Z prieskumov z posledného obdobia je jasné, že Smer a PS disponujú takmer rovnakými preferenciami. Naháňajú sa o prvenstvo a raz ja na čele jedna, inokedy zas druhá strana. V posledných prieskumoch častejšie dominovalo Progresívne Slovensko, no ani to neznamená, že by po výhre dokázalo krajine pohodlne vládnuť.
Nejde ani až tak o to, kto bude mať v bitke rivalov Fico-Šimečka prevahu. Dôležitý je v súčasnosti súboj zvyšku poľa. PS aj Smer majú v prieskumoch väčšinou od 22 do 25 % a vždy nasleduje Hlas, väčšinou s výsledkom 10 až 14 %. Následne to začína byť napínavé.
Foto: Ivan Majerský
Prieskum Centra sociálnych výskumov z 15. februára už totiž do Národnej rady posunul len KDH a mimoparlamentnú Republiku. To by hralo do kariet Ficovmu Smeru a PS s KDH by trom súperom čeliť nedokázali.
Prieskum agentúry AKO z prelomu januára a februára ale ukázal víťazstvo PS a na štvrtú priečku vyšvihol opozičnú SaS. Do parlamentu sa dostali aj KDH, hnutie Slovensko a Republika, z čoho by už Smer vládu zostaviť nezvládol. Koaličná SNS sa totiž v množstve prieskumov prepadá hlboko pod hranicu zvoliteľnosti, v niektorých dosahuje menej ako tri percentá.
Prieskum SANEP z konca januára ukázal takmer identický výsledok, na prvé miesto však posunul Smer, KDH bolo štvrté, kým SaS šiesta, za Republikou. Prieskum agentúry Focus zo soboty (15. 2.) zas umiestnil PS tesne pred Smer, no Republika už bola štvrtá pred KDH.
Čítajte viac Prieskum centra sociálnych výskumov: PS vedie pred Smerom, v parlamente len päť strán
Z väčšiny prieskumov možno čítať jedno. Preferencie sú také vyrovnané, že aj keby vyhralo PS a aj keby vyhral Smer, v oboch prípadoch hrozí vláda, ktorá by nemala potrebnú stabilitu a dlhodobé pozitívne vyhliadky. Rozdielová by mohla byť strana Demokrati, no tá v prieskumoch potrebnú päťpercentnú hranicu spravidla neprekonáva.
„Hoci zo súčasného pohľadu nevieme, či sa predčasné parlamentné voľby uskutočnia a ani to, čo bude ich hlavnou témou, je možné, že by z nich vznikla opäť vláda pod vedením Smeru alebo PS, opäť s tesnou poslaneckou väčšinou,“ skonštatoval pre Pravdu politológ z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka Miroslav Řádek.
Remíza
Situácia je teda napätá a súčty preferencií sú také vyrovnané, že v snahe zostaviť nejaké povolebné koaličné zlepence môže nastať šachový pat. Okrem toho podpredsedníčka PS Simona Petrík v diskusnej relácii ta3 V politike v nedeľu zopakovala, že vylučuje spoluprácu s Igorom Matovičom. Črtajú sa teda najmä vládne trojčatá v podobe Smeru, Hlasu a Republiky, kým na druhej strane sa spájajú PS, KDH a SaS. Progresívci však ako partnerov spomínajú aj mimoparlamentných Demokratov.
Šéf prieskumnej agentúry AKO Václav Hřích pre Pravdu uviedol, že ak by sa voľby konali vo februári, pri koaličných dohadovaniach by hnutie Slovensko až takú veľkú rolu nezohralo. „Ono to aj s Matovičovým hnutím vyzerá na pat. Keby sa súčasná opozícia spojila, tak aj s hnutím Slovensko by mala len o dvoch až troch poslancov viac, než potrebuje,“ hovorí odborník.
Čítajte aj Koalícia bojuje o prežitie, Danko po ultimáte ponúka všetko, čo má. Politológ: Ťažko pochopiteľná taktika
Kým na väčšinu v parlamente treba 76 kresiel, aktuálna koaličná kríza nám ukázala, že ani 79 poslancov na stabilitu nestačí, pripomína sociológ. Najnovší vládni aktéri sa preto pokúsia dosiahnuť aspoň 80-člennú koalíciu, myslí si.
„Ak by z koalície bolo naozaj vylúčené hnutie Slovensko, tak by už súčasná opozícia nemala ani väčšinu,“ doplnil Hřích s tým, že v súčasnosti by zrejme bolo takmer nemožné po voľbách zostrojiť nejakú vládu. Možno by teda krajinu čakali opakované voľby.
Politológ a historik Slovenskej akadémie vied Juraj Marušiak však Matoviča považuje za „nepredvídateľného a deštruktívneho politika“. „Pokiaľ bude natoľko atraktívnym, že sa časti opozície bude vyplácať ísť na jeho kandidátke, dovtedy bude spolupráca s jeho stranou stigmou pre akéhokoľvek partnera,“ doplnil.
