Návrh zákona o psychologickej a psychoterapeutickej činnosti, ktorý prešiel skráteným pripomienkovým konaním, vypracovalo ministerstvo zdravotníctva. Ide o krok smerom k splneniu jedného z dôležitých míľnikov plánu obnovy.
Rezort pod vedením Kamila Šaška (Hlas) s plnením viacerých záväzkov pritom výrazne mešká. Pripomienkovanie návrhu trvalo len desať dní, čo odôvodnil hroziacimi hospodárskymi škodami. Pri pláne obnovy totiž platí, že ak nebol splnený aspoň jeden míľnik, prepadnúť môže celý balík peňazí z Bruselu.
Foto: SHUTTERSTOCK
Ministerstvo v zákone navrhuje zriadiť komoru združujúcu psychológov a psychoterapeutov, čo by malo zlepšiť medzirezortnú prácu a reguláciu v tejto oblasti. „Pomocou mechanizmov uvedených v návrhu zákona a prostredníctvom komory s nadrezortnou pôsobnosťou, sa zvýši ochrana obyvateľov SR pred neoprávneným, neodborným, neprofesionálnym výkonom v oblasti psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti,“ píše sa v dokumente.
Nová legislatíva má nahradiť zákon o psychologickej činnosti z roku 1994. V návrhu sa precizuje a dopĺňa regulácia povolania, aj činnosti psychológov a psychoterapeutov vrátane všetkých profesií oprávnených vykonávať psychoterapiu.
Čítajte rozhovor Psychiater Martin Kalaš: Depresia je ochorením nielen duše, ale celého tela
„Ďalším cieľom je zvýšiť odbornosť a zabezpečiť reguláciu vo vzdelávaní a disciplinárny dohľad bez ohľadu na rezort, v ktorom sa tieto činnosti vykonávajú,“ uvádza sa v návrhu. Ministerstvo v texte definuje podmienky zápisu do registra psychológov a psychoterapeutov, upravuje ich povinnosti aj podmienky ohľadom ich ďalšieho vzdelávania.
Odstráni kategóriu psychoterapeutov
Odborná obec psychológov a psychoterapeutov ale zmeny kritizuje. Na portáli mojapetícia.sk zverejnila kritiku návrhu zákona, pod ktorú sa za niečo cez 24 hodín podpísalo viac ako 4 000 osôb.
Ministerstvu zdravotníctva vyčítajú, že nový zákon nepomôže ťažkej situácii s malým počtom aktívnych a licencovaných psychoterapeutov. Naopak, situáciu ešte zhorší. Ministerstvo síce v návrhu píše, že ním umožní psychoterapeutickú činnosť vo všetkých rezortoch aj mimo zdravotníctva, no zároveň nespomína, že z novej legislatívy odstránilo odbory, z ktorých sa človek psychoterapeutom doteraz stať mohol.
„V dôsledku limitujúcej legislatívy, ktorá dlhodobo redukuje činnosť psychoterapeuta, ako aj výkon činnosti psychológa pracujúceho na základe licencie vydanej Slovenskou komorou psychológov len do oblasti zdravotnej starostlivosti, je výrazne obmedzený prístup takmer polovice našej populácie k odbornej starostlivosti,“ vyčítajú organizátori petície s tým, že nový zákon to nemení.
Čítajte aj Obdivujeme, koľko Slováci unesú, hovoria psychológovia v Tatrách
V súčasnosti by sme terapeutov v oblasti duševného zdravia mohli podľa platnej legislatívy rozdeliť do dvoch kategórií. Prvú zastrešuje ministerstvo zdravotníctva, ide teda o psychoterapeutov, ktorí tento druh nadstavby vzdelania absolvovali po získaní titulov z klinickej psychológie či medicíny, pod ktorú spadá aj napríklad psychiatria.
