„Vykradli nás. Presne tak sa cítime,“ podelila sa nedávno o svoju skúsenosť zakladateľka značky Vtáčatko Dana Vrabcová. Kým ona sa venuje tvorbe pomalej módy, jej produkt a fotografia sa ocitli na stránke s takzvanou ultrarýchlou módou za bagateľ.
Čítajte viac Obete podvodníkov opísali, ako ich nachytali. Bývalá bankárka Júlia prišla o 1800 eur, Monike sa dostali do účtu s výplatami
Bez ich súhlasu
Vrabcová našla produkt zo svojho portfólia na Temu náhodne, keď narazila na Google reklamu na jednu z košieľ, ktoré predáva. V prvom momente si myslela, že je to reklama na jej značku, prekvapujúco však išlo o sponzorovaný príspevok gigantu.
„Keď sme si produkt otvorili, zistili sme, že ide priamo o naše fotografie, na ktorých bola orezaná moja tvár. Na obrázkoch bol náš produkt na mne a fotky boli bez nášho vedomia použité týmto čínskym gigantom na predaj lacnej polyesterovej napodobeniny,“ opísala Vrabcová Pravde. V slovenskej dielni pritom šijú danú menčestrovú košeľu zo 100-percentnej bavlny.
Foto: Web/Archív Vtáčatko
Ako vysvetlila, Temu predávalo podľa doplnkových fotografií veľmi podobný produkt ušitý podľa jej autorskej predlohy. „Na čisto produktových fotkách už nebol náš výrobok, ale jeho čínska verzia,“ doplnila. Ako dlho ponúkala a koľko košieľ čínska firma predala, nevie. Podľa počtu predaných kusov pri jednotlivých ponukách ich mohlo byť minimálne päťsto.
„Úprimne, bol to pre nás šok. Vedeli sme síce, že ultra fastfashion reťazce takto fungujú, ale netušili sme, že idú aj po takých malých značkách, ako sme my. Predpokladáme, že ich algoritmy našli našu košeľu na medzinárodnom portáli malých tvorcov Etsy, kde naša menčestrová košeľa patrí medzi dobre predávané kúsky,“ uviedla.
Skúsenosť „ako cez kopirák“ má majiteľka značky Magaela Michaela Ďurišová. „Na titulke bola použitá naša fotka s naším produktom na neveste vo vlasoch, vedľa boli ich pletence – kópie našich produktov v rôznych farebných variantoch,“ priblížila Pravde. „Nikto nás nekontaktoval, nikto si nepýtal povolenie na uverejnenie fotografie. Urobili to bez nášho vedomia a súhlasu,“ pokračovala.
Dosah na predaj aj meno značky
Ďurišová hovorí, že výroba pletenca, ktorý patrí k najpredávanejším, je prácna. Zhruba na meter dlhý ohybný drôt kúsok po kúsku namotáva kvetinový aranžmán, aby bol funkčný a dobre držal. „Preto je jeho cena v našej ponuke 78 eur,“ vysvetlila. Na Temu sa jej dizajn predával za 7,64 eura s dopravou zdarma.
„Ich cena by nám ani zďaleka nepokryla ani len náklady na kvetinový materiál, a už vôbec nie prácu a ostatné náklady. Tiež sme tam objavili napríklad venček s kvetinovým závojom, ktoré predávame po 89 eur. Oni ho mali v ponuke za 8,90 eura a opäť s našou titulnou fotkou,“ priblížila. V popise pritom nebola uvedená ich značka ani autorstvo fotografie. „Uvádzali len, že ide o dekoratívny veniec na hlavu na každodenné použitie a svadby. A v tom čase pri ňom uvádzali 63 predaných kusov,“ uviedla ďalej.
Foto: Web/Archív Magaela
Kým Vrabcová dizajnovú košeľu z kvalitného materiálu ponúka za sto eur, cena na Temu sa pohybovala približne od 15 do 20 eur. Zmarený zisk nie je podľa podnikateliek jednoduché vyčísliť. „Čo nás trápi viac, je fakt, že zalistovanie našich fotiek na pochybných stránkach ohrozuje naše dobré meno,“ podotkla šéfka Vtáčatka.