„Na druhej strane, do prípadných volieb sa všeličo môže zmeniť. Posledné roky ukazujú, že Smer a jeho spojenci majú väčšiu šancu mobilizovať nerozhodnutých voličov, resp. môžu sa spoliehať na fenomén skrytých voličov,“ skonštatoval pre Pravdu.
Čítajte aj Predčasné voľby, dohoda či úradnícka vláda? Ficovo ultimátum vypršalo. Koalícia má rozhodnúť, ako pokračuje vo vládnutí
Slovensko bez Matoviča
Podpredseda PS Ivan Štefunko v nedeľu (16. 2.) v diskusnej relácii STVR O 5 minút 12 uviedol, že Matovič sa svojím správaním z povolebnej spolupráce vylučuje sám. Z vyjadrení ale možno chápať to, že PS by spoluprácu s hnutím Slovensko možno uvítalo v prípade, že by jeho súčasťou Matovič nebol.
„PS spoluprácu s hnutím Slovensko nevylúčilo. Jeho zakladateľ Ivan Štefunko si spoluprácu predstaviť vie – hoci nie priamo s Matovičom. Samotná postava Igora Matoviča by bola pre budúcu vládnu problematická. Pokiaľ v slovenskej politike zostanú Igor Matovič a Richard Sulík, iná vláda ako pod vedením Smeru alebo s jeho účasťou možná nebude,“ myslí si Řádek.
Matovičov prípadný odchod z hnutia si však politológ predstaviť nevie a reálne to nevidí ani Václav Hřích. „Igor Matovič je srdcom a dušou hnutia Slovensko. Muselo by to byť jeho vlastné rozhodnutie, že ustúpi,“ hovorí šéf agentúry AKO.
Čítajte aj Štefunko z PS: Šimkovičová sa správa ako by jej kultúra patrila. Danko obhajuje Suska a Kusej odkazuje: Šéfovali ste pridlho
Predseda poslaneckého klubu hnutia Slovensko Michal Šipoš považuje vyjadrenia opozičných strán o vylúčení matovičovcov z povolebnej spolupráce za veľmi nezodpovedné a detinské. Politológ Marušiak však pre Pravdu podotkol, že bez Matoviča by sa hnutie ako také s najväčšou pravdepodobnosťou rozpadlo alebo by aspoň stratilo relevanciu.
„Koalícia s OĽaNO (starý názov pre hnutie Slovensko, pozn. red.), respektíve s akoukoľvek entitou na čele s Matovičom je už vopred zárukou politickej katastrofy,“ skonštatoval odborník zo Slovenskej akadémie vied. Matovič pritom pre Aktuality uviedol, že by bol „kedykoľvek“ ochotný stiahnuť sa pod podmienkou, že by vo vláde nesedel ani jeden predseda koaličných strán.
PS a KDH?
Predstavitelia Progresívneho Slovenska a KDH o sebe navzájom v opozícii hovoria ako o spoľahlivých partneroch. Hlásia, že sa im darí spolupracovať napriek ich očividným rozdielom najmä v ideologickej oblasti.
„Medzi oboma stranami sú zásadné rozdiely v niektorých otázkach, čo vidíme aj teraz,“ upozorňuje Marušiak. Jednotliví aktéri sa pochytili pre tému umelého oplodnenia. Kým KDH navrhuje zákaz surogátneho materstva, čo PS odmieta, šéf Kresťanských demokratov Milan Majerský obvinil predstaviteľov PS z klamstiev. Progresívci podľa neho zavádzajú tvrdeniami, že KDH chce v ústave zakázať umelé oplodnenie.
Čítajte viac KDH a PS sa pochytili pre umelé oplodnenie. Majerský: Progresívci klamú
„Z meritórneho hľadiska sú tam návrhy, ktoré považujeme za škodlivé. V prvom rade ide o de facto zákaz všetkých umelých oplodnení, čo by ohrozilo tisíce párov, ktoré dnes nemôžu mať dieťa. Rovnako nemôžeme podporiť ani zákaz rodičovstva párov rovnakého pohlavia alebo ohrozenie zdravého vývoja a vzdelávania detí,“ reagovala na návrh zmeny Ústavy SR zo strany KDH predsedníčka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Lucia Plaváková (PS).
Potýčky sa črtajú napríklad aj pri téme registrovaných partnerstiev pre páry rovnakého pohlavia, ktoré PS presadzuje, kým KDH je jasne proti a zákaz takejto možnosti by hnutie rado zakotvilo aj do ústavy.
„Ak by PS a KDH šli spolu do vlády, museli by nájsť nejakú pragmatickú kombináciu. Už sme tu mali vo vláde kombinácie strán, ktoré boli na prvý pohľad antagonistické. Napríklad SNS a Most-Híd,“ spomína Hřích. Keby vznikol medzi progresívcami a konzervatívcami istý status quo, môže to podľa neho fungovať. Museli by sa však sústrediť len na to, na čom sa vopred dohodnú.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Hlas uprostred diania
Kým PS vylučuje spoluprácu s Matovičom, s koaličným Hlasom to až také jasné nie je. Ešte pred októbrom 2023 chcelo PS s Hlasom rokovať. Strana terajšieho prezidenta Petra Pellegriniho sa však rozhodla pre Smer a v súčasnosti je otázne, či by za éry predsedu Matúša Šutaja Eštoka dostala od PS ďalšiu šancu.
