavia, rodu a rodovej identity, Občiansky zákonník, v ktorom by sa museli upraviť ustanovenia týkajúce sa právnych aktov a osobného stavu, ale aj Zákon o matrike, Zákonník práce, Zákon o rodine či Trestný zákon. Niektoré krajiny dnes legislatívne uznávajú tretie pohlavie alebo rodovú nebinárnosť – napríklad India, Pakistan, Bangladéš či Nepál. V Kanade a Austrálii či na Novom Zélande si môžu ľudia, ktorí sa identifikujú inak, uviesť v dokladoch „X“. Prvou krajinou v Európe, ktorá uznala tretie pohlavie, bolo v roku 2018 Nemecko.

Čítajte viac Fico chce zapísať do ústavy, že existujú len dve pohlavia. Inšpiroval sa Trumpom, o zmenách vraj už rokoval s KDH

Ak by však došlo k zákazu uznávania rodovej identity, išlo by o kontroverzný krok, ktorý by bol potenciálne v rozpore s medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv. Slovensko by tak porušilo Európsky dohovor o ľudských právach (konkrétne článok 8 – právo na súkromie a rodinný život, či článok 14 – zákaz diskriminácie), Chartu základných práv Európskej únie (EÚ), Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, v rámci ktorého by mohlo dôjsť k porušeniu princípu rovnosti pred zákonom, ale aj Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach či Medzinárodné práva týkajúce sa LGBTI+ osôb.

Slovensko by tak mohlo čeliť aj sankciám. Nastať by mohli právne spory na európskej úrovni a porušili by sme zrejme aj pravidlá EÚ. Osoby, ktoré by boli postihnuté zákazom uznávania rodovej identity, by mohli podať sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva a Európska komisia by mohla iniciovať infringementové konanie. Nehovoriac o politickom a diplomatickom tlaku, ekonomických dôsledkoch či dokonca kultúrnych a športových sankciách. Podobne ako v iných krajinách, ktoré prijali kontroverzné legislatívne opatrenia, napríklad Maďarsko alebo Rusko, Slovensko by mohlo čeliť bojkotu zo strany medzinárodných športových, umeleckých či kultúrnych inštitúcií.

Nadradenosť Slovenska?

Posledná zmena sa týka suverénneho Slovenska, o ktorom koaličné strany hovorili už v predvolebnej kampani a ktorú si po voľbách a vytvorení koalície interpretovali po svojom, napríklad cestami do Moskvy či vyhraňovaním sa voči partnerom Slovenska či dokonca urážaním predstaviteľov partnerských krajín. Podľa Ficovho návrhu by právne záväzné akty Európskej únie, ktoré sú v rozpore s ústavou, nemali pred ňou prednosť. „Pokiaľ ide o navrhované zmeny čl. 7 Ústavy, bez prednosti práva EÚ celý koncept európskej integrácie stráca zmysel,“ hovorí ústavný právnik. „To, či má alebo má mať právo EÚ prednosť aj pred ústavami členských štátov je však osobitne zložitá téma, ktorá sa diskutuje aj v iných členských štátoch,“ dodal Domin.

Výhrady k tejto úprave mal aj eurokomisár pre právny štát Michael McGrath, ktorý na tlačovej konferencii upozornil na nadradenosť európskeho práva pred zákonmi jednotlivých členských štátov. „Prednosť práva EÚ je pevne stanovená v judikatúre Súdneho dvora EÚ a nie je o tejto veci možné viesť diskusiu. To je dôležitý kontext pre akékoľvek ústavné zmeny v ktoromkoľvek členskom štáte,“ uviedol McGrath s tým, že členské štáty si môžu ústavu zmeniť podľa svojho uváženia, avšak musia rešpektovať a uznávať prednosť európskeho práva. Prednosť európskeho práva pred právom členského štátu potvrdil Súdny dvor EÚ vo viacerých súdnych rozhodnutiach, hoci takýto princíp nie je zakotvený v zmluvách o EÚ. Podľa súdu musí byť európske právo prednostné, inak by mohlo dôjsť k mareniu vykonávania politík EÚ.

Politológ z Ústavu politických vied SAV Juraj Marušiak upozornil, že Fico ide v návrhu na prednosť národnej legislatívy pred legislatívou EÚ cestou bývalej poľskej vlády. „Ako keby mal záujem o vyvolanie konfliktu s EÚ. Uznanie nadradenosti európskej legislatívy nad národnou bolo jednou z podmienkou vstupu do Únie a Slovensko tento princíp uznalo už v momente vstupu do nej v roku 2004, resp. tri roky predtým pri prijímaní novely Ústavy SR. Preto by mal Robert Fico vysvetliť, či plánuje meniť základy usporiadania EÚ, alebo podmienky členstva Slovenska v nej,“ hovorí.

