Lekári dostanú vyššie platy a kratší pracovný čas. Dohoda s odborármi ide do parlamentu, koalícia na jej podporu má len tesnú väčšinu

Na schôdzi Národnej rady (NR) SR, ktorá sa začína dnes, sa budú poslanci zaoberať iba dvoma návrhmi zákonov, pri ktorých sa vládnej koalícii podarilo zabezpečiť podporu nadpolovičnej väčšiny poslancov. Jedným z nich je novela stavebného zákona, druhým je balík zmien v zdravotníctve.

04.02.2025 06:00
debata (44)
Visolajský: Vláda má čas ukázať, koho záujmy bráni
Video

Ministerstvo zdravotníctva predložilo do parlamentu návrhy zákonov, ktoré vyplývajú z takzvanej dohody o sociálnom zmieri v zdravotníctve medzi vládou a Lekárskym odborovým združením (LOZ). Tesne pred Vianocami jej podpísanie odvrátilo odchod vyše troch tisíc lekárov z nemocníc, ktorí podali hromadné výpovede v reakcii na konsolidačné opatrenia v zdravotníctve. Vláda sa v nej zaviazala plniť viaceré požiadavky lekárskych odborárov.

Podľa dohody sa minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) zaviazal pripraviť a predložiť do parlamentu legislatívne zmeny, ktoré naplnia požiadavky LOZ. Lekári sa totiž po podpísaní zmluvy vrátili do nemocníc iba podmienečne. Ak vláda neprijme zákony podľa dohody do konca februára 2025, lekári v marci z nemocníc odídu.

Kratšia pracovná doba

Aké zmeny musia poslanci parlamentu schváliť? Ministerstvo zdravotníctva v dôvodovej správe spresňuje, že návrhy realizujú osem bodov dohody s lekárskymi odborármi. K tým najdôležitejším patrí zvyšovanie platov lekárov na úroveň pred konsolidáciou. Znamená to, že mzdy lekárov porastú podľa platového automatu, teda o 9,7 percenta. Výnimkou sú lekári, ktorí pracujú na menej ako polovicu úväzku a zároveň pracujú u iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti s výnimkou nemocníc a záchraniek. Tým platy stúpnu o 6,4 percenta.

Ďalšou dôležitou zmenou je skrátenie týždenného pracovného času zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach, a to zo 40 na 37,5 hodiny. Lekári by tak namiesto do pol štvrtej popoludní pracovali len do tretej. Nemocnice by to mali zabezpečiť od septembra. Toto opatrenie zároveň prispeje k lepšiemu platovému ohodnoteniu lekárov.

„Keď sa skráti týždenný pracovný čas, je logické, že za hodinu tohto štandardného času budú lekári dostávať viac peňazí. Buď bude treba viac lekárov a viac peňazí, alebo pacienti budú dostávať menší rozsah zdravotnej starostlivosti,“ skonštatoval riaditeľ inštitútu INEKO Dušan Zachar.

Podľa predloženého návrhu by zároveň mali byť personálne normatívy v nemocniciach zakotvené v zákone, a to s účinnosťou od roku 2026. Upravili by sa aj povinnosti zdravotných poisťovní či Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS).

poslanec stachura Čítajte viac Dohoda s lekármi na úkor pacientov? Skrátenie pracovného času môže zatvoriť oddelenia, tvrdí KDH

Vláda sa tiež zaviazala zrušiť zákon, ktorým sama zaviedla novú definíciu mimoriadnej situácie v zdravotníctve. Podľa tejto úpravy by mohla prinútiť nespokojných lekárov pracovať aj napriek podanej výpovedi, a to pod hrozbou odňatia slobody. Túto zmenu vláda schválila v čase, keď sa ešte s lekárskymi odborármi nedohodla, a fakticky ňou chcela pre zdravotníkov zaviesť pracovnú povinnosť bez vyhlásenia núdzového stavu pre celú krajinu. Ministri tak chceli zabrániť hroziacemu kolapsu zdravotníctva.

Šetrenie nebude veľké

Ministerstvo zdravotníctva vypočítalo aj náklady, ktoré schválené zmeny budú znamenať pre štátny rozpočet. Celú krízu s hromadnými výpoveďami lekárov totiž spustil balík konsolidačných opatrení v zdravotníctve. Vláda chcela ušetriť na valorizácii miezd lekárov, sestier a záchranárov 259 miliónov eur. Navrhovala preto, aby od 1. januára ich mzdy rástli nie o 9,7 percenta, ako to určuje platový automat, ale len o tri percentá. Lekári v reakcii hromadne podali výpovede.

Neskôr vláda svoj zámer zmenila a rozhodla, že zdravotným sestrám a záchranárom platy zvýši o necelých desať percent, lekárom však mali stúpnuť iba o 6,4 percenta. Rozpočet táto zmena vyšla na 100 miliónov eur, informoval v polovici októbra čerstvo vymenovaný minister zdravotníctva Šaško. „Táto suma je konečná a nie je možné ju prekročiť, lebo už takto extrémnym spôsobom zasahuje do štátneho rozpočtu na budúci rok,“ povedal minister Šaško.

