Plánovanú vodnú prečerpávaciu stanicu v Málinci označil šéf envirorezortu Tomáš Taraba (nom. SNS) za najväčšiu ekologickú a ekonomickú príležitosť pre stredné Slovensko. Z Podpoľania by podľa neho urobila jeden z najbohatších kútov v našej krajine.
Po „prevalení“ správy o projekte vodnej elektrárne Málinec, ktorá sa katastrálne týka najmä dvoch obcí – Látky a Málinec, sa však na ministerstvo životného prostredia spustila lavína kritiky. Asi najvýraznejšie reagoval legendárny hokejový brankár Ján Lašák. Na sociálnej sieti uviedol, že je v šoku, lebo štát mu chce vyvlastniť chalupu po starých rodičoch. Tá sa má podľa neho nachádzať v lokalite, kde plánujú postaviť spomínanú elektráreň. „Mrzí ma najmä tá arogancia, ktorá je neskutočná. Nikto sa s vami nerozpráva, neukáže žiadnu štúdiu, nákres, nič,“ zdôraznil.
Rozhorčenie dali najavo, tiež na sociálnych sieťach, aj mladí farmári Katarína a René. Aj oni sú presvedčení, že územie, kde tvrdo pracovali, im chcú zaplaviť. Pripomenuli, že ide o projekt, v rámci ktorého sa má prepojiť nová nádrž s existujúcou. „Je to enormne veľký projekt a má sa tam prefinancovať viac ako 2,3 miliardy eur bez DPH. Je to na území, kde ľudia bývajú, majú tam svoje domy, pozemky, farmy, citový vzťah,“ podčiarkol René. „V podstate to znamená, že celá táto oblasť, do ktorej my spadáme, bude pod vodou,“ doplnila Katarína.
Foto: Eva Štenclová, Pravda
Bombardovanie telefonátmi
Obidve spomínané územia sa nachádzajú v časti obce Látky zvanej Čechánky. Tamojší starosta Mário Kubiš tiež tvrdí, že o plánovanej vodnej elektrárni Málinec neboli informovaní. „O tom, že nejaký taký dokument vznikol a koncom minulého roka bol schválený, sme sa dozvedeli z médií,“ hovorí.
„Potom sme skúšali niečo nájsť v systéme Slov-Lex (právny a informačný portál verejnej správy). Tam sme sa dozvedeli o dotknutom zákone, že ide do druhého čítania a dá sa pripomienkovať len päť dní. Dnes (10. 2.) je posledný termín, takže na tej pripomienke pracujeme a podáme ju. Je ale zvláštne, že sa jednalo o nás bez nás,“ upozornil Kubiš.
„Či už bez ľudí, ktorí tam majú pozemky, alebo dotknutých obcí,“ pokračoval. Hneď potom sa vraj snažili vybaviť stretnutie na ministerstve, aby ľuďom vedeli povedať niečo viac. „Lebo naozaj sme tu mali bombardovanie telefonátmi a mailami, čo vlastne stále trvá. Je to pre nás náročné,“ povedal. Ozrejmil, že na pôde rezortu sa teda, s odstupom času, dozvedeli nejaké fakty – napríklad kde presne má plánovaná nádrž vyrásť.
Foto: Eva Štenclová, Pravda
„Poznáme už aj približné počty vyvlastňovaných nehnuteľností, čiže domov a chát. Vieme sa už teda aspoň trošku orientovať, aj keď s tým nie sme stotožnení. Môj postoj, ktorý som prezentoval aj na ministerstve, je jasný – nie sme za vyvlastňovanie nehnuteľností, v ktorých žijú ľudia, ak s tým oni nebudú súhlasiť,“ priblížil. Objasnil, že sa to týka niekoľkých rodinných domov a chát.
