Novozvolený americký prezident pozastavil všetku zahraničnú pomoc Spojených štátov deň po svojej inaugurácii. Výnimku dostali len vojenská podpora pre Izrael a Egypt a spočiatku aj humanitárna pomoc. Americké ministerstvo zahraničia na čele s Markom Rubiom argumentovalo, že cieľom náhleho zmrazenia pomoci je skoncovať s plytvaním a zablokovať programy, z ktorých sa financujú aktivity, ktoré sú v rozpore s ich národnými záujmami.
Zhruba o týždeň neskôr Biely dom zastavil dodávky liekov proti HIV a tuberkulóze do chudobných krajín. Ústami miliardára Elona Muska, ktorý sa má postarať o lepšiu efektivitu vlády, sa svet dozvedel, že prezident súhlasí so zatvorením agentúry pre zahraničnú pomoc USAID, ktorá je zásadná pre humanitárnu pomoc v desiatkach krajín sveta. USAID pritom označil za „hniezdo zmijí“ a „klbko červov“. Udalosti nabrali spád začiatkom februára, keď Trumpova administratíva poslala zamestnancov agentúry na nútenú dovolenku a vypla web USAID.
Čo z toho má Amerika?
S otázkami, čo bude znamenať Trumpovo rozhodnutie pre Slovensko, sa Pravda obrátila na americké veľvyslanectvo v Bratislave. Odpovedalo však len tlačovou správou amerického rezortu diplomacie. „Prezident Trump jasne uviedol, že USA už nebudú slepo rozdávať peniaze bez toho, aby za to niečo mal americký ľud,“ uvádza sa v stanovisku.
„Každý dolár, ktorý minieme, každý program, ktorý financujeme a každá politika, ktorú realizujeme, musí odpovedať na tri základné otázky: Robí to Ameriku bezpečnejšou? Robí to Ameriku silnejšou? Robí to Amerikou viac prosperujúcou?“ uviedol na margo stopky minister zahraničných vecí USA Marco Rubio.
Slovenské ministerstvo obrany pod vedením Roberta Kaliňáka (Smer) zatiaľ o žiadnych konzekvenciách Trumpových krokov nevie. „Nemáme vedomosť o tom, žeby pozastavenie zahraničnej pomoci USA malo negatívny dopad na rozbehnuté projekty ministerstva obrany,“ uviedol pre Pravdu vedúci Tlačového oddelenia Kancelárie ministra obrany SR Michal Bachratý.
Stíhačky to neohrozí, otázne sú 4×4
Trumpova administratíva si na analýzu financovaných projektov zobrala 90 dní. Aký bude verdikt, teda či rozbehnutú pomoc Amerika stopne definitívne, alebo bude pokračovať, nie je stopercentne jasné. Náznaky, ktoré projekty by mohli pokračovať, sa však dajú predvídať podľa politík, ktoré chce Trump presadzovať. Prípadné rozmrazenie by vláda USA teoreticky mohla využiť aj ako vyjednávaciu stratégiu.
Bývalý veľvyslanec pri NATO a poslanec Progresívneho Slovenska (PS) Tomáš Valášek pripomína, že Slovensko má so Spojenými štátmi rozbehnutých viacero vlákien vojenskej spolupráce.
Z USA si napríklad Slovensko objednalo stíhačky F-16, no v tomto prípade však ide o komerčný kontrakt so súkromnou spoločnosťou Lockheed Martin. Zo štrnástich kusov doleteli na letisko v Kuchyni pri Malackách zatiaľ tri stíhačky. Ďalšie dve sa očakávajú už tento mesiac a štyri kusy by mali prísť v auguste.
Prílet ďalších kusov stíhačiek F-16 by teda Trumpov krok ohroziť nemal, čo Pravde potvrdil aj exminister obrany a analytik Globsecu Martin Sklenár. „Vo všeobecnosti, rozhodnutie sa nebude týkať projektov, ktoré si SR financuje z vlastných zdrojov, predovšetkým nákup lietadiel F-16,“ uviedol.