Na začiatku roka predsedovia progresívcov a kresťanských demokratov uviedli, že vylučujú spoluprácu so Smerom, s Hlasom a extrémistami. „Za ten rok, odkedy je Hlas súčasťou vládnej koalície, sa stále viac a viac podobá na Smer a v podstate je takou kópiou Smeru,“ povedal Šimečka. „Je to úplne iné ako v tom čase, keď mal ešte Hlas ambíciu odlíšiť sa od Smeru, čiže za mňa je toto teraz pasé,“ doplnil.
Podpredsedníčka PS Simona Petrík však v nedeľu (16. 2.) v relácii ta3 V politike už taká rázna nebola. Vyslovene Hlas nevylúčila, len uviedla, že ho považuje za „nestabilný prvok koalície“. Partnerov vidí v KDH, SaS a Demokratoch.
Čítajte aj Vládny spor pokračuje, posty stratí niekoľko ministrov. Kto zaplatí za rekonštrukciu?
„Prípadnej spolupráci medzi PS a Hlasom nič zásadné nebráni. Sú to hodnotovo kompatibilné strany, ktorým v spolupráci bránia nanajvýš personálne animozity, čo ale existuje medzi viacerými stranami. Pre súčasnú situáciu sa domnievam, že prostriedkom k stabilnej vláde je spolupráca PS a Hlasu,“ skonštatoval Řádek.
Hřích podotýka, že pred voľbami vždy počúvame rôzne odmietania a prísľuby, no keď príde na rad parlamentná matematika, veci sa dokážu rýchlo zmeniť. „Vidíme teda predvolebné vymedzovanie sa, no myslím si, že ak sa ukáže, že existujú nejaké možnosti, tak ich všetci budú musieť zvažovať predtým, než ich zahodia,“ doplnil.
O čosi iný názor zastáva politológ Marušiak, ktorý upozorňuje, že Hlas z roku 2023 a Hlas v súčasnosti sú dve rozdielne záležitosti. „Pokus o takúto spoluprácu by bol veľmi náročný, z dôvodov averzií, ktoré majú až osobný charakter,“ hovorí o potenciálnej spolupráci Šimečku a Šutaja Eštoka.
Foto: TASR, Martin Baumann
Budúcnosť SaS a Demokratov
Kým SaS sa v prieskumoch hýbe od hranice zvoliteľnosti až k siedmim percentám, Demokrati pomyselnú päťpercentnú čiaru väčšinou neprekonávajú. Keďže opoziční lídri z PS vidia stranu Jaroslava Naďa ako jedného z možných partnerov, jej výsledok môže rozhodnúť o budúcnosti novej slovenskej vlády, respektíve o tom, či si náhodou nezopakujeme voľby.
SaS, ktorú do posledných volieb viedol jej zakladateľ Richard Sulík, to podľa Hřícha zvládne aj tentoraz. Jej nový predseda Branislav Gröhling už nemusí čeliť prirodzenému odlivu voličov SaS k PS, hovorí expert.
„Ten je už minimálne pol roka zastavený, takže výsledok SaS bude závisieť jedine od nej,“ uviedol šéf prieskumnej agentúry AKO a podotýka, že ide pritom o stranu, „ktorá sa do parlamentu dostala vždy“.
Čítajte aj Slovensko je v plameňoch, tvrdí SaS. Vláda decimuje hasičov, tretina sa súdi so štátom. Bludy, reaguje rezort vnútra
Řádek ale upozorňuje, že SaS sa pod Gröhlingovým vedením síce kvalitatívne posunula ku konštruktívnejšie politike, ale stále za sebou ťahá Sulíkov tieň, a ten za vyše desať rokov „torpédoval tri vlády “. „To z nej robí stranu balansujúcu na hrane prežitia v parlamentnej politike,“ vysvetlil.
Demokrati majú zvyčajne v prieskumoch nad štyri percentá. Od zvoliteľnosti ich teda delí len zlomok a Hřích si myslí, že im pomohla kampaň pred voľbami do Európskeho parlamentu. „Vo finále síce neboli úspešní, ale tá kampaň akoby naštartovala ich rast,“ uviedol.
Podľa Marušiaka bude v prípade Naďovej strany však veľa závisieť od náhody. „Demokrati sú stále vnímaní veľkou časťou verejnosti vrátane časti priaznivcov opozície ako ,OĽaNO 2‘ a nech sa akokoľvek snažia, nemôžu sa zbaviť spoluzodpovednosti za vládnutie s Matovičom. Preto ich prípadné pôsobenie vo vláde bude problém pre PS a ďalších potenciálnych partnerov,“ uzavrel odborník zo Slovenskej akadémie vied.
Čítajte aj Psychoterapeutov máme ako šafranu. Šaškov rezort prišiel s návrhom na riešenie, ten podľa odborníkov situáciu len zhorší