„Aby nemuselo (ministerstvo vnútra, poz. red.) hasičom vyplácať náhrady za nadčas, o ktoré sa hasiči úspešne súdia, prikázalo poslať každý deň o 22:00 jedného hasiča domov. Dokonca pod ich minimálny stav,“ upozornil nedávno bývalý príslušník Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) Ľuboslav Farkaš (SaS). Upozornil, že v noci máme v každom okrese „o jedného strážneho anjela menej“.
Čítajte viac Liek na podvýživu polície? Kaliňákových žandárov kritizujú odborári aj Žilinka. Takto sa problém nehasí, odkazujú
Koľko nám chýba hasičov?
Aktuálne slúži v hasičskom zbore 4 060 príslušníkov. Ako uviedla Pravde vedúca oddelenia mediálnej komunikácie Prezídia HaZZ Ľubica Vlčková Laluhová, v rámci celého územia Slovenska obsadenosť zboru predstavuje 94 percent. Jednoduchou matematikou by to teda znamenalo, že do 100-percentnej naplnenosti chýba 259 hasičov. Normatívy však hovoria niečo iné.
Foto: HaZZ
Prezídiu podľa Vlčkovej Laluhovej vyplynula úloha z Programového vyhlásenia vlády, aby spracovalo Analýzu početného stavu príslušníkov HaZZ. Zo záverov vyplynulo, že by sa mali stavy hasičov navýšiť. „Po navýšení početných stavov príslušníkov HaZZ do roku 2027 by sme sa dostali na úroveň 85 hasičov na 100 tisíc obyvateľov, čo je však stále za priemerom okolitých krajín, kde je priemer 100 hasičov na 100 tisíc obyvateľov,“ uviedla.
Farkaš, ktorý pracoval v zbore deväť rokov, podotýka, že aktuálne platné normatívy sú neaktuálne. Rovnaké sú od roku 2012, a to aj napriek tomu, že sa výrazne zmenila štruktúra miest a obcí. Nezohľadňujú teda aktuálny počet obyvateľov v jednotlivých okresoch, ktorý sa zmenil najmä v okolí krajských miest a Bratislavy.
„Príkladom je okres Senec. Podľa sčítania obyvateľov z roku 2021 tu má trvalé bydlisko takmer 97-tisíc ľudí. V praxi je toto číslo o polovicu vyššie. Na seneckej hasičskej stanici je minimálny počet slúžiacich zásahových hasičov šesť. Tento počet vychádza zo sčítania obyvateľov z roku 2011, kedy bolo v okrese Senec registrovaných 66 265 obyvateľov,“ priblížil Pravde Farkaš.
„Vidíme tam ten veľký skok medzi počtom obyvateľov, rozlohou okresu a slúžiacimi hasičmi,“ hovorí. Farkaš podotýka, že pravidlá Európskej únie – jeden zásahový hasič na tisíc obyvateľov – by pri plnej obsadenosti seneckej stanice znamenali, že by tam malo slúžiť deväť hasičov.
Koľko zarábajú hasiči
Prvý viceprezident Odborového združenia hasičov Pavol Oreško si myslí, že v prípade hasičov platí pravidlo podobne ako vo všetkých zložkách štátu – „čím je mesto drahšie na život, tým je menší záujem“. Vlani sa podľa údajov Prezídia HaZZ hlásilo k hasičom 673 ľudí, v novom roku žiadalo o prijatie do zboru zatiaľ 43 záujemcov.
Za nízky záujem o povolanie hasiča môže podľa bývalého príslušníka Farkaša nielen nízke platové ohodnotenie, ktoré nezohľadňuje náročnosť práce, no aj chronický stav vybavenia a služobných priestorov.
Práca hasičov v číslach
- V 2024 zachránili: 12 735 osôb
- Celkový počet výjazdov: 34 691
- 6 359 nezranených
- 6 376 zranených
- 957 usmrtených
- 9 522 požiar
- 12 060 technická pomoc
- 8 760 dopravná nehoda
- 1 094 nebezpečné látky
- 1 946 cvičenie
- 1 309 výjazd bez zásahu
Zdroj: HaZZ
„Nie je tajomstvom, že pokiaľ chce zásahový hasič uživiť rodinu v bežnom štandarde, musí popri hasičskom povolaní vykonávať ešte aspoň jednu inú, pracovnú činnosť. Tento stav sa stal akousi zaužívanou realitou,“ upozornil. Vedie to podľa neho k vyčerpanosti až vyhoreniu hasičov, čo ohrozuje ich samotných, no aj obyvateľov. Hasiči si v niektorých prípadoch privyrábajú napríklad čistením okien na výškových budovách či orezávaním vysokých stromov.
