Pred troma rokmi Slovensko zažilo najväčšiu utečeneckú krízu v histórii. Rozsiahla vojenská invázia ruskej armády na Ukrajinu vyhnala z domovov vyše desať miliónov Ukrajincov, ktorí pred bombami a raketami utiekli za hranice svojej vlasti.
Pre nemalú časť z nich sa Slovensko stalo novým domovom. V poslednom čase sa však mnohí necítia bezpečne ani v našej krajine. Dôvodom sú výroky vládnych politikov, ktorí na utečencov často slovne útočia a Ukrajincov bez dôkazov obviňujú z údajnej prípravy štátneho prevratu či útokov na kritickú infraštruktúru.
Pomohli domácej ekonomike
Na Slovensku aj u našich susedov pomohli ukrajinskí utečenci zaplniť pracovné miesta, o ktoré pred vojnou nebol záujem. Chýbali tu ľudia alebo i ochota pracovať na nižších pozíciách. Keď teda Slováci začali pomáhať tým, ktorí to najviac potrebovali, pomohli aj svojej vlastnej krajine.
Pred ruskou inváziou, začiatkom roka 2022, žilo na Slovensku niečo vyše 56-tisíc ľudí ukrajinskej národnosti, vyplýva zo štatistík rezortu vnútra. Po začiatku bojov číslo začalo stúpať a ku koncu roka 2024 u nás útočisko našlo viac ako 130-tisíc osôb. Z nich bolo na slovenskom trhu práce v decembri 2024 zamestnaných vyše 31-tisíc.
Utečenci z Ukrajiny Slovákom prácu neberú. Naopak, sú pre ekonomiku výrazným prínosom, zhodli sa analytici Inštitútu sociálnej politiky. Na Slovensku po ich príchode začala klesať nezamestnanosť, čo podľa expertov indikuje, že s domácimi nesúperili, ale naopak, pomohli zmierniť nedostatok pracovnej sily. A ako upozornila svetová agentúra Reuters, prípadný masový odchod utečencov by našej ekonomike poriadne uškodil.
Čítajte aj Ukrajinský ekonóm: Ukázali sme nový model fungovania vojnovej ekonomiky, adaptovali sme sa a veríme vo víťazstvo
Zo 4,3 milióna ľudí, ktorí utiekli z Ukrajiny do Európskej únie, žilo 22 % v Poľsku a približne 9 % v Česku. „Časť ekonomického úspechu v mnohých krajinách je spojená s Ukrajincami, ktorí sa tam presťahovali za posledné dva roky,“ vysvetľuje Christian Petter, šéf rakúskej stredo- a východoeurópskej vetvy Európskej banky pre obnovu a rozvoj.
„Teraz, keď sa vojna, dúfajme, skončí, samozrejme, existuje veľká šanca, že sa títo ľudia vrátia na Ukrajinu a zanechajú dieru na trhu práce ako v Prahe, Bratislave, tak aj vo Varšave a vznikne nová výzva nahradiť ich,“ vysvetlil.
Čítajte aj Utečenci strácajú kontakt s Ukrajinou. Čo ukázal prieskum v Poľsku, Nemecku a Česku?
Podľa expertov by sa tieto krajiny mali snažiť ukrajinských utečencov na svojom trhu udržať a nie vyháňať ich. Po vyjadreniach premiéra Roberta Fica (Smer) a jeho koaličných kolegov sa však mnohí Ukrajinci a Ukrajinky necítia na Slovensku vítaní.
Ukrajinci Fica vnímajú
Denník Pravda sa o súčasnej situácii zhováral s piatimi Ukrajinkami, ktoré na Slovensku našli svoje útočisko, začali tu žiť a spolu s rodinami sú našej krajine nesmierne vďačné. Zamestnali sa, začali platiť dane. No vnímajú aj množstvo problémov, od politiky až po životnú úroveň.
Práve konanie súčasného predsedu vlády ich znepokojuje. Napríklad Ficova decembrová cesta za ruským prezidentom Vladimirom Putinom je podľa nich nepriateľským aktom voči Ukrajine, ale aj zanedbávaním slovenského národa.
„Nechcem súdiť ľudí, ale podľa mňa Fico robí nesprávne veci. Na Ukrajine je vojna, zomrelo veľa ľudí a stále zomierajú. Rusko ju začalo a ľudia zomierajú iba kvôli rozhodnutiu Moskvy. Ale Robert Fico je aj tak na strane agresora,“ myslí si mladá Ukrajinka Mirka.
Čítajte viac Ficova návšteva u Putina: Taraba ju kvituje, Migaľ hovorí o facke. Kto o nej vedel?