Foto: Pravda, Ivan Majerský, Ivan Majerský
Valášek sa domnieva, že inak to môže byť s projektmi vozidiel Oshkosh či vrtuľníkmi Blackhawk, pretože tie sú podľa jeho slov z veľkej časti financované americkou vládou ako kompenzácia za vojenskú techniku, ktorú Slovensko postúpilo Ukrajine na obranu proti ruskej agresii.
„Tie by teoreticky ohrozené byť mohli. V praxi bude ale asi závisieť od toho, či už boli podpísané zmluvy, v tom prípade by to už asi bolo právne napadnuteľné,“ priblížil Valášek.
Exminister obrany Sklenár si to nemyslí. „Nemalo by to mať vplyv ani na nákup vozidiel 4×4, keďže zmluva bola uzatvorená v roku 2023, a teda finančné prostriedky, ktoré SR získala v rámci „zahraničnej pomoci“ od USA by mali byť „minuté“ v prospech tohto nákupu,“ priblížil Sklenár.
Ministerstvo obrany podpísalo ponuku na nákup 160 kusov ľahkých taktických viacúčelových vozidiel (JLTV) 4×4 americkej firmy Oshkosh v hodnote takmer 190 miliónov dolárov v júli 2023. Peniaze nám na ne poskytla americká vláda z fondu na podporu spojencov a partnerov ovplyvnených ruskou agresiou na Ukrajine.
Budget mohlo ministerstvo využiť len na produkty americkej výroby. Slovensko dostalo celkovo 200-miliónový grant, za zvyšných zhruba desať miliónov plánovalo pôvodne nakúpiť ručné zbrane a protidronovú ochranu. Kaliňákov predchodca Sklenár v júli 2023 hovoril, že dodávky budú trvať zhruba deväť až 12 mesiacov a vozidlá by k nám mali prísť „najneskôr začiatkom roka 2025“.
Záhorie má dostať stovky tisíc
Americké peniaze sa majú použiť aj na realizáciu projektu rekonštrukcie plotov a budov a nákupu bezpečnostných systémov vo Vojenskom technickom a skúšobnom ústave Záhorie. Dobre informovaný zdroj Pravdu upozornil, že Trumpov krok zasiahne Slovensko práve pri tomto projekte.
S finalizáciou celého projektu sa ráta v roku 2026, verejné obstarávanie na zhotoviteľa podľa rezortu obrany zatiaľ neprebehlo. Ako vysvetlil Bachratý, projekt je „v procese realizácie“ a prebieha „v zmysle stanovených etáp“. Doterajšie práce spravili prevažne vlastnými kapacitami vojenského ústavu.
Na rekonštrukciu vojenského objektu pôjde približne 2,5 milióna eur, časť zo slovenskej pokladnice a časť z americkej. „Projekt je realizovaný z národných zdrojov a čiastočne z US fondov vo výške cca 350-tisíc eur,“ priblížil.
Rezort pod vedením Kaliňáka hovorí, že zmrazenie americkej pomoci sa opráv nedotkne. „Tieto okolnosti nemajú vplyv na dokončenie a zabezpečenie rekonštrukcie VTSÚ Záhorie,“ uviedol hovorca. Ak by po 90-dňovom období, ktoré si americká vláda nechala na vyhodnotenie projektov zahraničnej pomoci, Slovensko peniaze nedostalo, ministerstvo načrie do vlastných zdrojov. „V príslušnom programe financovania počítame aj s možnosťou úplného financovania z národných zdrojov. Dôsledky nebudú žiadne,“ pokračoval Bachratý.
