„Nech sa dohodnú akékoľvek podmienky, ktoré majú viesť k trvalo udržateľnému prímeriu alebo mieru, tak bez bezpečnostných záruk, ktoré by garantovali aj krajiny EÚ, to nepôjde. Od Európskej únie, jej postoja a sily budú závisieť aj garancie, ako dlho ten mier potom vydrží,“ zdôraznil slovenský prezident.
Pellegrini sa vyjadril aj k obavám, že Európa by mohla byť z mierových rokovaní vynechaná. Európa sa podľa neho možno nezúčastní hneď na prvých fázach rokovaní, no domnieva sa, že v konečnom dôsledku sa do nich zapojí.
Čítajte aj Konferencia v Mníchove: Západ nesmie zopakovať rovnakú chybu. Na stretnutí bolo cítiť zdesenie a nedôveru
Zároveň očakáva, že konečné rozhodnutie o prípadnej účasti Európskej únie bude na ukrajinskom prezidentovi Volodymyrovi Zelenskom. Ten vo svojom prejave na konferencii v Mníchove na margo rokovaní medzi ruským a americkým prezidentom zopakoval, že odmieta uzatváranie akýchkoľvek mierových dohôd bez účasti Ukrajiny a Európy.
Pellegrini sa počas záverečného dňa 61. ročníka MSC stretol s fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom aj zástupcami spoločnosti Meta.
Čítajte aj Slovensko by mohlo byť lídrom v používaní umelej inteligencie v niektorých oblastiach života, vyhlásil Pellegrini
Stretnutie so Stubbom bolo podľa jeho slov prvou oficiálnou schôdzkou na úrovni hláv štátov po desiatich rokoch, pričom obaja lídri na ňom potvrdili dobré vzťahy svojich krajín a taktiež sa vzájomne pozvali na návštevu. Pellegrini doplnil, že spoločne hovorili aj o aktuálnej situácii súvisiacej s tranzitom plynu a pripravovanom stretnutí európskych lídrov k hľadaniu mierového riešenia vojny na Ukrajine.
Na záver svojej pracovnej cesty položil Pellegrini kvety k Pamätníku odbojovej skupiny Biela ruža v Mníchove. Pripomína hnutie, ktorého členovia – prevažne zástupcovia akademickej obce mníchovskej univerzity – rozdávali počas druhej svetovej vojny v Nemecku letáky vyzývajúce ľudí, aby sa postavili proti nacistickej tyranii.
Európa by mala mať obranné a vojenské kapacity
Mníchovská bezpečnostná konferencia ukázala, že Európska únia stojí pred zásadnou výzvou vybudovať silný európsky a bezpečnostný pilier Severoatlantickej aliancie. Uviedol po účasti na druhom dni diskusií v rámci konferencie prezident Peter Pellegrini. Podľa hlavy štátu by Európa mala disponovať takými obrannými a vojenskými kapacitami, aby sme akékoľvek nebezpečie či útok na členské krajiny Európskej únie boli schopní odvrátiť aj svojou silou bez zásahu Spojených štátov amerických.
„Neznamená to však, že sa Európa vydá cestou samostatnej bezpečnostnej politiky. Ide o posilnenie jedného piliera a tiež o to, aby Spojené štáty a NATO mali v rámci krajín Európy relevantného partnera,” povedal Pellegrini. Ako ďalej uviedol, Európska únia nesmie byť plne závislá len od rozhodnutí Spojených štátov a čakať, či prídu alebo neprídu na pomoc.
Súvisiacou témou, ktorá rezonovala počas druhého dňa konferencie, bolo podľa hlavy štátu tiež zvyšovanie výdavkov členských štátov EÚ na obranu a možné posilnenie európskych obranných kapacít. „Európska únia a jednotlivé členské štáty stoja pred zásadnou otázkou do akej miery navýšiť svoje vojenské kapacity tak, aby boli pripravené čeliť bezpečnostným rizikám súčasného sveta. O tejto otázke budem hovoriť s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem, ktorý príde vo štvrtok na Slovensko,” uviedol prezident.
Čítajte aj Pellegrini: Šéf NATO vo štvrtok navštívi Slovensko, témou budú výdavky na obranu
V prípade zvýšenia výdavkov členských štátov EÚ na obranu však Pellegrini očakáva diskusiu všetkých európskych lídrov o úprave fiškálnych pravidiel EÚ. Táto zmena by totiž členským štátom umožnila prekročiť stanovené limity dlhu bez sankcií, ak by išlo o investície do obrany. „Na jednej strane ide o obstaranie technického zabezpečenia, no na druhej strane je dôležitá a potrebná diskusia medzi členskými štátmi, aká bude hranica zvýšených výdavkov, v akom tempe a časovom horizonte majú tieto výdavky rásť. Musíme si povedať, aké sú potreby každého jedného štátu a armády, ale dôležité bude zároveň vysvetliť obyvateľom krajiny, prečo by malo dôjsť k zvyšovaniu výdavkov,” skonštatoval Pellegrini.
Prezident SR zároveň v sobotu 15. februára v Mníchove absolvoval aj viacero bilaterálnych stretnutí. V rámci pracovného programu rokoval s generálnym tajomníkom Rady Európy Alainom Bersetom a predstaviteľmi spoločností Airbus a Google, s ktorými diskutoval najmä o téme používania moderných technológií i umelej inteligencie. „Je dôležité, aby sa Slovensko prezentovalo ako krajina, ktorá je moderná a ktorá chce implementovať najmodernešie technológie na svojom území. Preto som absolvoval stretnutie s predstaviteľmi spoločnosti Google, a ja pevne verím, že zo všetkých stretnutí s technologickými lídrami vzídu aj nejaké pilotné a konkrétne projekty. Pretože, ako som povedal na samite o umelej inteligencii v Paríži, ak Slovensko nebude lídrom vo vyvíjaní inovácií, tak môže byť lídrom v používaní najmoderneších technológií v rôznych oblastiach nášho života,” dodal prezident SR.