Ján Kuciak a Martina Kušnírová prišli o život v stredu 21. februára 2018 vo svojom rodinnom dome vo Veľkej Mači v okrese Galanta. Práve strata ich životov sa stala impulzom pre zorganizovanie najväčších občianskych protestov v slovenskej histórii v ére samostatnosti. Demonštrácie pod hlavičkou „Za slušné Slovensko“ sa niesli celým štátom a postupne viedli až k demisii premiéra Roberta Fica (Smer). Do ulíc na Slovensku a v zahraničí vyšlo vtedy viac ako 120-tisíc ľudí.
Kuciak sa venoval investigatívnym témam s presahom na politiku, vo svojom poslednom článku písal o talianskej mafii, ktorá v našej krajine údajne siahala až na niektoré z najvyšších postov. Vo svojej práci sa zacielil aj na slovenských podnikateľov a politikov, ktorých mená poznáme z mnohých káuz.

Útoky na novinárov sa neskončili
Investigatívne centrum Jána Kuciaka (ICJK) každoročne poskytuje štatistiky z monitoringu útokov voči novinárom. Tie sa v uplynulom roku zvýšili o viac než polovicu.
ICJK informuje, že celkovo vlani došlo k 74 zaznamenaným útokom. Z toho bolo 40 namierených proti ženám a 17 proti mužom. V 17 prípadoch boli cieľom konkrétne médiá alebo novinári ako skupina.

Najčastejšie, konkrétne pri 45 prípadoch, išlo o vyhrážky. No v dvanástich možno hovoriť o prenasledovaní alebo obťažovaní, pri siedmich o šikanóznych žalobách či právnych hrozbách a centrum zaznamenalo aj tri hrozby smrťou, jeden fyzický a šesť iných útokov.
„Situácia sa zhoršuje nielen počtom incidentov, ale aj v ich intenzite a agresii voči novinárom. Mnohí z nich sa denne stretávajú s vyhrážkami, zastrašovaním a organizovanými kampaňami s cieľom podkopať ich legitimitu, dôveryhodnosť, ale aj zaútočiť na ich osobný život,“ upozorňuje koordinátorka Bezpečnej žurnalistiky Karolína Farská.

V osemnástich nahlásených prípadoch bol počiatočným iniciátorom útoku politik, hlási ICJK. Viackrát si politici platili aj reklamu, v ktorej útočili na novinárov, čo znamená, že sa tieto útoky šírili ešte efektívnejšie.
V súčasnosti na Slovensku vládnu viacerí predstavitelia, ktorí na týchto pozíciách zasadali aj v roku, keď došlo k brutálnej dvojnásobnej vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Farská aj preto súčasné útoky odsudzuje a považuje za veľmi nezodpovedné.
„Pred siedmimi rokmi zavraždili investigatívneho novinára. Máme už historickú a ako občania aj ľudskú skúsenosť s tým, že takéto niečo bolo v demokratickej krajine Európskej únie možné urobiť. A namiesto toho, aby sme sa poučili a vyvarovali sa útokom na novinárov, tu s tým vládni predstavitelia pokračujú a idú v útokoch na médiá príkladom ľuďom,“ podotkla pre Pravdu.
Keď Bezpečná žurnalistika a ICJK informujú o 18 útokoch politikov na novinárov, tak pri každom z nich si útočník podľa Farskej vzal na mušku konkrétneho žurnalistu alebo médium. Nešlo teda o snahu brániť sa voči nejakej publikovanej informácii. „Nie sú to normálne situácie,“ dopĺňa.
„Samozrejme, keď chce politik komunikovať svoju agendu a novinári ho s niečim konfrontujú, tak on ich má právo konfrontovať naspäť. To je normálnou súčasťou demokratickej spoločnosti. Ale je niečo iné robiť z novinárov terče, označovať ich za protislovenské živly a konkrétnych žurnalistov obviňovať, že chcú zničiť túto vládu alebo Slovensko. Takéto správanie určite v poriadku nie je,“ dodala.
Predseda ICJK Lukáš Diko v tlačovej správe podotýka, že centrum má k dispozícii na monitoring len „špičku ľadovca“. Útokov je podľa neho omnoho viac, no viacerí novinári ich nenahlasujú. „Zároveň vidíme, že na Slovensku chýba aj prevencia, keďže len malý počet prípadov končí odhalením a usvedčením páchateľov,“ uzavrel.

