Nečakaný odchod poslanca Romana Malatinca z Hlasu a vstup do Národnej koalície Rudolfa Huliaka Malatincových kolegov prekvapil. Pred novinármi to uznal minister školstva Tomáš Drucker (Hlas). „Nečakal som to,“ priznal s tým, že rovnako to pociťujú aj ďalší kolegovia v strane.
Podobne reagoval podpredseda vlády pre plán obnovy Peter Kmec (Hlas). „Mrzí ma takýto radikálny krok, veľa vecí sa dalo vyriešiť vo vnútri strany,“ okomentoval Kmec odchod Malatinca.
Líder Hlasu Matúš Šutaj Eštok na tento krok oznámil, že ide o fakt, ktorý treba prijať. „Rešpektujem rozhodnutie pána Malatinca, že sa pridal k Národnej koalícii, a teším sa, že garantuje podporu tejto vláde,“ uviedol minister vnútra v stredu pred rokovaním vlády. Nepredpokladá, že by sa po Malatincovi pridal k huliakovcom aj ďalší poslanec Hlasu Ján Ferenčák.
Otázka budúcnosti koalície
Hlas ako druhá najväčšia koaličná strana má po novom v parlamente 24 poslancov. Dvoch nespokojných členov koncom januára z Hlasu vylúčili, ide o Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša. Spolu s Malatincom a Jánom Ferenčákom tvorili skupinu rebelujúcich zákonodarcov, ktorí pri viacerých návrhoch hlasovali inak ako zvyšok koalície.
Pre vylúčenie dvoch poslancov Hlasu zo strany aj poslaneckého klubu, ako aj odchod tretieho, má koalícia problém. K väčšine potrebuje 76 poslancov a bez Migaľa a Šalitroša ich má 77. Pri Ferenčákovi je otázne, ako bude v budúcnosti hlasovať, čo platí aj v prípade Národnej koalície Rudolfa Huliaka, ktorá má spolu s Malatincom štyroch poslancov.
Reálne teda hrozí, že koalícia s oficiálne 79 poslancami príde až o siedmich. Fico by tak musel jednoznačne povedať, že je na čele menšinovej vlády a nemá podporu v parlamente. Prestup Malatinca do Národnej koalície preto výrazne zlepší pozíciu Rudolfa Huliaka pri vyjednávaní istých funkcií, myslí si politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík.
„Tak, ako si Slovenská národná strana nárokovala niektoré miesta vo vláde, tak si myslím, že keď má takáto skupina teraz štyroch poslancov, jej nároky na istú pozíciu nestoja len tak na vode. Sú skutočne odôvodnené. Najmä, ak vláda alebo vládna väčšina skutočne visí na šnúrke od gatí Rudolfa Huliak,“ doplnil.

Nečakali to ani v Smere
Vstup Malatinca do Huliakovej strany bol podľa Štefančíka prekvapením, s ktorým nepočítali ani členovia Smeru, Hlasu či SNS. Zrejme takýto vývoj nečakal ani Migaľ, ktorý je vnímaný ako líder skupinky rebelujúcich poslancov z Hlasu. Štvorica migaľovcov totiž ešte pred týždňom avizovala, že sa neplánuje zúčastňovať na hlasovaní v Národnej rade, a to až do vyriešenia napätej situácie v koalícii.
„Pán Migaľ naznačoval, že by Malatinec a Ferenčák mohli držať líniu, ktorú naštartovali pred niekoľkými týždňami. Krok Romana Malatinca bol určite prekvapením nielen pre mňa, ale aj pre jeho najbližších spolupracovníkov,“ hovorí politológ Štefančík. V súčasnosti teda v Hlase zostal len jeden zo štyroch rebelov, a to Ján Ferenčák.

Politológ z Prešovskej univerzity Michal Cirner konštatuje, že takzvaní „migaľovci“ sa už ako skupina rozpadli. Avšak odchod Malatinca k huliakovcom je prekvapujúci, lebo sa aspoň deklaratívne tieto skupiny vo svojich názoroch odlišujú.
„Je to také ideologické salto. Zdá sa však, že za všetkým je boj o lepšie pozície, vplyv a funkcie, ako to v politike zvyčajne býva,“ predpokladá Cirner.
Malatinec bol totiž jedným zo zakladateľov Hlasu a spoločne so súčasným prezidentom Petrom Pellegrinim v tom čase deklaroval, že vytvára sociálnodemokratickú stranu a prestup k Huliakovi je preto z takéhoto hľadiska veľká zmena, vysvetľuje.

