Otázne sú aj pozície rebelujúcich poslancov okolo Samuela Migaľa. Politológovia sa zhodujú, že premiérovi Robertovi Ficovi (Smer) by ich hlasy nemali zostať ukradnuté. Kedy dôjde k ministerskej rošáde, nie je známe, šéf Smeru totiž vycestoval na zraz konzervatívnej pravice a návrhom rekonštrukcie vlády nedisponuje zatiaľ ani prezident Peter Pellegrini.
K dohode so šéfmi Hlasu a SNS na zmene koaličnej zmluvy došlo dva dni po vypršaní premiérovho ultimáta a len niekoľko hodín pred jeho odletom do Washingtonu. Andrej Danko ponúkol Ficovi najskôr všetky svoje ministerstvá, no na druhý deň už žiadal, aby sa ku koaličnej zmluve vytvoril akýsi dodatok. Bez neho by došlo k porušeniu džentlmenskej dohody.
Lídri celú stredu mlčali, až večer zverejnili fotografiu spoza jedného stola a premiér informoval o zmene vládnych pomerov. Od deľby moci na jeseň 2023 pripadalo Smeru a Hlasu po sedem ministerstiev a SNS tri. Od stredy ich má najviac, teda deväť, Fico. Strany Hlas a SNS prišli každá o jeden rezort.
„Smer získal politickú kontrolu nad Ministerstvom športu a cestovného ruchu SR a Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI, poz. red.) SR. Oceňujem, že obnovovanie vládnej väčšiny v NR SR sa deje za zatvorenými dverami,“ informoval premiér.
Preskupenie pozícií má vláde zabezpečiť parlamentnú väčšinu. O pôvodných 79 poslancov prišla po odchode trojice Rudolf Huliak, Pavol Ľupták a Ivan Ševčík (všetci Národná koalícia) z klubu SNS a po rebelantstve poslancov Hlasu Samuela Migaľa, Radomíra Šalitroša, Jána Ferenčáka a Romana Malatinca. Štvrtý z rebelov všetkých prekvapil. Bez toho, aby ho stihli vyhodiť z Hlasu, ako sa to stalo Migaľovi a Šalitrošovi, odišiel a vstúpil k huliakovcom.
Prečo MIRRI a Dankova srdcovka
Hlasy volajúce po zmene pomerov sa zo strany huliakovcov začali ozývať oveľa skôr, keď sa dožadovali sľubu, ktorý im po voľbách dal Danko, a teda, že sa „dotknú moci“. Pôvodne žiadali envirorezort, no minister Tomáš Taraba (nom. SNS) sa ho odmietal vzdať. Ak by koalícia nevyhovela štyrom huliakovcom, prechádzanie zákonov by bolo neisté, hoci vláde deklarovali podporu.
V prípade troch rezortov SNS – kultúry, životného prostredia a turizmu a športu – všetky vedú nominanti strany a nie jej členovia. Navyše, blízkosť Tarabu a Šimkovičovej k Smeru naznačil predseda SNS v otvorenom liste premiérovi, kde kritizoval jeho postup pri riešení vládnej krízy a načrtol aj vzťahy vo vnútri koalície.

„Dokonca núkate miesta na svojej kandidátke i mojim ministrom, čo ma osobne sklamalo. To už Vám nevadí, že ministrom by mal byť Rudolf Huliak, ktorého ste sám nechceli na ministerstve životného prostredia?“ písal Danko premiérovi.
Taraba považuje svoje zotrvanie v kresle ministra za vysvedčenie, zároveň skonštatoval, že dohoda koaličných lídrov potvrdila jeho postavenie vo vláde. „Premiér si z troch ponúk vybral ministerstvo športu a cestovného ruchu. Ja to považujem za potvrdenie mojej práce aj postavenia vo vláde,“ dodal.
Po odovzdaní rezortu, ktorý má ešte stále pod palcom Dušan Keketi (nom. SNS), nezostane podľa politológa z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslava Štefančíka Dankovi už nič, len poslanecký plat do konca volebného obdobia. V rámci rekonštrukcie vlády totiž dal Ficovi do pľacu aj svoj post podpredsedu parlamentu. O tom, že by mal Danko v rámci rekonštrukcie na ňom skončiť, sa zatiaľ nehovorilo.
„V každom prípade je ešte stále šéfom koaličnej politickej strany, hoci bez reálneho mocenského vplyvu. Ak by sa tento rok vypísala súťaž o najväčšieho politického tragéda roka, Andrej Danko by ašpiroval na víťazstvo,“ domnieva sa Štefančík.