„Ako si môže Fico podávať ruku s teroristom? Pre mňa ako Ukrajinku to vôbec nie je príjemné a nechápem to,“ hovorí ďalšia Ukrajinka Ksenia, žijúca v Žiline. Na Slovensku po začiatku invázie našla už druhé útočisko. V roku 2014 jej rodina musela utiecť z Donbasu, kde sa po ruskej nezákonnej anexii polostrova Krym začali nepokoje hnané proruskými separatistami. Po začiatku invázie ich Rusi opäť z domova vyhnali.
Ukrajinská psychologička Svetlana po začiatku utečeneckej krízy pracovala na krízovej linke organizácie Človek v ohrození po tom, čo sama unikla z mesta Irpiň. Podotýka, že slovenský premiér návštevou Moskvy nezanedbáva len Ukrajinu, ale aj svoj vlastný štát.
„Pred tromi rokmi sa moja rodina, podobne ako mnoho Ukrajincov, zobudila na výbuchy. Rusi zradne vtrhli do nášho pokojného života a nútili nás žiť podľa ich pravidiel. Ukrajina teraz bojuje za všetkých a všetky európske krajiny. A úprimne hovorím, ak chce Slovensko zostať hrdé a nezávislé, nemá byť na rovnakej ceste s Ruskom,“ podotkla.
A súhlasí s ňou aj jej krajanka Natalia z Chersonskej oblasti. „Čas pravdu ukáže a Slovákom prajem, aby sa mu nepoddali a hájili svoje práva. Fico je prefíkaný obchodník. Podal ruku jednému prezidentovi, usmial sa s ním, a potom išiel za druhým,“ mysli si Natalia.
Príď do Kyjeva
Jedným z dôvodov Ficovej návštevy Putina bol jeho záujem ponechať na Slovensku dodávky zemného plynu z Ruska. Ukrajinského lídra Volodymyra Zelenského predseda vlády naopak za nepredĺženie zmluvy hlasno kritizoval. Prezident Zelenskyj v odvete začal taktiež Fica kritizovať a v reakcii na výzvy predĺžiť zmluvu s Ruskom ho pozval do Kyjeva, čo slovenský premiér odmietol.
Čítajte viac Iba ruský plyn nám nestačí. Problém s dodávkami stále nie je vyriešený, hlási SaS a vyzýva vládu na riešenie
„Myslím si, že náš prezident má normálnu reakciu na nenormálne slová,“ hovorí Ksenia o kritike Zelenského voči Ficovi. Podotkla, že ukrajinský líder k situácii pristupuje skôr diplomaticky a možno by sa hodilo použiť aj tvrdšie slová. „Som na Zelenského strane. Zelenskyj je prezident a Fico nikdy nebude lídrom ako on. Ukrajina bojuje za všetkých a nikto by nemal reagovať tak ako Fico,“ dodáva Natalia z Chersonu.
Helen, ktorá našla spolu so svojou rodinou útočisko na nízkotatranskom ranči a neskôr začala život v Liptovskom Mikuláši, doplnila, že ukrajinský prezident komentuje Ficove kroky, ktoré sú voči Ukrajine negatívne, a aj tak mu ponúkol riešenia. „Ale Fico ich odmietol,“ podotkla.
Čítajte viac Zelenskyj reaguje na Fica: premiér si už zvolil stranu, uprednostňuje Rusko pred Amerikou
Koniec pomoci
Fico vo svojej kritike zašiel až k vyhrážkam, že zastaví humanitárnu pomoc pre ukrajinských utečencov na Slovensku. Denník Pravda sa už tejto téme venoval a priniesol prehľad pomoci dostupnej pre utečencov. Zväčša ide o príspevky pre osoby, ktoré nemôžu pracovať – teda najmä pre mamičky, seniorov či invalidov. Presne na to poukazujú aj naši respondenti.
„Ja už dávno nedostávam žiadnu finančnú podporu a snažila som sa žiť bez nej, iba s príspevkom na ubytovanie. Väčšina Ukrajincov, ktorí sú schopní, pracuje, platí dane a myslím si, že zvyšujeme slovenskú ekonomiku. Pomoc dostávajú mamičky s deťmi, invalidi a dôchodcovia, ktorí pracovať nemôžu. Zo strany slovenského premiéra by nebolo dobré im ju vziať,“ hovorí Ksenia.
Čítajte viac Fico hrozí Ukrajine ukončením humanitárnej pomoci a zastavením podpory pre utečencov. Ako Slovensko aktuálne Ukrajincom pomáha?
Podľa psychologičky Svetlany je pravda, že aj medzi utečencami sa našli ľudia, ktorí vládnu pomoc po začiatku vojny zneužívali. Priala by si, aby slovenská vláda od začiatku rozlišovala medzi ľuďmi z východu a západu Ukrajiny, kde vojnu nebolo veľmi cítiť.