„Je to ťažké vyčísliť, ale vo všeobecnosti nám minulý rok po príchode Temu na náš trh klesli predaje o viac ako 50 percent. Nemôžeme jednoznačne tvrdiť, že to bolo len kvôli Temu, ale isté je, že v tom zohralo veľkú úlohu. Mali veľmi agresívnu reklamu na Googli a tá nás úplne vytlačila. Bohužiaľ, u zákazníkov je rozhodujúca cena,“ povedala Ďurišová.
Problém s Temu nie je podľa Ďurišovej ani tak v konkurencii, ale v tom, že im kazí meno a deformuje prístup zákazníkov k ich značke. „Tým, že nám okopírujú produkt s našou fotkou, mnoho zákazníkov nadobúda pocit, že my vlastne z Temu za drobné nakúpime tovar a predávame ho s vysokou prirážkou našim zákazníkom. Iste, nájdu sa aj takíto „podnikatelia“, ale my k nim rozhodne nepatríme,“ zdôraznila.
Nezastaviteľný kolotoč
Hneď po tom, čo Vrabcová zistila, že Temu predávala jej produkt ako svoj, firmu kontaktovala, podala sťažnosť na neoprávnené použitie fotografií a dizajnu a požiadala, aby produkt odstránili. Pridali sa k nej aj podporovatelia tuzemskej značky, čo podľa nej pravdepodobne vytvorilo na Temu tlak a produkty stiahlo z predaja.
Vrabcová hovorí, že problém, s ktorým sa stretli, nie je len o jednej košeli, ale o hodnotách, poctivej práci, vedomom nakupovaní a podpore malej značky.
„Naša empatická značka vznikla s dôrazom na remeselnú prácu, etickú výrobu a kvalitné materiály. Mrzí nás, že veľké platformy umožňujú predaj napodobenín. Sme príliš malým hráčom na to, aby sme to dokázali zvrátiť. Už roky však budujeme povedomie o pomalej móde, kvalitných prírodných materiáloch a etickej lokálnej výrobe. Snažíme sa zákazníkov edukovať a poukazovať na problémy, ktoré so sebou nesie ultrarýchla móda,“ vysvetlila.
Čínsky gigant pritom na svojej stránke uvádza, že jeho hodnotami sú podpora, rešpekt a akceptovanie rozdielov, ale aj poctivosť, etika a dôveryhodnosť.
Ďurišová kontaktovala Temu mailom so žiadosťou o stiahnutie jej fotografií a takisto produkty nahlasovala. Spočiatku žiadosti zostali bez ohlasu. Gigant ju ignoroval až dovtedy, kým sa o svoj príbeh nepodelila verejne a o prípad sa začali zaujímať médiá, ktoré Temu konfrontovali.
„Po tejto angažovanosti médií nám ihneď odpísali, ospravedlnili sa, uviedli, že to je problém tretej strany a produkty stiahli. Asi mesiac bol pokoj, no po čase sa to začalo diať znovu. Ešte aj teraz na Temu nájdete kópie našich produktov s ukradnutými fotkami. Je to nezastaviteľný kolotoč,“ uviedla.
Kopírovaniu produktov sa podľa nej dá ťažko zabrániť. „Máme v ponuke vyše 1 500 produktov a na každý žiadať ochrannú známku by bolo nesmierne náročné aj finančne nákladné. Navyše, stačí zmeniť zopár prvkov a už by išlo o iný produkt, ktorý by touto známkou nebol chránený. Bojovať proti gigantom, ako je Temu či Shein, je skrátka ako boj s veternými mlynmi,“ podotkla Ďurišová.
V prípade fotografií ide podľa nej o jednoznačné porušovanie vlastníckych práv a ich použitie je nezákonné. Hovorí, že by mohla kontaktovať Slovenskú obchodnú inšpekciu, právnikov a pustiť sa do súdnych sporov, no opäť by išlo o finančne aj časovo „náročný boj s nejasným výsledkom“. Nádej vkladá do vysvetľovania verejnosti, čo sa za cenami produktov skrýva, a ako e-shopy fungujú. „Kúpou lacného čínskeho produktu často podporujú novodobé otroctvo,“ podotkla.