„Aj ak ste absolvovali všetky potrebné možnosti psychoterapeutického vzdelania, tak sa môžete certifikovane uplatniť iba v zdravotníctve. Inde nie. Tento nový zákon je veľmi dôležitý pre všetkých psychológov, psychologičky, ktorí pracujú mimo zdravotníctva a majú psychoterapeutický výcvik a všetko akreditované. Napríklad v Česku to tak funguje,“ vysvetlila pre Pravdu organizátorka petície Katarína Mažárová ohľadom aktuálneho návrhu zákona.
Druhú kategóriu rezort nezastrešuje a psychoterapeutická spoločnosť im činnosť povoľuje bez certifikácie. To znamená, že na rozdiel od prvej skupiny nemajú finančnú podporu zo štátu ani poisťovní. Treba pritom podotknúť, že psychoterapeutický výcvik je nadstavba k existujúcemu vzdelaniu, ktorá trvá štyri až päť rokov, teda ako ďalší vysokoškolský titul.
Čítajte viac Psychológ o terapii psychedelikami na ketamínovej klinike: Kedysi nás nazývali feťáci
Do druhej kategórie patria psychoterapeuti, ktorí pred nadstavbou študovali napríklad špeciálnu pedagogiku či sociálnu prácu. Namiesto toho, aby nový zákon rozšíril výkon ich profesie, v návrhu sa ani nespomínajú, a teda sa ním táto kategória v podstate zruší.
Z návrhu zákona totiž vyplýva, že psychoterapeutom sa môže stať len osoba, ktorá dosiahla vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore psychológia, ošetrovateľstvo, logopédia, liečebná pedagogika alebo všeobecné lekárstvo.
V posledných rokoch pritom výrazne narastá potreba obyvateľov Slovenska takejto pomoci, čo vyplýva aj zo štatistík poisťovne Union. Kým v roku 2020 navštevovalo psychológov 8 100 ľudí, o rok neskôr už takmer 9 500. Kritici návrhu zákona ale hlásia, že rovnaký problém je aj pri psychoterapii a psychoterapeutov nemáme ani zďaleka dostatok.
Čítajte aj Počet ľudí vyhľadávajúcich pomoc psychiatrov a psychológov rastie – Union ponúka programy, ktoré pomáhajú v boji s chorobami duše
Nadrezortný zákon
Ako uvádza Mažárová, jedným z dôvodov je fakt, že tu máme nemalý počet ochotných odborníkov s dostatočným vzdelaním, ktorému venovali roky svojho života, ale pre platnú legislatívu oficiálne ľuďom v núdzi pomáhať v plnom rozsahu nemôžu. Absolvujú pritom to isté, čo zdravotníci, a sú rovnako kvalitne vzdelaní. No jednoducho to podľa návrhu zákona na Slovensku nestačí, podotkla sociálna pracovníčka s psychoterapeutickým výcvikom.
Ďalšia organizátorka petície Jarmila Majáková pre Pravdu doplnila, že existovala nádej, že novou legislatívou by sa kategorizovanie zmenilo, ale nestalo sa tak. „My by sme to chceli zmeniť a úpravou návrhu zákona dopriať túto možnosť aj kolegom mimo rezortu zdravotníctva,“ hovorí. A práve po tom volá aj samotná petícia.
Čítajte rozhovor Ani jedna Slovenka nad 45 rokov sa necíti krásna. Prečo?
V rámci plánu obnovy a odolnosti pôvodne vznikla ambícia vytvoriť takzvaný nadrezortný zákon. Teda taký, ktorý by nespadal len pod ministerstvo zdravotníctva.
„Zákon mal byť nadrezortný a riešiť psychoterapiu vykonávanú všade, nie len v zdravotníctve,“ hovorí Mažárová a vysvetľuje, že v súčasnosti je psychoterapia viazaná na zdravotnícku legislatívu.
Foto: SHUTTERSTOCK
Roky vzdelania vyjdú nazmar
Slovenský inštitút pre vzdelávanie v psychoterapii podľa nej doteraz vyučil až tretinu zo svojich študentov mimo zdravotníckeho sektoru. Oficiálne však pomáhať aj tak nebudú môcť. „Z tých, ktorí sa aktuálne vzdelávajú, to je až polovica,“ dodala odborníčka.
