Ako nadácia priblížila, z počtu osôb, ktorým novela pomohla, bolo 446 predčasne prepustených väzňov. „Novela vstúpila do platnosti v auguste minulého roka, priniesla nižšie tresty pre korupčné aj ekonomické trestné činy a tiež kratšie premlčacie lehoty,“ pripomenula nadácia a upozornila na dopady, ktoré to má na spoločnosť.

Nadácia informovala, že vďaka novele bolo pre premlčanie zastavených 79 prípadov voči 104 obvineným osobám a v celkovej škode takmer päť miliónov eur. „Štát v čase šetrenia necháva beztrestne unikať páchateľov veľkých podvodov a korupcie. Vysiela tým signál, že podvody sa oplatia,“ uviedla riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková. Nadácia súčasne upozornila na skutočnosť, že polícia objasňuje omnoho menej trestných činov. Podľa Zastavme korupciu na to má vplyv práve novela Trestného zákona. „Napríklad daňový podvod do 20-tisíc eur už viac nie je trestným činom,“ spresnila nadácia a pripomenula, že v roku 2022 polícia evidovala 43 trestných stíhaní za podvody, kým vlani to bolo 17. „Pokiaľ ide o krátenie dane, je to podobne. Počet vyšetrovaných prípadov za sledované obdobie klesol o viac než stovku,“ upozornila Nadácia Zastavme korupciu.
Okrem novely sú podľa nadácie príčinou nižšieho objasňovania aj ďalšie systémové zmeny, a to najmä zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry. „Hoci ministerstvo vnútra a spravodlivosti tvrdia, že ich plnohodnotne nahradili v rámci reformy polície, a tiež novým odborom na Generálnej prokuratúre, čísla svedčia o inom,” zdôraznil právnik nadácie Ľubomír Daňko. Nadácia ďalej podotkla, že kým v roku 2022 vyšetrovali policajti 66 prípadov prijímania úplatkov vo verejnej sfére, vlani to bolo 17, z ktorých objasnili deväť.

Nadácia pri analýze vychádzala z dát, ktoré zverejnila prokuratúra a Zbor väzenskej a justičnej stráže. Ide o veci, ktoré polícia vyšetruje, prípadne boli právoplatne skončené a páchatelia sa dostali do väzenia. Dáta, ktoré štát zverejňuje, neposkytujú celý obraz. Do týchto čísel nie sú započítané prípady, ktoré sú na súdoch,“ vysvetlila nadácia a doplnila, že rezort spravodlivosti pod vedením Borisa Suska (Smer-SD) tesne pred začiatkom platnosti novely prestal zverejňovať štatistiky. Z nich by sa dalo podľa nadácie zistiť, koľko je na súdoch obžalôb, a koľko trestných konaní zastavili z dôvodu premlčania.

Zánik trestnosti niektorých skutkov sme avizovali
Fakt, že u niektorých skutkov dôjde k zániku trestnosti, Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR nikdy neskrývalo, naopak, otvorene ho komunikovalo už v legislatívnom procese. Rezort to uviedol v reakcii na Nadáciu Zastavme korupciu a jej analýzu doterajších dosahov zmien Trestného zákona.
Hovorkyňa MS Barbora Škulová uviedla, že prezentované čísla nadáciou nie je možné paušalizovať, keďže každý prípad by bolo potrebné posudzovať individuálne, aby sa dal vyhodnotiť súvis s novelou Trestného zákona. „Faktom je, že z výkonu trestu bolo prepustených 446 osôb, a nie 1200, ako to zavádzajúco tvrdila opozícia, ktorá zámerne podsúva verejnosti klamstvá,“ zdôraznila.
Dodala, že mnohí z obvinených a odsúdených, u ktorých došlo k zániku trestnosti, boli tzv. horalkoví zlodeji. Dokumentovala to na príklade človeka, ktorý putoval do väzenia, pretože opakovane ukradol bagetu a opaľovací krém v hodnote necelých troch eur. „Na zániku trestnosti v takýchto prípadoch došlo na Slovensku k celospoločenskej zhode a presadzovala ju aj súčasná opozícia,“ zdôraznila Škulová. Poukázala na to, že prijatím legislatívnych zmien sledujúcich humanizáciu trestnej politiky štátu sa Slovensko priblížilo k vyspelým demokraciám.
Upozornila, že oveľa závažnejšie dosahy má nekvalitne pripravená reforma Súdnej mapy. „Po jej schválení až po nadobudnutie účinnosti novely Trestného zákona, odkedy sa začala presúvať agenda medzi súdmi, poklesol počet odsúdených o 602 osôb,“ informovala.