„Niektorí ľudia zo západu prenajali svoje byty utečencom z východu a odišli na Slovensko, kde žili z týchto peňazí. Keď som pracovala na krízovej linke v organizácii Človek v ohrození, stretávala som sa aj s tým,“ doplnila. To však nie je prípad Natalie, ktorá unikala z vojnou ničeného Chersonu.
„Keď sme prišli na Slovensko, nič sme nemali. Museli sme začať zarábať, vládna pomoc je veľmi malá. Je to len taká kvapka vody. Fico straší, že vezme, no sám nedal nič,“ podotkla.
Podľa ukrajinskej Liptáčky Olhy mnohí utečenci už dávno žiadnu humanitárnu pomoc nemajú a prišli tiež o príspevok na bývanie. „Teraz je potrebné zarobiť si na prenájom a život. Minimálna mzda nepokrýva tieto náklady, preto sú mnohí nútení pracovať v dvoch zamestnaniach,“ priznala.
Foto: SITA/AP, Olivier Matthys
Tretina protestujúcich
Zahraničné orientovanie Slovenska na východ, reči o možnosti vystúpenia z Európskej únie či NATO boli jedným z viacerých dôvodov, prečo na námestiach naprieč Slovenskom protestovalo vyše 100-tisíc ľudí. Spoločne vyjadrovali svoj odpor a nesúhlas pod hlavičkou sloganu „Slovensko je Európa“.
Premiér Fico reagoval výrokom, že tretina z protestujúcich bola aj tak z Ukrajiny. Ak by to bola pravda, znamenalo by to, že na demonštrácie prišiel každý siedmy Ukrajinec žijúci na Slovensku.
V Žiline sa na protestnom zhromaždení zúčastnila Ukrajinka Ksenia, ktorá tam nezazrela takmer žiadnych svojich krajanov a chcela len vidieť, akú atmosféru protest nadobudne. „Som si istá, že nie je pravda, že tretina účastníkov bola z Ukrajiny,“ podotkla.
Čítajte viac Fico tvrdí, že tretina demonštrantov sú Ukrajinci. Dôvod na odstúpenie nevidí: Sme ostrieľanejší
Naše respondentky z Liptova Helen a Mirka sa na protestoch vôbec nezúčastnili a podotkli, že na nich nebol ani nikto z ich známych. „Nebolo tam veľa Ukrajincov. Ukrajinci na Slovensku majú množstvo svojich starostí. Nemáme čas chodiť na takéto udalosti. Z mojich známych tam nebol nikto,“ doplnila psychologička Svetlana.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
Prevrat a majdan
A ďalším dôvodom masových protestov bola zrejme správa Slovenskej informačnej služby (SIS), ktorá pár dní pred demonštráciami začala upozorňovať na to, že na Slovensku sa vraj chystá štátny prevrat či majdan – podobne, ako bol v roku 2014 na Ukrajine, čo postupne viedlo až k súčasnému ozbrojenému konfliktu s Ruskom.
Vláda začala ukazovať prstom na to, že tento údajný prevrat majú plánovať istí zahraniční agenti, neskôr sa to zúžilo na skupinu z Ukrajiny, následne k nej koaliční predstavitelia pridali jednotku gruzínskych légií a stále neprezentovali nijaké relevantné dôkazy. Situácia doviedla až k vyhosteniu nemenovaného občana Ukrajiny zo Slovenska.
Čítajte viac Fico hovorí o majdane, Šimečka o fraške. Čo vieme o správe SIS, ku ktorej zasadne Bezpečnostná rada?
„Určite nie je pravda, že by Ukrajinci mali prsty v nejakom slovenskom prevrate,“ stručne zhodnotila Natalia. Podľa Helen Fico vedie „nesprávnu politiku, odvracia sa od Západu a to sa mnohým nepáči“. Preto si myslí, že davy vyšli na námestia. Nie preto, že by tu niekto niečo organizoval zo zahraničia.
„My sme boli aktívnymi účastníkmi revolúcie dôstojnosti na Ukrajine v roku 2014, preto rozumieme, že také zhromaždenia nemôžu prebiehať bez vôle ľudí,“ zhodnotila utečenka, ktorá sa na slovenských demonštráciách nezúčastnila.
Vojna a budúcnosť
Aktuálne to sú už tri roky, čo Moskva spustila svoju nezákonnú inváziu, jej vojská vpadli na územie suverénnej Ukrajiny a začalo sa chladné vraždenie, zabíjanie či boje trvajúce až dodnes. Po inaugurácii Donalda Trumpa za 47. prezidenta USA sa však začalo hovoriť o tom, že koniec bojov sa možno už blíži. Republikán si na ukončení vojny totiž staval svoju kampaň.