Budú nárokovať rezort kultúry?
Malatinec bol do 4. februára podpredsedom Banskobystrického samosprávneho kraja pre oblasť kultúry. Na tomto poste sa stal výrazným kritikom ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nom. SNS). Vzniká preto otázka, či si skrz „huliakovcov“ nebude nárokovať post ministra kultúry.
Štefančík si to nemyslí. „Keby sa pani Šimkovičová vrátila späť do parlamentu, tak s Kotlárom (poslanec NR SR za SNS, pozn. red.) by mohli zase tvoriť nejaké duo, ktoré by mohlo opäť znížiť počet poslancov na 75. To by bolo len z blata do kaluže,“ mysli si politológ.
Ďalšou otázkou je ministerstvo životného prostredia, po ktorom túži Huliak, no v tom prípade by podobný problém mohol robiť súčasný šéf rezortu Tomáš Taraba (nom. SNS). „Východisko z tejto patálie, do ktorej sa vláda Roberta Fica dostala, nie je úplne jednoduché,“ doplnil Štefančík.
„Nejakým spôsobom zmeny určite nastanú,“ hovorí Cirner. „Huliak má lokačnú silu a bez jeho skupiny sa vládnuť nedá. Pravdepodobne získa nejakú pozíciu. Ja nehovorím, že to bude exekutívna funkcia, ale musí sa s nimi rátať a de facto sú už ďalším koaličným partnerom,“ podotkol.

To, že Huliakove a Malatincove nároky majú opodstatnenie, priznáva aj šéf Hlasu a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. „Majú štyroch poslancov,“ podotkol a dodal, že sa s Huliakom už rozprával. Očakáva, že debata bude aj na úrovni premiéra.
Štefančík teraz počíta s výrazne turbulentnejšou situáciou v koalícii. Huliak sa podľa neho neuspokojí a od jeho skupiny závisí, či budú v parlamente prechádzať zákony. „Bude o sebe dávať vedieť. Veď si spomeňme na výrok Andreja Danka, že ,Rudo sa určite dotkne výkonu‘,“ doplnil politológ.
Podľa podpredsedu vlády a ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer) môže dôjsť k situácii, v ktorej sa začnú veci dynamicky meniť. Reagoval tak na otázku, či môže dôjsť k rekonštrukcii vlády, konkrétne potenciálne zmeny však nepopísal.

Prvoradý je podľa neho program národnej rady a keď sa podarí ukončiť diskusiu o stavebnej a zdravotníckej legislatíve, na rad prídu záležitosti nastavenia vo vláde a koalícii.
„V čase, keď sú viaceré strany ochotné diskutovať o novom vedení parlamentu, to všetko prináša zmeny do fungovania vlády a koalície,“ povedal Kaliňák a vyhlásil, že „všetci majú chuť to vyriešiť“. Predpokladá teda, že sa tak udeje v najbližších týždňoch.
Matúš Šutaj Eštok na otázku o personálnych zmenách stroho uviedol, že v pláne je schôdza, na ktorej by sa im mali venovať. „Vyzerám, že by som bol v nejakom stavebnom oblečení, že by som riešil rekonštrukciu vlády?“ reagoval na otázky s tým, že keď téma bude aktuálna, tak na ňu bude pripravený.

Ficove možnosti
Budúcnosť vlády visí na vlásku a Štefančík očakáva, že premiér o ňu zabojuje. „Ja si neviem predstaviť, že by Robert Fico len tak hodil flintu do žita, že by to vzdal už na začiatku,“ hovorí odborník.
Ráta s tým, že skutočne dôjde k pokusom o výmenu na istých postoch, no treba si zároveň uvedomiť, že celá kríza bude pokračovať. „Dá sa takýmto spôsobom fungovať až do najbližších volieb, no tým nemyslím do ich riadneho termínu,“ podotkol Štefančík.
„Tí štyria poslanci sú sila, na ktorej môže padnúť vláda. Pokiaľ sa s Ficom nedohodnú a nebudú vládu podporovať, tak koalícia nedokáže otvoriť ani parlamentnú schôdzu,“ doplnil Cirner.
„Keď bude Fico vidieť, že to asi nemá zmysel, že sa mu to celé rozpadá a výrazne oslabuje jeho pozíciu v prieskumoch verejnej mienky a zbadá nejakú pre seba výhodnú alternatívu, tak sa to rozhodne ukončiť. Dohodne sa na predčasných voľbách,“ očakáva politológ Ekonomickej univerzity v Bratislave Štefančík.

Oslabený Hlas
Pozícia Hlasu bude podľa Cirnera po Malatincovom odchode oslabená. Strana za uplynulé týždne stratila troch členov a poslancov, pričom jeden z „rebelov“ Ferenčák je stále otázny. Na poslednej mimoriadnej schôdzi k zdravotníckym zákonom sa dvakrát neprezentoval, teda nepodporil jej otvorenie. Parlament mal pritom počas nej hlasovať o podpore návrhov zákonov z dielne ministra zdravotníctva a člena Hlasu Kamila Šaška.
„Takže Ferenčák je síce v poslaneckom klube Hlasu, ale nevieme, kde ďalej povedú jeho kroky. Takto to vyzerá, že pozícia Hlasu by sa mala oslabiť, aj keď sa to strane nebude páčiť,“ vysvetlil odborník.