Na snímke sprava minister zdravotníctva SR... Foto: TASR, Jaroslav Novák
Predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský, minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) Na snímke sprava minister zdravotníctva SR Kamil Šaško (Hlas) a predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský si podávajú ruky po rokovaní vlády SR v Bratislave 20. decembra 2024.

O dva mesiace sa však zmenilo aj to, čo minister označil za nezmeniteľné. Lekári stiahli výpovede až po tom, čo dosiahli rovnakú valorizáciu pre všetkých. Pôvodný zámer ušetriť na platoch lekárov takmer 260 miliónov eur nakoniec dopadol tak, že rozpočet škrtne výdavky na túto položku len o 30 miliónov. Na mzdy zdravotníkov tento rok má smerovať nie 4,26 miliardy eur, ale 4,23 miliardy.

Z najnovších výpočtov rezortu zdravotníctva vyplýva, že skrátenie pracovného času lekárov na 37,5 hodiny týždenne si vyžiada od štátu dodatočné výdavky vo výške 4,4 milióna eur tento rok a 14 miliónov eur budúci rok. Celkovo realizácia zmluvy s LOZ vyjde rozpočet na 38,5 milióna eur, uvádza sa v materiáloch rezortu zdravotníctva.

Ministerstvo očakáva, že niektoré body dohody s lekárskymi odborármi prispejú aj k šetreniu. Rezort totiž plánuje zaviesť takzvané cenové stropy a prísnejšie podmienky pre obstarávanie tovarov a služieb nemocnicami. Zefektívnenie týchto výdavkov podľa rezortu prinesie v roku 2025 úsporu vo výške 9,4 milióna eur. Ďalších viac ako 19 miliónov eur by sa malo ušetriť vďaka opatreniam, ktoré štát prijme na základe zistení z prevádzkového a personálneho auditu štátnych nemocníc. Tento audit je tiež súčasťou dohody s lekármi.

Kamil Šaško / Robert Fico / Čítajte viac Stavia sa najväčšia nemocnica Slovenska. Vznikne na východe a bude ako štyri futbalové ihriská, opísal Fico

Treba viac lekárov

Balík zmien, ktorým sa dnes bude zaoberať parlament, nemá podporu vo všetkých nemocniciach. Prezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Marián Petko napríklad kritizuje časti dohody vlády s LOZ, ktoré skracujú lekárom pracovný čas, ale zároveň zavádzajú personálny normatív. Pre neštátne nemocnice to znamená, že potrebujú zháňať na trhu stovky až tisícky nových lekárov.

„Pre ANS, ak sa pracovná doba zníži zo 40 na 37,5 hodiny, to znamená, že budeme potrebovať prijať 240 lekárov. Už teraz je obrovský nedostatok – na Slovensku chýba 3 000 lekárov a 1 500 ďalších zamestnancov,“ varuje Petko. Navrhovaný personálny normatív, ktorý počíta so 100-percentnou obsadenosťou lôžok, by podľa neho znamenal potrebu 12-tisíc nových zamestnancov.

Podľa informácií Slovenskej televízie sa súkromných nemocníc nakoniec skrátenie týždenného pracovného času nedotkne. Štátne nemocnice v súvislosti s touto zmenou problém s personálom neočakávajú. Podľa prezidenta Asociácie štátnych nemocníc Mongiho Msollyho už skrátenú prevádzku v praxi zaviedlo 16 z 24 zdravotníckych zariadení. Priznáva však, že opatrenie zvýši výdavky.

„V prvom rade to obnáša zvýšenie personálnych, respektíve mzdových nákladov, to je jasné. Pracovný čas sa skráti o polhodinu, tým pádom sa zvyšuje výkon pohotovostných služieb, a to tak na pracovisku, ako aj mimo neho,“ uviedol Msolly.

ambulancia, Banská Bystrica Čítajte viac Mladá lekárka uprednostnila Slovensko pred Prahou: Dôležitú ambulanciu otvorila v Banskej Bystrici

Skrátenie pracovného času kritizuje aj parlamentná opozícia. Poslanec NR SR Peter Stachura (KDH) upozornil na to, že po skrátení bude nemocnica potrebovať buď viac personálu, alebo zvýšiť nadčasy.

„Budeme potrebovať buď viac personálu, ktorý ale nemáme, pretože už teraz máme problém zohnať nejakú sestru, už teraz máme problém zohnať nejakého lekára. To znamená, že nám ostáva druhá možnosť, a to zvýšenie nadčasov, ktoré už teraz sú vysoké,“ uviedol. Obáva sa tiež, že by zmena mohla priniesť zatváranie oddelení alebo redukciu lôžok.

Opozičnej SaS pri legislatíve z dielne rezortu zdravotníctva prekáža aj to, že vláda o nej chce rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. „Takýmto spôsobom sa zodpovedná legislatíva neprijíma, najmä legislatíva, ktorá má stáť stovky miliónov eur, ktoré nijakým spôsobom nie sú kryté v štátnom rozpočte a na ktoré jednoducho zdravotníctvo nemá,“ kritizoval poslanec za liberálnu stranu Tomáš Szalay.

Ministerstvo argumentuje, že zákony majú byť podľa dohody schválené ešte do konca februára, a preto ich chce prerokovať urýchlene.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 44 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #ministerstvo zdravotníctva #Lekárske odborové združenie #Národná rada #Štvrtá Ficova vláda #Kamil Šaško