Čítajte viac Migaľ pre Pravdu: Vedeli sme, že príde verejná poprava. Plán? Zrejme destabilizácia Hlasu, stranu má prevziať Drucker

V roku 2021 sa do konfliktu s Európskou komisiou (EK) dostalo Poľsko, ktorého ústavný súd vo svojom verdikte spochybnil nadradenosť práva EÚ nad poľským právom. EK najskôr vydala tlačové vyhlásenie, v ktorom zdôraznila, že európske právo musí mať prednosť aj pred národnými ústavami. Voči Poľsku začala konanie o porušení povinnosti, teda už spomínaný infringement. Na čele Poľska bola vtedy strana Právo a spravodlivosť. Právo EÚ má prednosť výlučne v oblastiach, ktoré spadajú pod jej kompetencie a je základným kameňom európskej spolupráce. EK dalo najavo, že ak Poľsko nechce dodržiavať dohodnuté pravidlá, nebude dostávať ani spoločné peniaze.

O dva roky nadviazala EK aj žalobou na Súdnom dvore EÚ. O žalobe však súd nestihol rozhodnúť do parlamentných volieb v roku 2024. V nich zvíťazila opozícia, ktorá EK potvrdila, že nadradenosť európskeho práva rešpektuje. Žaloba na Súdnom dvore však mohla vyústiť do vysokej pokuty, ktorá sa v čase trvania krízy právneho štátu v Poľsku vyšplhala až na milión eur denne.

Dôvod? Prekrytie a príprava

O tzv. ústavnej hrádzi proti progresivizmu začal Fico hovoriť po atentáte, ktorý sa stal 15. mája 2024 v Handlovej. Venoval sa jej vo svojom prvom prejave na verejnosti. Niekoľko týždňov bolo ticho, a to až do momentu, kedy začala na obrátkach naberať koaličná kríza a šéf Smeru oprášil rétoriku o potrebe predčasných volieb. Pridali sa k nemu aj niektorí jeho koaliční partneri. Práve strašenie „gender ideológiou“ sa v mnohých krajinách používa ako politický nástroj na mobilizovanie voličov, pričom ho majú vo zvyku používať najmä autoritárske či konzervatívne sily. Tieto témy vyvolávajú medzi ľuďmi strach, obrannú reakciu a spoločnosť polarizujú.

Fico vidí za protestami Gruzínske légie

Fotogaléria 4 fotky

+1

Politici na túto vlnu znova nabehli a obviňujú sa navzájom. Fico túto tému vytiahol spolu so správou SIS o údajnom chystanom puči a štátnom prevrate v čase vrcholiacej koaličnej krízy. Na februárovej schôdzi potrebuje vláda schváliť len dva zákony, viac sa do programu nedostalo, keďže vládna väčšina stále nie je úplne istá – 77 poslancov avizovalo podporu len zdravotníckym zákonom a stavebnému zákonu. Politológ z Prešovskej univerzity Michal Cirner považuje návrhy na zmenu ústavy za zneužitie kultúrno-etických otázok na politické účely. „Má viacero cieľov: mobilizovať voličov, respektíve pritiahnuť k sebe ďalších voličov, polarizovať ešte viac spoločnosť, narušiť harmóniu v opozícii, dokonca sa snažiť pritiahnuť na stranu koalície nejakých opozičných poslancov,“ zhodnotil.

Fico túto tému podľa Cirnera oživil práve preto, aby odviedol pozornosť od problémov, ktoré má ako premiér aj predseda najväčšej strany vládnej koalície. „A pripravuje si pôdu na ďalšie možné scenáre – napríklad rekonštrukciu vlády alebo predčasné voľby. Rozmýšľa len v intenciách maximalizácie volebného potenciálu Smeru a najlepšieho výsledku jeho strany vo voľbách, to je jeho alfa a omega,“ uviedol. „Robert Fico cíti, že jeho štvrtej vláde dochádza ,Hlas‘ a že uspokojenie najznámejšieho poľovníka z Očovej môže naraziť na neochotu jeho bývalých kolegov Andreja Danka a Tomáša Tarabu. Svedčia o tom nielen jeho legislatívne iniciatívy ale aj komunikácia voči súčasným koaličným partnerom, ktoré majú za cieľ udržať imidž premiéra bez politického zlyhania a umožniť mu tak lepšiu úvodnú fázu predvolebnej kampane,“ hovorí na margo Ficovej motivácie Řádek.