Na porovnanie, dvojica Migaľ a Šalitroš verejne vyhlasovala, že jej ambíciou nie sú trafiky, ale služba občanom. Meno Ferenčáka, ktorý v Hlase zostal, sa v kuloároch zase spomína na dvoch vysokých pozíciách. Nielen ako možný nástupca Richarda Rašiho (Hlas), ktorý ašpiruje na post predsedu parlamentu, ale tiež ako nový vicepremiér pre Plán obnovy, ktorým je aktuálne Peter Kmec (Hlas). Ak by sa mal Ferenčák stať ministrom, kolidovalo by to s jeho funkciou primátora Kežmarku. Viackrát povedal, že o pozíciu na čele samosprávy prísť nechce.

Politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík sa domnieva, že dôvodom, prečo si Fico v rámci rekonštrukcie vyžiadal MIRRI, hoci sa spomína aj plán obnovy, je ten, že Kmecov úrad nie je samostatné ministerstvo, ale len inštitúcia podpredsedu vlády.
„MIRRI je väčší kolos, budú sa tam vedieť schovať všetci možní kamaráti a sponzori nespokojných poslancov. Ponúknuť iné ministerstvo z portfólia SNS by bolo mimoriadne komplikované, pretože návrat Martiny Šimkovičovej alebo Tomáša Tarabu späť do parlamentu by len vládnu koalíciu prehodil z blata do kaluže,“ domnieva sa politológ.
Politológ Juraj Marušiak z Ústavu politických vied SAV podotýka, že zámer s MIRRI jednak zrejme súvisí s nomináciou Rašiho na predsedu parlamentu, jednak s podnikateľskými aktivitami.
Hlasy migaľovcov – budú o ne stáť?
Pridelením ministerstva turizmu a športu Huliakovi si koalícia zabezpečí parlamentnú väčšinu so 76 poslancami, čo môže byť rizikové pri prijímaní zákonov, ak by sa jeden z poslancov nedostavil. I keď lídri tvrdia, že došlo k dohode, kríza zažehnaná nie je. Premiér v otvorenom liste, ktorý adresoval Šutajovi Eštokovi a Dankovi spolu s ultimátom, naznačil, že záujem má o pôvodných 79 koaličných hlasov.
To, že bude musieť rokovať aj s migaľovcami, nepriamo naznačil aj vo vyjadrení pred cestou do USA. „Toto vážne politické rozhodnutie mi umožňuje ako predsedovi vlády postupovať v súlade s koaličnou zmluvou, keď budem navrhovať spoluprácu poslancom NR SR, ktorí opustili poslanecké kluby Hlasu a SNS,“ uviedol premiér. Podľa zistení Pravdy medzi Ficom a migaľovcami k dohode zatiaľ nedošlo.
Štefančík hovorí, že hoci má Fico zabezpečených 76 hlasov, „bolo by múdre“, aby sa usiloval aj o hlasy migaľovcov a Ferenčáka. „76 poslancov v parlamente je síce väčšina, ale zároveň neustály pocit neistoty, strachu a možno aj paniky, že sa zasa a znovu objavia niekde jeden – dvaja nespokojní poslanci a koalícia bude tam, kde pred pár dňami,“ uviedol.
Návrat k pôvodnému počtu 79 by bol podľa politológa pre vládu najvýhodnejší, aj keď je otázne, či by sa „pri demolácii liberálnej demokracie“ dokázala dvojica vyhostená z Hlasu pozrieť do zrkadla.
V kuloároch sa špekulovalo aj o možnosti, že by si Smer ponechal ministerský post a migaľovcom by ponúkol pozície štátnych tajomníkov. Podľa Štefančíka Fico urobí všetko preto, aby sa vyhol alternatíve, že jeho štvrtá vláda skončí predčasne. „On nechce ísť do opozície, veľmi dobre si pamätá ten deň, keď parlament hlasoval o jeho vydaní na väzobné stíhanie. A taký depresívny deň sa mu určite nechce zažiť znovu,“ domnieva sa politológ z Ekonomickej univerzity.
Za tesnú väčšinu považuje 76 poslancov aj politológ Marušiak. Nečudoval by sa preto, ak by sa Fico snažil na svoju stranu získať ešte nejakých ďalších poslancov. „Pre koalíciu je jedinou poistkou aktuálne trucovanie Matoviča, ktorý vyhlasuje, že bude bojkotovať aktivity iniciované PS, respektíve postoj KDH, ktoré by malo záujem o presadenie niektorých svojich priorít ako ústavných zmien,“ myslí si.