„Nám ide aj o tie ďalšie profesie. Ašpirujem na sociálnych pracovníkov, ktorí majú vzdelanie absolvované, no pracovať ako terapeuti nemôžu,“ doplnila ju sociálna pracovníčka a supervízorka Majáková.
Jednak je psychoterapeutov málo, no v zozname psychoterapeutov na Slovensku už v súčasnosti nájdeme minimálne 17 sociálnych pracovníkov a asi sedem špeciálnych pedagógov, ktorí sa v návrhu ako odbory s predpokladom na dosiahnutie psychoterapeutickej certifikácie nespomínajú. Šli za svojim poslaním mimo zdravotníckeho rezortu, no podľa návrhu ho nebudú môcť napĺňať.
Čítajte aj Prečo prestávam veriť psychológom
„Tí ľudia sú okamžite k dispozícii, pokiaľ by to bolo legislatívne možné. Netreba tu ani investíciu ani na nič čakať,“ dodala Majáková.
Kým môžeme na Slovensku
Taký je prípad aj Martiny Polohovej z Liptovského Mikuláša, ktorá má vyštudovanú teológiu, pedagogiku, k nej špeciálnu pedagogiku ako rozširujúci odbor, malý doktorát z pastorálnej teológie a následne absolvovala komplexný psychoterapeutický výcvik aj s nadstavbovým ročníkom, výskumom a obhajobou práce pred uznávanými zahraničnými odborníkmi na medzinárodne akreditovanom Inštitúte Viktora Frankla v Izraeli.
V drvivej väčšine západného zahraničia by mohla plnohodnotne pracovať ako psychoterapeutka. Na Slovensku uznaná nie je a potrebovala by si na to urobiť ešte päť rokov špeciálnej pedagogiky (napriek tomu, že špeciálnym pedagógom podľa školského zákona je), psychológie alebo niečoho v oblasti zdravotníctva.
Čítajte aj Nie, nebudú odolnejšie ani poslušnejšie, a už vôbec nie šťastné. Štyri najväčšie chyby vo výchove, ktorým veríme z generácie na generáciu
Podľa nového návrhu zákona však už nebude možné ani to, vysvetľuje. „Dochádza k vylúčeniu aj špeciálnych pedagógov či sociálnych pracovníkov. Ich vzdelanie bolo druhoradé, ale aspoň bolo. Neviem, psychoterapeutický výcvik trval štyri až päť rokov štúdia, veľmi veľa peňazí,“ píše na sociálnej sieti.
Má teda možnosť odísť do zahraničia. Sama už prednášala pre zahraničných študentov a otvorili sa jej dvere na Oxford či do USA. „Neprežívam však, že toto je moja cesta. Rozhodla som sa skúsiť štúdium PhD na Slovensku, lebo mi na Slovensku záleží, a túžim viesť dialóg medzi teológiou a psychoterapiou v našej krajine.“
„Ak si však aj dokončím PhD z psychológie na Slovensku, aj tak nebudem na Slovensku ani psychológ, ani psychoterapeut,“ uzavrela s tým, že kým môže, bude slúžiť na Slovensku, ale ak to takto bude naďalej, mladí ľudia túžiaci pracovať v tejto oblasti budú mať podľa nej veľmi obmedzené možnosti.
Čítajte aj Prečo útočník zabíjal v riaditeľni? Psychiater: Vnímal sa ako výnimočnejší. Vysoký intelekt a výsledky nejdú ruka v ruke s emočnou výbavou
Signatátori požadujú, aby nový zákon upravil a umožnil:
- otvorenie vzdelávania sa v psychoterapii aj pre profesie sociálny pracovník, špeciálny pedagóg, sociálny pedagóg a fyzioterapeut;
- uznanie ukončeného alebo započatého ekvivalentného odborného vzdelania v psychoterapii absolventom z iných rezortov ako je zdravotníctvo. Konkrétne psychológ, liečebný pedagóg, logopéd, sociálny pracovník, špeciálny pedagóg, sociálny pedagóg a fyzioterapeut.