Nájde Fico podporu? Rozhodne KDH

Ústava bola doteraz novelizovaná 22-krát za 32 rokov a podľa viacerých odborníkov, ktorí sa k zmenám vyjadrovali v minulosti, by nemala slúžiť ako trhací kalendár a už vôbec nie ako politický nástroj na vábenie konzervatívcov v potenciálnej predvolebnej kampani. Aj keď Fico uviedol, že „po odbornej stránke a nie po politickej stránke“ už o návrhu rokoval s KDH, hnutie Milana Majerského to poprelo so slovami, že politicky o tom nerokovalo so žiadnou stranou.

Neznamená to, že nezvažuje podporu takýchto zmien. Majerský sa odvoláva na dlhodobú konzistentnosť v hodnotových otázkach. Hnutie sa preto bude snažiť získať pre svoje ústavné priority čo najväčšiu podporu. „Bežná neformálna komunikácia prebehla s predstaviteľmi opozície, ako aj koalície, a to bezprostredne po ohlásení našej iniciatívy o zmenách ústavy,“ doplnil líder KDH na margo ôsmich priorít, ktoré predložili pred niekoľkými mesiacmi.

KDH predloží na marcovú schôdzu Národnej rady SR (NR SR) návrh ústavného zákona, ktorým chce zakotviť zvrchovanosť SR v kultúrno-etických otázkach. Chcú, aby sa o nich Slovensko rozhodovalo suverénne. Hnutie však koordináciu s Ficom odmietlo. Jedenásť poslancov hnutia Slovensko za ústavné zmeny zahlasuje len v prípade, ak budú splnené tri podmienky – návrh predloží KDH, volebný systém sa nezmení a súčasťou bude zrovnoprávnenie platov mužov a žien.

„Od KDH žiadame verejný prísľub, že sa nebudú akýmkoľvek spôsobom spolupodieľať na zmene súčasného volebného systému. Na tom, aby sa zo Slovenska stal „Orbanistan“ a zabetónovaní mafie pri moci sa my nechceme podieľať ani nepriamo,“ uviedol líder hnutia Igor Matovič s tým, že ak Fico nepristúpi na tieto podmienky, potvrdí, že mu ide len o politikárčenie. „Je falošný a v týchto témach koná vždy len s cieľom ohlúpiť a podviesť kresťanov a konzervatívcov na Slovensku,“ dodal Matovič. Podľa exministra zdravotníctva Mareka Krajčího (Slovensko) by to mali podmieniť aj dohodou na predčasných voľbách. Anna Záborská a Richard Vašečka podporu ústavných zmien nevylučujú. Poslanci za Kresťanskú úniu (súčasť klubu hnutia Slovensko tvrdia, že sú „pripravení hlasovať za každý dobrý hodnotový návrh bez ohľadu na to, kto ho predloží“.

Na zmenu ústavy, ako aj vyhlásenie predčasných volieb, je potrebných 90 hlasov. Smeru, SNS a Hlasu by tak v prípade, že takéto zmeny podporia aj traja huliakovci a štyria migaľovci stačilo 11 poslancov KDH. „Bude to zložité, pretože len poslanci Smeru, SNS a časti Hlasu na to ani zďaleka nestačia. Aj v Hlase alebo dokonca už mimo neho sú poslanci, ktorí sa považujú za liberálnejšie orientovaných, tí s tým môžu mať problém,“ hovorí Cirner.

Najvýznamnejšie bude podľa neho rozhodnutie KDH a časti poslaneckého klubu Slovensko. „S nimi by sa to teoreticky mohlo podariť. Je to síce vabank, ale nejaká šanca na úspech tam je. Úspechom pre koalíciu by bolo aj rozhádanie sa opozície, respektíve rozhádanie sa poslancov KDH v klube a prípadne rozhádanie sa poslaneckého klubu Slovensko. Je to udička, ktorá môže koalíciu zachrániť, respektíve znížiť akcieschopnosť a jednotu opozície,“ zhodnotil prešovský politológ. Řádek si však nemyslí, že sa nájde podpora. „Súčasné fungovanie koaličných, ale aj opozičných politických strán dáva týmto zámerom nulový výhľad na úspech. Iniciátori ústavných zmien s nimi prichádzajú ako svojou skôr ako predvolebnou agendou, prostredníctvom ktorej sa pripomínajú voličom,“ skonštatoval.