Kde sú teraz?
Zhrnuli sme, ako sa prípad vyvíja sedem rokov od vraždy. Jedným z hlavných podozrivých v prípade objednávky vraždy Jána Kuciaka bol vplyvný a mediálne známy podnikateľ Marian Kočner. Kuciak ho vo svojej práci prvýkrát spomenul v januári 2017 v rámci kauzy Technopol a ľudí okolo jeho osoby spojil s podozrivými obchodmi za 20 miliónov eur.
O pár mesiacov neskôr sa už venoval firmám okolo oligarchu Norberta Bödöra. Ten je obvinený v kauze Očistec za zneužívanie polície, no už vyše roka o ňom veľmi nepočuť. Po zmene vlády z roku 2023 akoby „zmizol z očí“, píšu Aktuality. V rovnakom prípade čelí obvineniu aj bývalý policajný prezident a súčasný podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer).

Kočner si odpykáva trest vo väznici v Leopoldove. Bol odsúdený na 19 rokov v prípade podvodu so zmenkami TV Markíza, ktorý sa udial ešte na prelome tisícročí. V prípade objednávky vraždy Jána Kuciaka sa Kočner prvýkrát dočkal rozuzlenia v roku 2020. Bol podľa súdu nevinný, nejde však o právoplatný rozsudok.
Prípad
Od dvojnásobnej vraždy prešlo sedem mesiacov, kým polícia zadržala osoby podozrivé z účasti na tomto skutku. V rámci vyšetrovania sa zamerala na Miroslava Marčeka, Tomáša Szabóa, Zoltána Andruskóa, Alenu Zsuzsovú a Mariana Kočnera.
Podľa obžaloby mala Zsuzsová vystupovať ako sprostredkovateľka vraždy na pokyn Kočnera. Celý mechanizmus objednávky bol založený na dôkazoch získaných z komunikácie cez šifrovanú aplikáciu na odosielanie správ Threema, svedeckých výpovediach a finančných transakciách. Zsuzsová a Kočner boli blízki spolupracovníci, čo tiež vyplývalo z uvedenej komunikácie.
Teória znie, že Zsuzsová na Kočnerov pokyn oslovila Andruskóa s požiadavkou zosnovať vraždu. Ten následne kontaktoval dvoch bývalých vojakov Tomáša Szabóa a Miroslava Marčeka. Oficiálne bol strelcom Marček, Szabó robil šoféra.

Po vykonaní skutku mal Andruskó oznámiť Zsuzsovej, že sa tak stalo a ona mu odovzdala 50-tisíc eur, z čoho si 10-tisíc nechal a zvyšok rozdelil medzi Marčeka a Szabóa. Po medializácii si však páchatelia vypýtali viac peňazí, vyplýva zo spisov, ktoré na súde v roku 2023 prečítala sudkyňa Ružena Sabová.
Odsúdení
Polícia teda podozrivých zadržala v septembri 2018, no zásadný prelom nastal v roku 2019, keď Andruskó uzavrel dohodu o vine a treste. S políciou spolupracoval a senát Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) ho odsúdil na pätnásť rokov odňatia slobody.
Prvé kolo pojednávaní sa začalo v januári 2020. V apríli toho roku sa k vykonaniu vraždy priznal Marček a bol odsúdený na 25 rokov väzenia. V septembri súd uznal vinným z účasti na vražde aj Szabóa a udelil mu rovnaký trest. Ide o jediné tri právoplatné a nepodmienečné rozsudky doposiaľ, Najvyšší súd SR ich potvrdil v októbri 2021.
Zároveň sa však na pôvodnom procese na Špecializovanom trestnom súde rozhodlo o nevine Zsuzsovej a Kočnera. Vtedajší predseda ŠTS Ján Hrubala uviedol, že za oslobodenie Mariana Kočnera hlasovali všetci traja sudcovia senátu. V prípade oslobodenia obžalovanej Aleny Zsuzsovej bolo podľa neho hlasovanie sudcov v pomere 2:1.
Kočner a Zsuzsová
V rodinách zavraždených verdikt vyvolal obrovský odpor a voči rozhodnutiu sa odvolali, Najvyšší súd prípad vrátil na ŠTS. V roku 2021 prokuratúra predložila nový dôkaz a po viacerých námietkach zaujatosti sa vec začala v apríli 2022 opätovne prejednávať. V máji 2023 padol na ŠTS v Pezinku nový verdikt.
Verejnosti sa ponúkol ucelenejší obraz o tom, čo sa vlastne stalo. Prípad bol rozšírený o prípravy vrážd súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku, vtedajšieho špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a prokurátora generálnej prokuratúry Petra Šufliarskeho.
Ako v prípade vraždy Jána Kuciaka, tak aj pri príprave vrážd prokurátorov ide o príbeh z roka 2017, v ktorom bol Kočner frustrovaný, že o ňom novinár písal, vyplynulo zo spisov prečítaných na súde. Začalo sa trestnoprávne stíhanie v čase, keď zakladal svoju stranu Cieľ a z pomsty si mal objednať jeho vraždu.
Ešte predtým sa zameral na súčasného generálneho prokurátora, vtedy rádového prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Žilinka bol autorom doktríny, vďaka ktorej mohli obviniť Kočnera z ekonomickej trestnej činnosti.