Trump má sľuby, no to, či ich naplní, záleží od rozhovorov s mnohými predstaviteľmi vrátane Zelenského a Putina. Mnohí Ukrajinci žijúci na Slovensku si pritom myslia, že vojna sa neskončí. Podľa Svetlany aj po ukončení bojov s Ruskom budú v krajine ešte roky pretrvávať politické nepokoje a ani Ksenia neverí, že sa všetko môže tak ľahko ukončiť.
Čítajte viac Na Slovensko neprídu. Trump a Putin by sa mohli stretnúť v arabskej krajine, napísal Reuters
„Vojna sa môže skončiť, keď Rusko odíde. Ukrajina nemusí riešiť nič s plynom či tranzitom. Rusko musí odísť domov a všetko sa skončí. Obviňovať Ukrajinu a hovoriť jej, že sa musí vzdať teritórií, nemá žiadny zmysel a je to hlúposť. Ja to nechápem,“ uviedla Ksenia na margo často pretláčaných mierových plánov.
„Chceli by sme sa vrátiť, ale nemôžeme. Rusi nám zobrali všetko – dom, biznis, prácu. Na Slovensku som s manželom a dvomi detičkami, dcérka ide na strednú školu, syn už skončil univerzitu a pracuje. Myslím si, že tu zostaneme a nemáme ani až tak na výber,“ zhodnotila Natalia, ktorá utiekla z Chersonu.
Svetlana podotýka, že jej chlapci sú tínedžeri a nechce, aby išli bojovať do krvavej vojny. „Vzdelávajú sa tu a nepoznajú už ukrajinskú gramatiku. Ak by sa vojna skončila, chcela by som tu zostať kvôli nim. Už si tu vytvárajú život,“ vysvetlila.
Čítajte aj Vojna na Ukrajine sa zmenila na súťaž medzi ruskou pechotou a ukrajinskými dronmi
Život na Slovensku
Ksenia podotýka, že jej rodina sa na Slovensku neusadila s očakávaním, že jej niečo „spadne z neba“ a snaží sa o seba postarať najlepšie, ako to ide. Spolu s manželom pracujú, začleňujú sa do spoločnosti. „Cítime trošku úzkosť, keď počujeme od Slovákov, že chcú sami z tejto krajiny odísť. Pre nás by šlo už o tretí odchod,“ vysvetlila.
„Pred tromi rokmi sme sa museli takto sťahovať už druhýkrát. Najprv z Donbasu a potom, keď Rusko spustilo veľkú vojnu, z Ukrajiny do iného štátu. A tak sa trošku bojíme ďalšieho odchodu. Nám sa tu páči a dúfame, že tu zostaneme,“ doplnila.
Čítajte viac Z Ukrajiny prichádzajú matky s deťmi
Natalia má rovnaké ambície, aj keď pripúšťa, že za bývalej vlády mala pocit väčšej solidarity a necítila takú mieru agresivity voči ukrajinským utečencom. „Predtým, ako nastúpila nová vláda, nebolo na internete toľko negatívnych informácií,“ hovorí s tým, že po Ficovom nástupe sa zintenzívnil naratív o Ukrajincoch ako nepriateľských ľuďoch.
Aj Helen si v Liptove pred poslednými voľbami všimla nárast protiukrajinských nálad. Obáva sa, že sa to môže ešte zhoršiť. „Poškodilo by to bezpečný a komfortný pobyt Ukrajincov na Slovensku. Akonáhle bude Ukrajina bezpečná, plánujeme sa tam vrátiť,“ doplnila.
Psychologičku Svetlanu žijúcu v Bratislave na Slovensku prekvapila zaostalosť a zanedbanosť niektorých oblastí. No keďže jej deti tu už začali žiť svoje životy, chcela by zostať. „V školách sa vôbec neučí logicky rozmýšľať. Vzdelávanie a medicína sú na nízkej úrovni,“ zhodnotila.
Slovensko sa jej ale v princípe páči a nesúhlasí skôr s politickým smerovaním. „Nepozdáva sa mi, čo vaša vláda robí s vami, nie len s nami (Ukrajincami, pozn. red.),“ upozornila.
„Ďakujem celému Slovensku, možno nie vláde, ale ľuďom. Pomohli nám prežiť, postaviť sa na nohy, zachrániť životy našim deťom, a keď niekto hovorí, že tu Ukrajinci robia blbosti, sú to len politické hry,“ uzavrela psychologička. Na Slovensku by aspoň najbližšie štyri roky chcela zostať aj mladá študentka Mirka.