Platy hasičov upravuje zákon. „Priemerný služobný plat príslušníka HaZZ priznaný ku dňu 6.2.2025 je 1 955,09 eur brutto,“ spresnila Vlčková Laluhová. Ako vysvetlil Oreško, základom služobného príjmu je tarifný plat s príslušnej triedy a stupni, ku ktorému patria ďalšie zložky. „Buď sú priznané stabilne ako napríklad osobný príplatok, alebo sa viažu priamo na dobu trvania vykonaného zásahu v podobe tzv. rizikového príplatku,“ priblížil Pravde.
Zákon síce nerozlišuje príjem na základe regiónu, ale podľa Oreška v zásade možno konštatovať, že tam, kde je viac výjazdov, je vyšší príjem, čo súvisí s rizikovým príplatkom. „Teda čím väčšie mesto, tým viac zásahov a vyšší príjem,“ zhodnotil.
Hasičskí odborári z OZH podľa Oreška o navýšení platov aktívne rokujú so zástupcami ministerstva vnútra aj hasičského prezídia. „Chcem docieliť čo najlepšie platové podmienky (samozrejme nie len platové). Asi tak ako každý a všade. Či už zvýšením platových taríf, alebo aj iných zložiek služobného príjmu. Prioritou je, samozrejme, platová tarifa,“ uviedol. Určité zložky služobného príjmu sa podľa Oreška zvyšovali od začiatku roka.
Podľa Farkaša zase mzda hasičov nereflektuje napríklad na nárast inflácie. „Platové podmienky hasičov sú dlhodobo prehliadané. Výplata stúpa hasičovi napríklad za čas strávený na výjazde a primerane k rizikám. Zohľadňuje použitie dýchacieho prístroja, protichemického obleku, vykonávanie výškových, či protipovodňových prác. Výšku výplaty zásahového hasiča tiež ovplyvňuje služba formou nadčasu. Práve na nej sa ministerstvo rozhodlo šetriť, čím výrazne zasahujú do výšky výplat zásahových hasičov,“ uviedol.
Bežná zostava na zbrojnici
Hasičské stanice po Slovensku sú rozdelené do štyroch typov. Maximálny a minimálny počet na jednej zmene spresňuje interný predpis. Farkaš vysvetlil, že hasiči sa podľa vnútornej organizácie členia na denných príslušníkov (majú rovnomerne rozvrhnutý pracovný čas) a zásahových hasičov (majú nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas). Počas dňa v staniciach pracujú obe skupiny.
„Práve zásahoví hasiči vykonávajú výjazdy a slúžia v zmeny. Týchto zásahových hasičov je nedostatok. Hovoríme o výraznom podstave a podľa spomenutého pokynu č 35/2012 ich nechávajú slúžiť najčastejšie v minimálnych počtoch,“ hovorí.
Kým denní hasiči, ktorí majú na starosti administratívu, riadenie a požiarnu prevenciu, po ôsmich hodinách opúšťajú stanicu, zásahoví pracujú 24 hodín. „Sú stanice, kde sú do výjazdu určení všetci slúžiaci zásahoví hasiči, ale na mnohých zostáva povinne jeden ako obsluha spojárskej miestnosti,“ doplnil Farkaš.
Ako ďalej vysvetlil, zmena pre hasičov pozostáva z dvoch častí. „Prvá časť je v čase 7:00–22:00 a pokračuje nasledujúci deň od 6:00 do 7:00. Spolu tvorí 16 hodinový výkon služby. Druhú časť zmeny začína o 22:00 a končí o 6:00 nasledujúceho dňa. Tá tvorí 8 hodín pohotovosti na pracovisku, a práve táto časť je tá problematická,“ upozornil s tým, že časť hasičov sa práve kvôli tejto časti úspešne súdi pre porušovanie smernice Európskej únie.
Nový interný predpis
Od začiatku roka však platí nový interný predpis. „Prezídium HaZZ na základe štatistiky výjazdov k jednotlivým udalostiam, žiadostí krajských riaditeľstiev HaZZ a vyrovnávania fondu služobného času, dočasne umožnilo zníženie minimálneho početného stavu po 22:00 hasičských staniciach typu III., IV a V, ktoré sú spravidla umiestnené na úrovni okresného a Krajského mesta a to od 1. januára 2025,“ uviedla Vlčková Laluhová.