- Oprávnenie vykonávať psychoterapeutickú činnosť na základe takto získanej odbornej spôsobilosti aj v iných rezortoch ako je zdravotníctvo;
- umožnenie získania psychologických špecializácií i pre psychológov pracujúcich mimo zdravotníctva
Rezort Kamila Šaška pre Pravdu uviedol, že jednotlivé pripomienky k návrhu zákona vyhodnotí na základe odbornej diskusie.
„Ministerstvo zdravotníctva skompletizovalo návrh zákona o psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti na základe výstupov odborných pracovných skupín podieľajúcich sa na jeho príprave od roku 2022 a pripomienok komunikovaných ostatnými dotknutými rezortami,“ odpísali nám z komunikačného odboru rezortu.
„Na príprave zákona, ktorý má zlepšiť situáciu v poskytovaní starostlivosti o duševné zdravie, sa podieľali viac ako tri desiatky odborníkov, ktorí pochádzali z rôznych rezortov,“ píše sa v stručnej reakcii ministerstva na petíciu.
Neprijateľná forma zákona
Návrh zákona už prešiel pripomienkovým konaním, ktoré sa skončilo v pondelok 10. februára. Pod novelou je vyše 390 pripomienok a výhrady k nemu má aj Generálna prokuratúra (GP) SR. Podľa nej totiž odôvodnenie skráteného pripomienkového konania je zo strany ministerstva nedostačujúce. Súčasnú formu návrhu zákona tiež považuje prokuratúra za „neprijateľnú“.
Čítajte aj Farba a psychológia: Prečo sú školské autobusy žlté?
Zároveň má GP za to, že jeho predložené znenie je „nezrozumiteľné, v niektorých častiach až chaotické a v rozpore s požiadavkami kladenými na tvorbu právnych predpisov, tak ako ich predpokladá zákon“.
Jedným zo základných pravidiel tvorby právneho predpisu „je terminologická správnosť, presnosť a všeobecná zrozumiteľnosť právneho predpisu,“ upozornila GP ministerstvo zdravotníctva a v dlhej pripomienke mu vytkla viacero chaotických konkrétností.
Prokuratúra sa však taktiež vyjadrila aj k otvorenému listu psychiatrov a psychológov premiérovi Robertovi Ficovi (Smer), na základe ktorého v pripomienkovom konaní tvrdí, že odborníci boli politicky motivovaní a odporúča zvážiť, či by im nová legislatíva takéto konanie nemala zakazovať.
„Sme toho názoru, že povinnosti psychológov, ale aj psychoterapeutov pri výkone svojho povolania obdobne ako povinnosti lekárov, advokátov, prokurátorov a podobne si vyžadujú absolútnu nezávislosť od iných vplyvov, najmä takých, ktoré by mohli byť dôsledkom osobných záujmov alebo vonkajšieho nátlaku. Nezávislosť by mala byť politická, ekonomická a v neposlednom rade aj intelektová,“ píše generálna prokuratúra v pripomienke.
Čítajte aj Načo nám je, že niekto nadaný bude na cintoríne alebo v base? Experti vysvetľujú útok nožom na škole
K tejto poznámke sa následne vyjadril prednosta II. Psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici Michal Patarák, ktorý naopak podotýka, že absolútna nezávislosť psychiatra je nie len idealistická, ale až nežiaduca.
Požiadavka zo strany GP má podľa neho „potenciálne charakter zalepenia úst a umlčania odborných hlasov, ktoré sú zásadné nielen pre fungovanie psychiatrie a psychológie, ale aj spoločnosti ako takej“. Podotýka, že diagnózy sa určujú podľa platných diagnostických kritérií, nie politickej príslušnosti pacienta a absolútna nezávislosť človeka podľa neho nie je možná v akejkoľvek oblasti. „Je to idealistický a v praxi nenaplniteľný koncept,“ podotkol Patarák.