V koaličnej kríze bude prezident postupovať tak, aby sa nestal súčasťou opozičného boja alebo pokusu meniť pomery vo vláde a parlamente. Nebude tiež robiť kroky, ktoré majú destabilizovať a prispieť k pádu tejto vlády. Prezidentský palác nie je podľa neho centrom odboja ani piatym koaličným partnerom.
„S premiérom som sa dohodol, že predtým, ako príde s konkrétnymi návrhmi na rekonštrukciu vlády, mi prinesie ukázať podpisy tzv. voľných poslancov, ktorí sa svojím podpisom prihlásia, že budú ďalej podporovať vládnu väčšinu, aby tak premiér mohol deklarovať, že disponuje väčšinou v parlamente,“ povedala hlava štátu. Pellegrini dodal, že Fico má potom legitímne právo v zmysle ústavy navrhnúť mu výmenu ministrov. Všetko bude podľa neho záležať od dohody, ktorú premiér urobí s nespokojnými poslancami, ktorí by mu podpisom mali garantovať vernosť.
Prezident odporúča koaličným lídrom, aby medzi sebou debatovali ešte viac ako predtým. K diskusii musí dôjsť aj pred každým vážnym rozhodnutím. Radí tiež, aby lídri viac komunikovali aj s poslancami svojich vlastných strán a veci s nimi dopredu prerokovali.
Okrúhly stôl k zvyšovaniu výdavkov na obranu
Pellegrini zorganizuje okrúhly stôl koalície a opozície k potenciálnemu zvyšovaniu výdavkov na obranu. Na najbližšom samite NATO chce prezentovať čo najširší konsenzus, aby jasne povedal, ako sa SR k tejto téme postaví. Uviedol to ďalej v diskusnej relácii Sobotné dialógy s tým, že tak spraví do niekoľkých týždňov.
„To sú ešte vážne debaty, nič nie je uzavreté. Preto ani poslucháči nech nemajú obavy, že Slovensko súhlasilo s extrémnymi výdavkami. Pre mňa a pre vládu bude kľúčové zachovať sociálne štandardy, úroveň zdravotnej starostlivosti, úroveň školstva,“ povedal Pellegrini. Bude chcieť vedieť, či sa do obranných výdavkov budú započítavať aj výdavky spojené napríklad s opravou mostov či postavením vojenskej nemocnice.
Hlava štátu sa vyjadrila aj k zhromaždeniam, ktoré boli v piatok (21. 2.) na Slovensku. Považuje ich za legitímne a tvrdí, že takéto protesty nikdy neodsúdi. „Len by som poprosil, aby tí, ktorí ich organizujú, prestali ako nosnú tému používať slogan Slovensko je Európa a nedovolíme nikomu Slovensko z Európskej únie (EÚ) ani z NATO vytiahnuť,“ poznamenal s tým, že Slovensko z EÚ ani Severoatlantickej aliancie neodchádza.
Čítajte viac Rutte na Slovensku. Armády sme budovali do mierových čias. Reakciou Európy nemá byť sťažovanie sa, uviedol Pellegrini
V súvislosti so zmenami Ústavy SR, ktoré navrhuje predseda vlády, Pellegrini uviedol, že jeho podpis nebude rozhodujúci, keď novela prejde 90 hlasmi v parlamente. „Môj podpis je už potom len prejavom mojej osobnej hodnotovej výbavy, či s tým súhlasím, alebo nesúhlasím,“ skonštatoval. Zmenu ústavy považuje za dymovú clonu, ktorá zahltí veľkú časť verejného aj politického priestoru. Podotkol, že sa o tom bude veľa diskutovať, ale pre Slovensko to neprinesie viac investícií, ani lepšie životné prostredie či viac pracovných miest.
Prezident sa vyjadril aj k siedmemu výročiu vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Slovensko musí podľa Pellegriniho urobiť všetko pre to, aby sa niečo také nezopakovalo. Zhodnotil, že SR sa po siedmich rokoch posunula k väčším prejavom nenávisti, ktorá sa pretavuje do fyzického násilia. „Tých sedem rokov nám ukázalo, ako veľmi nebezpečné je budovať alebo povzbudzovať nenávisť, nejaký odpor voči konkrétnej skupine, a musíme urobiť všetko pre to, aby sme tie prejavy nenávisti tlmili,“ povedal prezident. Dodal, že za prejavenie názoru netreba nikoho odsudzovať, fyzicky napadnúť a už vôbec nie ho pripraviť o život.