Prokurátor Daniel Mikuláš pred súdom v máji 2023 uviedol, že „Marian Kočner je pomstychtivý človek“. K osobám, ktoré mu podľa jeho názoru škodili, uchovával hlbokú nenávisť a medzi týchto ľudí podľa prokuratúry spadal aj Kuciak. Senátu však chýbali dôkazy.
Na ŠTS v Pezinku sa v máji 2023 rozhodlo o vine Aleny Zsuzsovej z objednávky vraždy Jána Kuciaka. Spolu s ďalším obžalovaným Dušanom Kracinom bola vinná aj z objednávky vrážd Maroša Žilinku a Petra Šufliarskeho. Súd ju odsúdil na trest odňatia slobody na 25 rokov s maximálnym stupňom stráženia.
Kočnera spod obžaloby v prípade objednávky vraždy Jána Kuciaka aj v kauze prípravy vrážd prokurátorov súd opäť oslobodil. Okrem iného mu podľa rozhodnutia senátu chýbal motív.

„Absolútne nechápem. Zsuzsová odsúdená, Kočner nevinný,“ skonštatoval otec Jána Kuciaka. „Fuj nášmu súdnictvu,“ reagovala mama Martiny Kušnírovej. Rodiny sa následne proti rozhodnutiu opäť odvolali a prípad sa dostal na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V súčasnosti sa čaká na jeho rozhodovanie o Kočnerovi, ale aj o rozsudku v prípade Zsuzsovej, nakoľko v Pezinku v máji 2023 nebol vyslovený právoplatný verdikt.
Súd pokračuje
V prípade objednávky vraždy investigatívneho novinára a jeho snúbenice je snahou Najvyššieho súdu rozhodnúť v čo najkratšom čase, vyplýva z informácií, ktoré poskytla jeho hovorkyňa Alexandra Važanová pre TASR. Od rozsudku ŠTS však čoskoro uplynú dva roky, prípad je na Najvyššom súde už rok a dva mesiace a o veci môže rozhodovať až po jej naštudovaní všetkými členmi senátu. A tí nemajú málo práce.
„Senát sa podrobne oboznamuje s rozsiahlym materiálom, ktorý pozostáva zo 195 strán rozsudku Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) spolu s odlišným stanoviskom, z odvolaní prokurátora, obžalovaných Aleny Zs. a Dušana K., ako aj poškodených, spolu v rozsahu viac ako 620 strán a s viac ako 40 000 strán spisového materiálu a jeho príloh,“ objasnila hovorkyňa.

Ďalej priblížila, že vo všeobecnosti Najvyšší súd prednostne vybavuje väzobné veci, v ktorých sú určené zákonné lehoty na rozhodnutie. Rodičia sa so stratou svojich detí stále nezmierili a ani po rokoch nepadla za vyšetrením prípadu definitívna bodka.
„Zatiaľ sa stále čaká. Najvyšší súd o odvolaní ešte nerozhodol. Absolútne netušíme, kedy by sa to mohlo pohnúť. Potom sa uvidí, ako ďalej,“ uviedol vlani otec zavraždeného novinára Jozef Kuciak. „Je to obrovské množstvo spisov, majú toho pomerne dosť, tak sa ani nečudujem,“ uznal vo februári 2024.
Po ďalšom uplynulom roku sa však stále čaká. Predseda Najvyššieho súdu Ján Šikuta vo štvrtok (20.2.) pre portál 360 uviedol, že ohľadom otázky, prečo sa prípad nehýbe, má senát svoje dôvody. „Spolieham sa na zodpovednosť predsedu senátu a určite tie dôvody má,“ oznámil.
„Môžem vám sľúbiť, že tieto dôvody budem zisťovať ako aj to, aký termín sa očakáva,“ doplnil s tým, že sa už podľa neho skutočne čaká dlho. „Konanie vyše jedného roka môže byť považované za prieťah, ale ide o okolnosti,“ dodal Šikuta.