Čítajte viac Liek na podvýživu polície? Kaliňákových žandárov kritizujú odborári aj Žilinka. Takto sa problém nehasí, odkazujú
Škody a budúce nákupy
Bývalý veľvyslanec Valášek hovorí, že dnes nikto nevie, ako bude zastavenie pomoci USA v praxi vyzerať. „Pre takýto krok neexistuje žiaden precedens. Rozhodnutie sa týka všetkých vládnych agentúr, nielen Pentagonu, a všetkých foriem pomoci zo strany federálnej vlády, nielen zahraničnej a vojenskej. Dotkne sa miliárd dolárov a tisícok asistenčných programov, no napriek tomu má menej ako dve strany, nie je v ňom ani pokus o detail,“ skonštatoval.
Valášek podotkol, že americká vláda najskôr zakázala všetku pomoc a potom v priebehu hodín začala cúvať a udeľovať výnimky. Poslanec sa domnieva, že ďalšie výnimky v najbližších dňoch a hodinách nariadia súdy. Prípadný dopad na Slovensko teda nie je podľa neho možné v tomto štádiu vyčísliť.
„Naďalej platí, že najväčším problémom vojenskej pomoci pre Slovensko je Viktor Orbán, ktorý už niekoľko rokov blokuje preplatenie slovenskej vojenskej pomoci Ukrajine z fondov EÚ, na ktoré má Slovensko jasný nárok. Takto sme vďaka Orbánovi ukrátení o stovky miliónov eur,“ myslí si poslanec.
Napriek Trumpovmu rozhodnutiu Valášek neočakáva, že by krajiny prestali kupovať americkú techniku. Dopad to však podľa neho „bude mať“. „Práve cez vojenskú pomoc dotovali Američania nákupy ich techniky, bez pomoci stratia túto výhodu voči konkurentom. A istotne už aj pred týmto rozhodnutím začali posudzovať politické riziká. Lebo keď je americká vláda pripravená uvaliť obrovské clá, aby si vynútila zmenu politiky svojich susedov a spojencov, kde je záruka, že raz nepoužije ako formu nátlaku aj hrozbu nedodania objednaných zbraní?“ pýta sa bývalý veľvyslanec.
Valášek podotýka, že je to riziko nacionalizmu, ktoré Trump a iní politici vnášajú do medzinárodných vzťahov, čo môže znamenať, že si krajiny prestanú dôverovať, obchodovať a „budeme chudobnejší a menej bezpeční“.
Prídu o tretinu ročného rozpočtu
Trumpov krok ovplyvní aj organizáciu Inakosť, ktorá pomáha obhajovať a presadzovať práva LGBT ľudí na Slovensku. „Podpora z veľvyslanectva USA bola v našom prípade zameraná na projekt komunitného centra pre LGBTI+ ľudí v Bratislave,“ uviedol Pravde riaditeľ Iniciatívy Inakosť Martin Macko.
Centrum otvárajú už o pár týždňov a okrem komunitných, kultúrnych a spoločenských podujatí bude poskytovať psychologické, právne a sociálne poradenstvo. Dnes ho poskytuje prevažne online formou projekt inPoradňa.
„Projekt financovaný veľvyslanectvom bol prakticky na začiatku, takže prídeme o výraznú väčšinu prostriedkov. Tvorili približne tretinu ročného rozpočtu, a ak nenájdeme iné zdroje, budeme musieť naše služby obmedziť,“ priblížil Macko. Znamená to podľa neho napríklad, že už dnes kapacitne vyťaženú psychologičku nebudú môcť zamestnať na plný, ale len polovičný úväzok.
„Grant bol definitívne ukončený a nebude obnovený. Počas súčasnej americkej vlády vedenej Donaldom Trumpom už ani neočakávame žiadnu formu podpory,“ dodal.
Macko dodal, že služby pre komunitu poskytujú bezplatne, keďže väčšina ich klientely sú mladí LGBTI+ ľudia alebo ľudia bez stabilného príjmu. Zároveň ide o jedinú uskutočnenú požiadavku z výzvy Ide nám o život, ktorá vznikla po teroristickom útoku na Zámockej ulici. Ako ďalej uviedol, stalo sa tak bez podpory štátu vďaka spolupráci so samosprávami, firmami, veľvyslanectvami a crowdfundingu od komunity.