Čítajte viac Čo je s Kočnerom a Zsuzsovou? Kuciaka popravili pred siedmimi rokmi, proces stojí na Najvyššom súde
O vojne na Ukrajine: došlo na slová slovenskej vlády
Pokiaľ ide o konflikt na Ukrajine, došlo na slová slovenskej vlády, uviedol ďalej Pellegrini v relácii Sobotné dialógy. Prezident pripomenul, že slovenská vláda bola už pred rokom a pol kritizovaná za svoj postoj, že mier je jediným možným riešením vojny na Ukrajine a že sa konflikt nedá vyriešiť vojensky.
Prezident pripomenul, že Slovensko zastávalo postoj, že Ukrajina nikdy nevyhrá nad Ruskom. „Boli sme to my, ktorí hovorili aj to, že Ukrajina príde o časť územia a bude sa s tým musieť vysporiadať a že je otázne členstvo Ukrajiny v NATO. Vtedy sme boli najhorší z najhorších a Slovensko bolo vykresľované ako proruský spojenec, ktorý narúša jednotu Európy. Nakoniec sa ukazuje, že to skončí presne tak, ako hovorila naša vláda, za čo zažívala obrovskú kritiku," uviedol Pellegrini aj v súvislosti s krokmi amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Čítajte viac USA a Rusko rokovali o osude Ukrajiny a Európy. Môže z toho byť Mníchov alebo Jalta?
Prezident zároveň považuje za správne, že prvotné diskusie o mieri na Ukrajine vedú ruský prezident Vladimir Putin a americká hlava štátu Donald Trump. Európska únia (EÚ) by do diskusií o mieri mala vstúpiť vtedy, keď sa začnú vyjednávať bezpečnostné garancie. „Ak vojnový konflikt, ktorý sa ukončí nejakým mierom alebo prímerím, aby bol trvalý, tak tam to už bez Európskej únie nepôjde, lebo my sme tu na európskom kontinente, nie USA,“ skonštatoval Pellegrini.
V súvislosti s vojnou na Ukrajine poukázal aj na sankcie proti Rusku. Aktuálne je na stole 16. balík sankcií. Slovensko sa musí podľa neho najprv pozrieť na to, aký bude mať tento balík dosah na slovenskú ekonomiku. Zároveň sa však bude pýtať, že ak dôjde k prímeriu medzi Ruskom ma Ukrajinou, kto príde prvý s návrhom na zrušenie sankcií. „Zvádzať sankcie je ľahšie ako ich uvoľňovať,“ poznamenal.
Zároveň podľa neho nie je Slovensko zástancom vyslania vojakov na Ukrajinu v rámci mierovej misie. Ak by mali byť vojaci vyslaní na Ukrajinu po dohodnutí prímeria, bude to na bilaterálnej dohode jednotlivých štátov, nebude to nasadenie vojakov EÚ alebo NATO. „Slovensko sa do takejto bilaterálnej dohody určite nepustí,“ deklaroval Pellegrini. Dodal, že ak by na ukrajinskom území mali byť vojaci, mohlo by to byť pod vlajkou OSN.
Na otázku o vytvorení spoločnej európskej armády Pellegrini povedal, že SR nemá záujem takúto armádu vytvárať. Hovorí o potrebe posilnenia armád NATO v rámci Európy ako druhý pilier vo vzťahu k Spojeným štátom americkým. „To znamená posilnenie NATO tým, že naše európske armády jednotlivých členských krajín, primerane ekonomike a veľkosti, budú podstatne silnejšie a budú viac schopné pôsobiť odstrašujúco pred akýmkoľvek konfliktom,“ tvrdí prezident.
Zároveň skonštatoval, že pokiaľ bude EÚ roztrieštená a nebude vedieť udržať tempo, tak bude mať vážny problém. Líderstvo Únie potrebuje podľa hlavy štátu väčšiu dynamiku a impulz. V rámci Európskej únie by sa malo prestať s delením krajín. Povedal, že Únia si tiež musí nájsť témy, na ktorých sa vedia štáty spojiť. Ide napríklad o boj proti terorizmu či nelegálnej migrácii. „Na tejto novovzniknutej jednote potom stavať a riešiť ďalšie problémy,“ podotkol Pellegrini.