„Mnohí sa ma pýtajú, kde bude vybudovaný nový cintorín, lebo sa im zdá, že hrobové miesta ubúdajú. Do istej miery majú pravdu, fakt by bolo treba začať s výstavbou, aby sme predišli zbytočným problémom s možnosťami pochovávania,“ skonštatoval Beke.
Zároveň sa vedenia mesta pýtal na stav prípravných prác na novom pozemku, či už prebehlo územné konanie a bolo vydané stavebné povolenie. Odpovedal mu viceprimátor Michal Drengubiak, podľa ktorého sa mesto borilo s určitými technickými problémami pri vypracovávaní projektovej dokumentácie na novú časť cintorína.
„Museli sme preveriť niektoré skutočnosti ohľadom kanalizácie, ktorá tam je,“ ozrejmil Drengubiak, podľa ktorého tieto komplikácie negatívne ovplyvnili termín územného a stavebného konania. Verí však, že samospráva stihne pozemok pri novom cintoríne pripraviť načas. Súčasťou je podľa jeho slov i odstránenie stromov a zelene, ktoré ale bude vychádzať z projektovej dokumentácie.
Bude potrebný úplne nový cintorín
Viceprimátor zároveň upozornil, že vďaka novému pozemku mesto získalo určitý čas, ale nebudú to desaťročia, skôr roky, kým sa zaplní. „Už teraz musíme riešiť, kde budeme našich zosnulých pochovávať v budúcnosti, pretože v okolí súčasného cintorína už podľa mojich vedomostí žiadne ďalšie pozemky nie sú. Takže sa budeme musieť vážne zaoberať témou, kde vybrať pozemok pre nový mestský cintorín, čo bude asi ešte náročnejšie,“ avizoval Drengubiak.
Bekeho v tejto súvislosti požiadal, aby ako správca cintorína preveril hrobové miesta, ktoré sú dlhé roky neudržiavané a bolo by ich možné využiť na nové pochovávanie. „Aby sme pristúpili aj k tomuto kroku, ak je to, samozrejme, možné,“ povedal zástupca primátora.
Primátor Michal Domik ho doplnil, že asi 40 nových hrobových miest by bolo možné získať zúžením širokej cesty smerom do urnového hája v cintoríne. „Treba na to urobiť projektovú dokumentáciu, tak, aby tam prešlo aj pohrebné vozidlo,“ uviedol Domik s tým, že využitím ďalších „hluchých“ plôch v existujúcom cintoríne by bolo možné vytvoriť až do sto nových hrobových miest.

Beke s jeho názorom na zúženie cesty súhlasil, podotkol však, že možno vhodnejšie by bolo získaný priestor využiť na rozšírenie samotného urnového hája. „Na hrobové miesta sú totiž potrebné väčšie rozmery,“ vysvetlil.
Čo sa týka starých hrobov, tvrdí, že sa bežne vydávajú na nové pochovávanie, ale v dnešnej dobe sa podľa neho zmenili spôsoby pochovávania. Nové hroby z betónu a kamenných blokov sú totiž väčšie a na pôvodné hrobové miesta sa preto nezmestia.
História rožňavských cintorínov
Mesto Rožňava malo podľa údajov na svojej internetovej stránke počas storočí svojej existencie niekoľko cintorínov. Najstarší známy bol pri katedrálnom kostole, jeho časť bola zastavaná v roku 1905 pri výstavbe budovy katolíckeho gymnázia.
Ďalší, takzvaný starý cintorín, je situovaný v severnej časti mesta smerom na Čučmu. Má rozlohu asi 1,5 hektára a pochovávalo sa tam do roku 1999. Na tomto cintoríne sú pochovaní aj padlí z čias II. svetovej vojny. V súčasnosti je však na celom starom cintoríne viditeľných už iba málo zachovaných hrobov.
Terajší hlavný mestský cintorín v Rožňave má podľa údajov na stránke meste rozlohu asi dva hektáre. Skladá sa z dvoch hlavných častí, pôvodná vznikla zrejme v druhej polovici 18. storočia a do novej sa začalo pochovávať v roku 1993. Súčasťou cintorína je i kolumbárium.
Okrem tohto bol v minulosti v Rožňave aj ďalší menší cintorín v lokalite malého údolia pod Rákošom. V meste bol aj židovský cintorín, ktorý však bol v roku 1972 rozhodnutím vtedajších orgánov zrušený.