Príčina nariadenia je podľa Farkaša inde. Dôvodom podľa neho je, že hasiči za riadnych okolností presahujú týždenný pracovný čas a ministerstvo vnútra ho chce touto úpravou zmierniť. Prekryť sa tak majú chyby, ktoré sa kopia dlhé roky. Nový prvok priniesol podľa Farkaša, ktorý je s hasičmi v kontakte, nespokojnosť. Do decembra pritom platilo, že počas prvej aj druhej časti zmeny slúžil rovnaký počet hasičov, čo sa však s novým rokom zmenilo a počas osemhodinovej pohotovostnej služby slúži menej hasičov ako počas 16-hodinovej časti.
„Novela dovoľuje podľa kategórie hasičskej stanice odchod príslušníka cez nočnú pohotovosť domov. V praxi to znamená, že napríklad v Senci už v noci nie sú po 22:00 na stanici prítomní šiesti hasiči, ale iba päť, a z toho jeden nesmie pri výjazde opustiť hasičskú stanicu, pretože obsluhuje spojársku miestnosť. Takže na výjazd vyrazia v noci maximálne štyria. To znamená, že z minimálneho počtu ešte jeden hasič ubudne,“ podotkol bývalý príslušník.
„Pri úplnej obsadenosti by v noci boli na výjazd pripravení ôsmi hasiči,“ dodal. V plnom počte sa podľa Farkaša od roku 2012 slúžilo len výnimočne a väčšinou bola zmena obsadená šiestimi až siedmimi hasičmi.
Oreško zase tvrdí, že zmeny v plánovaní umožnili to, aby príslušník v prípade ak je dostatočný stav slúžiacej zmeny nemusel zostať na určenej pohotovosti. „Nejde však o univerzálne pravidlo, ale o možnosť pri väčších staniciach s vyšším počtom slúžiacich príslušníkov,“ povedal.
Foto: TASR, Ondrej Hercegh
Aké to môže mať dôsledky
V okrese Senec s 28 obcami pritom v posledných desaťročiach narástol počet obyvateľov, vznikli nové satelity, pribudli logistické centrá aj nové diaľničné úseky. Blízka diaľnica D1 je navyše veľmi vyťažená a úsek má vysokú nehodovosť. Všetky tieto faktory si podľa Farkaša vyžadujú úmerné zvyšovanie počtu nielen hasičov, ale aj policajtov a záchranárov.
„Ročne v tomto okrese zasahujú hasiči priemerne pri približne 120 požiaroch a 150 dopravných nehodách, ale k tomu treba pripočítať približne 270 technických výjazdov, ako sú odstraňovanie padnutých stromov, asistencia polícii, odstraňovanie nebezpečných látok, alebo odčerpávanie vody pri záplavách,“ priblížil.
Prezídium však tvrdí, že akcieschopnosť zboru je aj s novým nariadením zachovaná v plnom rozsahu a nasadzovanie síl a prostriedkov je v súlade s internými predpismi.
Ak by napríklad došlo k vážnejšej situácii väčšieho rozsahu, veliteľ si podľa Farkaša vyžiada posily. Ak ide o požiar, najčastejšie sú vyslaní ako pomocná jednotka dobrovoľní hasiči z najbližšej obce alebo hasiči z iných útvarov, čím sa však podľa Farkaša oslabuje tamojšia stanica. Problém nastáva, ak je výjazdov viac naraz alebo krátko za sebou.
Hasiči na poslednom mieste?
Farkaš odišiel z HaZZ síce už pred takmer piatimi rokmi, no hovorí, že keď sa dozvedel o opätovnom znižovaní stavov počas nočnej pohotovosti, nahnevalo ho to. „Bol som duchovným hasičského zboru a spolu s mojimi dvomi kolegami sme mali na starosti pomoc hasičom pri vysporiadávaní sa s posttraumatickým stresom po ťažkých zásahoch,“ vysvetľuje.
Už počas jeho pôsobenia bolo podľa neho zjavné, že hasičský zbor nie je prioritou ministrov vnútra. Zboru podľa jeho slov uškodilo, keď sa ním prehnala vlna spolitizovania funkcií. S každou zmenou vlády podľa neho prichádzali o miesta skúsení hasiči, čo prinieslo v konečnom dôsledku do zboru rozdelenie a nestabilitu.
„Chýbalo adekvátne vybavenie od osobných ochranných prostriedkov až po ťažkú techniku. Osobné ohodnotenie hasičov sa spoliehalo na to, že si po službe niekde privyrobia a vrátia sa naspäť do služby. To ale vedie k chronickej vyčerpanosti a vyhoreniu. Tie zase k skepse a nechuti niečo pozitívne v práci meniť,“ dodal.