Čítajte viac Rozmáha sa nový trend- falošné súťaže. Stačí jedna chyba a prídete o peniaze
Odborník na autorské právo z kancelárie Hriadel-Heger advokát Pavol Heger hovorí, že ak sú veľké čínske e-shopy konfrontované s tým, že produkt skopírovali a použili cudziu fotografiu, v niektorých prípadoch porušenie uznajú a tovar či fotografiu stiahnu.
„Môže sa tak udiať bez konkrétnejšieho vysvetlenia, prípadne poskytnú všeobecné/bezobsažné vyjadrenie, pričom uvádzajú, že išlo o nedorozumenie bez úmyslu porušovať práva. Dokonca sme sa stretli už aj s tým, že porušenie sa snažili zhodiť na chybu nezaučeného zamestnanca a podobne. Ochota porušenie finančne kompenzovať, keďže samotné stiahnutie produktu nie je z hľadiska satisfakcie ani zďaleka vždy dostatočné, však existuje v malej miere,“ uviedol.
Stáva sa podľa neho tiež, že ak za poškodenou značkou nie je právny zástupca, porušovatelia ich žiadosti ignorujú, prípadne sa snažia vec naťahovať výzvami na preukázanie zásahov do práv.
Ako sa môžu značky brániť
Odborník na autorské právo Heger vysvetlil, že právne možnosti obrany existujú a majú určitú postupnosť. Štandardný postup je sa najskôr obrátiť na porušovateľa, teda napríklad na on-line trhovisko, a požiadať ho, aby produkt alebo fotografiu odstránil z e-shopu.
„Trhoviská ako Temu dokonca často majú vlastný manuál, ako postupovať v prípade zistenia porušenia práva duševného vlastníctva (vrátane autorských práv). Druhou vecou je, ako trhovisko obsah tohto manuálu v praxi dodržiava,“ uviedol Heger pre Pravdu.
Foto: Archív Vtáčatko
Ak gigant žiadosť nevybaví podľa predstáv, nasledovať by malo zaslanie predžalobnej výzvy, teda krok smerujúci k zmierlivému vyriešeniu problému, bez potreby vzniku sporu.
„Tu už je ale vhodné vec konzultovať s odborníkom na duševné vlastníctvo a nechať sa právne zastúpiť, keďže často ide o komplikovanú problematiku s medzinárodným prvkom. Pre porušovateľa to súčasne môže byť znakom toho, že poškodená osoba to myslí vážne a nenechá sa odbiť,“ vysvetlil advokát. Ideálne je, ak sa problém vyrieši v tomto štádiu, čo však nie je pravidlom.
Foto: Archív Magaela
Ak predžalobná výzva nepadne na úrodnú pôdu, neostáva podľa Hegera nič iné, ako využiť ďalšie právne prostriedky, napríklad podanie žaloby s možnosťou podania návrhu na neodkladné opatrenie. Možno ním žiadať napríklad aj predbežné stiahnutie produktu, prípadne zákaz ďalšieho porušovania ešte pred vydaním finálneho rozhodnutia.
„V prípade veľkých gigantov, zvlášť tých čínskych, však vec komplikuje práve medzinárodný charakter sporu, kde je potrebné ustáliť, akým právnym poriadkom sa bude spor riadiť, a najmä v akej krajine bude vlastne prejednávaný. Opakujem preto, že tu už je potrebné sa obrátiť na odborníkov v oblasti,“ uviedol.
Finančné náročné spory
Značka, voči ktorej gigant použil nekalé praktiky, sa môže obrátiť aj na políciu, keďže neoprávneným použitím duševného vlastníctva môže byť podľa advokáta spáchaný trestný čin.
„V danom prípade by pritom mohla byť naplnená skutková podstata trestného porušenia práv k ochrannej známke, označeniu pôvodu výrobku a obchodnému menu podľa § 281 Trestného zákona alebo porušovania autorského práva podľa § 283. Aj tu ale platí, že situáciu komplikuje medzinárodný charakter protiprávnej činnosti,“ podotkol Heger.
