Prevádzka kasární v Jelšave sa skončila v roku 2006, po zrušení 5. delostreleckej brigády, ktorá v nich sídlila. V roku 2023 však Ozbrojené sily SR začali skúmať možnosť prevziať kasárne od samosprávy s cieľom revitalizovať ich. V tejto súvislosti vyčísľovali možné náklady a vypracovávali potrebné analýzy. Ďalší rok však bolo okolo tohto zámeru ticho.
Ako pre Pravdu potvrdil komunikačný odbor Ozbrojených síl (OS) SR, minimálne dočasne od tohto zámeru upustili. „Prípadná revitalizácia kasární Jelšava v krátkodobom horizonte, do troch rokov, nie je aktuálna vzhľadom na realizácie iných priorít v súlade s aktuálnymi potrebami OS SR,“ uvádza sa v poskytnutom stanovisku.
Foto: Branislav Caban
Ako sa dodáva, možná realizácia tohto zámeru závisí od prijatia strategických rozhodnutí o rozmiestnení OS SR do roku 2035. „Ich príprava je zatiaľ v progrese a nebola ukončená,“ konštatuje sa vo vyjadrení. Nie je preto jasné ani to, aký druh vojska by mohol v Jelšave sídliť, ak by sa v zámere revitalizácie pokračovalo.
Samospráva je sklamaná
Primátor Jelšavy Milan Kolesár pre Pravdu reagoval, že ho rozhodnutie armády mrzí. „Viem o tom, že tam boli určité finančné limity. Majú svoj rozpočet a svoje priority. Tu v našich kasárňach, samozrejme, treba po takmer 20 rokoch chátrania budov a opusteného areálu investovať nemalé finančné prostriedky,“ podotkol s tým, že mesto v rozpočte nemá ani prostriedky na udržiavanie areálu a navyše musí napríklad platiť stočné za dažďové vody.
Doplnil, že samospráva mala niekoľko stretnutí s náčelníkom Generálneho štábu OS SR Danielom Zmekom i jeho podriadenými, ktorí robili posudky na využitie areálu. „Vieme, že niektoré veci tam vyšli skôr v neprospech toho zámeru. Ja aj mestské zastupiteľstvo sme však boli naklonení tomu, aby sme za nejakých prijateľných podmienok kasárne vrátili späť štátu, respektíve ich nejakým spôsobom odpredali za dostupné ceny,“ skonštatoval primátor.
Foto: Branislav Caban
Spomenul tiež, že kasárne dobre pozná, keďže v nich slúžil počas základnej vojenskej služby a neskôr i ako profesionálny vojak v zdravotnej službe. „Pamätám si časy, aké to bolo, keď v Jelšave pôsobilo vojsko. Malo to, samozrejme, aj negatívne dopady na mesto. V čase, keď tu boli ‚záklaďáci‘, dochádzalo k stretom s niektorými skupinami našich obyvateľov, ale vždy to malo pozitívny dopad na ekonomiku v meste – služby, obchody a podobne,“ vysvetlil Kolesár.
Kasárne už viac ako 150 rokov
Prvé kasárne boli v Jelšave postavené v roku 1869. Nové kasárne vznikli v roku 1897 v juhovýchodnej časti mesta a dodnes sa zachovala ich hlavná budova. Areál kasární bol neskôr rozšírený. Po roku 1968 v nich sídlili sovietske vojenské jednotky. Počet vojakov bol v tom čase utajovaný, podľa Kolesára mohlo ísť o asi 1500 mužov.
Ján Aláč v publikácii Sovietski vojaci na juhu stredného Slovenska odhaduje ich počty ešte výrazne vyššie. Uvádza, že v Jelšave žilo v roku 1970 približne 3 500 obyvateľov. „Na toto neveľké mesto pripadal len o niečo menší počet sovietskych vojakov. Jelšava tak mala charakter vojenského mestečka,“ spomína Aláč. Pri kasárňach vzniklo v tom čase aj nové uzavreté sídlisko, ktoré obyvatelia nazývali „ruské“.
Po roku 1993 boli v kasárňach slovenskí vojaci, ktorých bolo okolo 700. V kasárňach pracovalo aj okolo 150 civilných zamestnancov. Vojaci v Jelšave zostali až do zrušenia útvaru v roku 2005. Zhruba 20-hektárový areál bol potom prázdny a niekoľko krát zmenil vlastníkov.
Istý čas bol pod ministerstvom spravodlivosti a existoval zámer zriadiť v ňom väznicu, k čomu nedošlo. V súčasnosti je rozdelený na dve časti, jedna polovica areálu je v súkromných rukách a čiastočne využívaná na podnikateľské účely.
V druhej časti, ktorá patrí mestu, využíva jednu z budov Revúcky sociálny podnik na výrobné účely, druhá zase slúži ako sklad. Ďalšie bývalé kasárenské haly sú využité na spracovanie dreva. Samospráve sa od januára tohto roka podarilo prenajať podnikateľovi z regiónu aj budovu bývalého štábu. Naopak, bez využitia zostávajú dve veľké budovy, ktoré slúžili na ubytovanie mužstva.
Samospráva chcela využiť tiež budovu bývalej telocvične. Vďaka projektu za viac ako tri milióny eur v nej mala vzniknúť linka na brikety z biomasy a vyše sto domácností by bezplatne dostalo nové vykurovanie. Projekt však súčasná vláda zastavila.