Na druhej strane, Marušiak si myslí, že pre Smer by bolo ideálne, ak by ľudia zo skupiny okolo Migaľa odišli z parlamentu úplne, napríklad na posty v štátnej správe. No ani to nemusí byť celkom výhra. „Tak či tak, tieto rošády sú pre vládu nebezpečným precedensom, lebo posmeľujú aj ďalšie potenciálne skupiny v rámci koalície, aby podobne presadzovali svoje požiadavky,“ skonštatoval.
Prezident žiada podpisy
Z diaľky sleduje vládnu krízu aj hlava štátu. V pondelok podvečer medzi dvoma rokovaniami koaličnej rady zamierila do Prezidentského paláca v rámci neoficiálnej návštevy Ficova limuzína. Keďže medzi Hlasom a SNS dovtedy nedošlo k dohode, tak, ako premiér avizoval, Pellegrinimu bol navrhnúť vlastné riešenie sporu.
Verejne sa k riešeniu krízy prezident vyjadril v stredu počas návštevy Komárna. Požiadal premiéra, aby k návrhu rekonštrukcie vlády predložil aj podpisy poslancov, čím má preukázať, že disponuje parlamentnou väčšinou. „Čo mu dáva legitímny mandát, aby tieto zmeny vykonal,“ podotkol prezident.

„Budem žiadať od predsedu vlády, aby v prípade, že príde do paláca s konkrétnym návrhom na rekonštrukciu vlády SR, aby jeho súčasťou bolo preukázanie, že poslanci, ktorí nateraz odmietajú podporovať vládnu koalíciu, svojím podpisom potvrdia, že po rekonštrukcii budú koalíciu podporovať,“ vyhlásil Pellegrini.
Podľa Marušiaka je prezidentova požiadavka s dodaním podpisov realistická. Pripomenul, že podobným spôsobom sa riešili aj vládne krízy v minulosti. Obdobnú taktiku s podpismi skúšala napríklad aj vláda Igora Matoviča (hnutie Slovensko). Podpismi vtedy spečatili koaličnú zmluvu nielen lídri všetkých vtedajších koaličných strán – OĽaNO, SaS, Sme rodina a Za ľudí, no aj poslanci. Nepodpísal sa pod ňu len Miroslav Kollár, ktorý odmietol „netradičné experimenty“.
Exminister hospodárstva Richard Sulík to vtedy vysvetľoval tým, že chcú, aby aj poslanci boli skutočnou súčasťou koalície a aby bola stabilná. Expremiér Matovič zase povedal, že po podpise koaličnej dohody a následného odsúhlasenia programového vyhlásenia vlády sa bude od koaličných poslancov očakávať, že budú hlasovať za podporu zákonov, ktoré sa budú týkať opatrení v zmysle dohôd. Matovičova vláda však dlho nevydržala, v rámci rekonštrukcie ho na poste nahradil Eduard Heger a do predčasných volieb na jeseň 2023 napokon vládol kabinet úradníkov.
„Prezident musí vytvárať dojem, že aj on má situáciu pod kontrolou a nie je, citujúc samotnú hlavu štátu, len podržtaška. Ale o tom podstatnom sa rozhoduje na úrade vlády, nie v Prezidentskom paláci,“ dodal Štefančík.
Kedy dôjde k rekonštrukcii
Návrh definitívneho znenia rekonštrukcie prezident zatiaľ nedostal. Pellegrini nemá ani avízo, kedy ho chce premiér predstaviť. Na to, aby mohol prezident vymenovať nového ministra investícií a šéfa rezortu športu a turizmu, bude musieť najskôr dôjsť k demisii Rašiho a Keketiho.
Viac svetla vniesol do veci minister Taraba. Myslí si, že po dohode lídrov už predčasné voľby nehrozia. Očakáva, že meno nového ministra športu a turizmu premiér oznámi na budúci týždeň.
„Ja si myslím, že dohoda je. My si počkáme na návrat premiéra, ktorý už dnes má to, čo požadoval – má v rukách zohľadnenie reálnych počtov jednotlivých klubov v parlamente. Obe strany uznali, že počty poslancov v kluboch SNS a Hlas klesli,“ uviedol vo štvrtok.
Šéf envirorezortu sa domnieva, že to, kto bude po novom na čele rezortu investícií aj vo vedení ministerstva cestovného ruchu a športu, je už politickou zodpovednosťou strany Smer. Tá bude podľa neho dohliadať na to, ako noví ministri svoje rezorty vedú. „Tu nikto nemá isté miesto do konca volebného obdobia. Všetko závisí od práce,“ podotkol Taraba.