O právo brániť sa nemôže podľa neho malé značky nikto pripraviť. V prípade porušovania práv môžu žiadať nielen stiahnutie produktov z predaja či ich zničenie, no aj náhradu škody, vrátane zmareného zisku či bezdôvodného obohatenia.
„Problémom však v praxi je predovšetkým to, že malé značky majú nepomerne menšie časové, a najmä ekonomické prostriedky na to, aby viedli dlhé a často komplikované spory s veľkými spoločnosťami. Na druhej strane, ak sa značka brániť nebude, môže na strane porušovateľa vzniknúť pocit beztrestnosti, ktorý ho bude ďalej podporovať v takomto protiprávnom konaní,“ upozornil.
Vrabcová si myslí, že Temu, Shein či Aliexpress rátajú s tým, že malí lokálni tvorcovia zrejme nemajú financie ani čas na súdne spory, a preto sa praktík neštítia. „Je to smutné, že malé značky, ktoré často bojujú o prežitie na vysoko saturovanom trhu, majú bojovať ešte aj s takýmito nekalými praktikami. Sami nevieme, koľko ďalších našich produktov na stránkach Temu a im podobných ešte nájdeme,“ dodala.
Temu: Sťažnosti sú zriedkavé
Pravda kontaktovala aj samotnú spoločnosť Temu, ktorej sa pýtala, odkiaľ čerpá produktové fotky, či si pýta povolenie na použitie cudzích fotografií a prečo dochádza na jej stránke k situáciám, ako opísali Vrabcová a Ďurišová. Firma neodpovedala na naše otázky hneď a vyžiadala si podrobnosti o dotknutých značkách. So súhlasom oboch napadnutých značiek sme jej zaslali pôvodné a skopírované produkty spolu s fotografiami.
Hovorkyňa Temu Sabina Nallim pre Pravdu reagovala, že keď sa o probléme dozvedeli, okamžite začali interné vyšetrovanie a návrhy odstránili. Dizajny tiež podľa jej slov pridali do ich databázy na proaktívne monitorovanie. Tvrdí, že okrem reagovania na žiadosti o zastavenie šírenia aktívne chránia tisíce značiek cez nepretržité algoritmické monitorovanie a manuálne kontroly.
„Sťažnosti na duševné vlastníctvo na Temu sú zriedkavé a predstavujú len 0,0019 % z celkového počtu uvedených produktov. 99 % prípadov vyriešime do piatich pracovných dní s priemerným časom vyriešenia jeden deň – patrí medzi najrýchlejšie v odvetví,“ uviedla Nallim. V súlade so skúsenosťami slovenských podnikateliek to však nie je.
Nallim pokračovala, že od uvedenia Temu na trh dbajú na spätnú väzbu od značiek a vlastníkov autorských práv a neustále aktualizujú systém ochrany duševného vlastníctva.
„Keď dostaneme hlásenia o porušení, okamžite prešetríme každý prípad a podnikneme príslušné opatrenia. Spoločnosť Temu má prísne pravidlá proti predajcom, ktorí porušujú práva duševného vlastníctva. Akcie, ktoré podnikneme, môžu zahŕňať okamžité odstránenie záznamov porušujúcich autorské práva, pozastavenie privilégií záznamu a zrušenie účtu,“ odpovedala Nallim.
Ako spomenula aj Ďurišová, gigant sa v odpovedi odvolával na tretie strany. „Temu je trhovisko, kde predajcovia tretích strán ponúkajú svoje produkty priamo spotrebiteľom. Každý záznam o produkte na našej platforme je vytvorený a spravovaný týmito nezávislými obchodníkmi. Ako súčasť nášho procesu registrácie obchodníka spoločnosť Temu vykonáva dôkladnú previerku, ktorá vyžaduje, aby predajcovia predložili podrobnú a overiteľnú identitu a kontaktné informácie,“ uviedla Nallim.
Každý predajca musí podľa nej podpísať zmluvu, ktorá ho zaväzuje dodržiavať právne predpisy. „Predajcom, ktorí konajú zlomyseľne alebo v zlej viere, ukončíme náš vzťah s nimi a zaradíme ich na zoznam blokovaných, aby sme im zabránili predávať na našej platforme,“ dodala.