„V tej lokalite máme stále desať trvalo žijúcich občanov. Je tam tiež roľnícke družstvo a kúsok to zasahuje aj do tamojšieho cintorína. Dokopy ide o zhruba 25 nehnuteľností, ktorých by sa to dotklo, čiže mali by byť zaplavené,“ povedal Kubiš. Vysvetlil, že spomínanej farmy a chalupy sa to ale netýka. Tie sú od dotknutého miesta vzdialené asi dva kilometre. Zároveň nám ukázal mapu, na ktorej je to jasne vyznačené.
Starosta: Nepôjdem proti ľuďom
Taraba avizoval, že projekt by mal byť výhodný pre celý región, čo starosta Látok komentoval slovami, že to nevie potvrdiť ani vyvrátiť. Obidvaja sa však zhodujú v tom, že ak to nebudú chcieť miestni, nebudú na to tlačiť. „Ja ako starosta za to určite nebudem, ak si to neželajú naši ľudia. Nepôjdem proti nim,“ konštatoval Kubiš. Hlavným problémom celej „kauzy“ je podľa neho to, že nebola zvládnutá komunikačná linka.
Čítajte aj Podnikateľky zo Slovenska okradol čínsky gigant. Nikto nás nekontaktoval, nikto si nepýtal povolenie, hovoria
„Najskôr malo ministerstvo začať hovoriť s obcami a tie potom s ľuďmi. Ak by sa to zvládlo na začiatku, možno by okolo toho nebol taký rozruch, ako je teraz,“ mieni. Vzápätí sa vrátil k potenciálnym výhodám, ktoré by z plánovaného projektu mohli mať. „Všetky miestne komunikácie, ktoré sú už teraz poškodené, by sa po zrealizovaní dávali do normálneho stavu. Všade okolo hrádze by mala byť asfaltová cesta využívaná na cyklistiku, korčuľovanie a podobne. Možno by pribudli nejaké náučné chodníky,“ vymenoval, čo by im to mohlo priniesť.
„Jasné, že hrádza by neslúžila na kúpanie či plávanie, keďže voda tam bude kolísať. V rámci garancie rozvoja a cestovného ruchu by to ale mohlo trochu oživiť turizmus,“ zhodnotil starosta. Zároveň zopakoval, že proti ľuďom nepôjde.
Podobný odkaz adresoval verejnosti aj minister. „Ak sa samospráva postaví proti tomu, aby do regiónu prišli miliardy a povie, že nechce, aby ľudia mali prácu, ale aby tam radšej bola chudoba, je to, samozrejme, ich právo,“ uviedol svojsky.
Čítajte aj Špičkový lekár sa po rokoch práce v Nemecku vrátil na Slovensko. Čo je za jeho rozhodnutím?
Priamo v Málinci s tým zrejme ľudia až taký problém nemajú. „Plánovali to už za komunistov. Keby sme zostali v tej ére, už je to aj postavené,“ myslí si pán Ivan. Je presvedčený, že pre obec by to bolo prínosom. „Na tej výstavbe by zrejme muselo pracovať aspoň 1 500 ľudí, takže by to podporilo zamestnanosť. Určite by to prospelo tiež ubytovacím a reštauračným službám. Pozdvihlo by to celý región,“ súhlasí so šéfom envirorezortu.
Ďalší Málinčan, Ľubomír Jakuba, pripomína, že stále je to len v štádiu predpríprav. „Jedna strana vraví, že je to výhodné a druhá opak. Čo si mám o tom teda myslieť?“ pýta sa. „Isté ale je, že keď sa v polovici osemdesiatych rokov začala stavať dnes už existujúca nádrž, tiež sa vykupovali pozemky. Keby sa nerobili priehrady, tu aj na Orave, tak kde by sme skončili? Doba ide dopredu a čo som počul, tých domov, ktorých sa to teraz týka, nie je až tak veľa,“ uzavrel.
Na názor sme sa chceli opýtať aj tamojšieho richtára. Zastihli sme ho práve pred obecným úradom, no do reči mu veľmi nebolo. „Nebudem s vami hovoriť,“ reagoval stručne starosta Málinca Igor Lacko a zmizol v budove úradu.