Fico začal svoj prejav vo Washingtone na zraze Konzervatívnej politickej akcie (Conservative Political Action Conference, skrátene CPAC) prihlásením sa k domovine. „Som štvornásobným predsedom vlády malej, hrdej krajiny v strede Európy – Slovenska,“ povedal po tom, čo vstúpil na pódium s hárkom papiera, z ktorého čítal.
Zožal potlesk a začal hovoriť o Slovákovi Michalovi Strankovi, ktorý slúžil v americkej námornej pechote počas druhej svetovej vojny. Pokloniť sa k jeho hrobu bol osobne ešte v piatok. „Prínos amerických vojakov k porážke fašizmu je nespochybniteľný. Prosím, nedovoľte, aby sa zrodili noví Hitlerovia. Prosím, nedovoľte, aby niekto spochybňoval hrôzy holokaustu,“ vyhlásil.
Čítajte viac Čo vieme o zraze konzervatívcov CPAC: Bude na ňom aj Trump, vstupenka na Ficov príhovor vyjde na 200 dolárov
Vstupenka na stretnutie s Trumpom?
Ficov prejav by sa podľa politológa Radoslava Štefančíka z Ekonomickej univerzity v Bratislave dal považovať za pomyselnú vstupenku na stretnutie s Trumpom. „Tak, ako si Fico vypýtal vstupenku na stretnutie s Vladimírom Putinom, teraz sa tlačí do priazne Donaldovi Trumpovi. Lenže pre Vladimira Putina bolo vitálnym záujmom stretnúť sa s lídrom členského štátu EÚ, pre Donalda Trumpa to podstatné nie je,“ myslí si.
V určitých pasážach prejavu sa podľa neho Fico vyjadroval o Amerike inak, ako na domácej pôde. Politológ Miroslav Řádek z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka si naopak myslí, že premiér bol autentický a cíti, že medzinárodno-politická situácia praje prezentácii jeho skutočných postojov.
„Pred Trumpom bola v rétorike Smeru USA zlým štátom, teraz sa karta obracia a z Ameriky sa stáva spojenec. To by Robert Fico za Bidena nikdy nepovedal. Ale inak sa jeho rétorika podobala tomu, čo hovorí doma. O zlých migrantoch, o zlých mimovládkach a o pochopení pre ruský útok na Ukrajine,“ pokračoval Štefančík.
Kto rečnil vo Washingtone
Zo Slovenska vystúpili na CPAC v minulosti exminister práce Milan Krajniak (dnes Kresťanská únia, predtým Sme rodina) a predseda strany Aliancia Krisztián Forró. Fico je doteraz najvyššie postaveným slovenským politikom, ktorý na nej rečnil. Česko má tento rok zastúpenie v podobe europoslancov Alexandra Vondra (ODS) a Filipa Tureka (Prísaha).
Ako vysvetlil český politológ a riaditeľ New York University Prague Jiří Pehe, konferenciu založil ešte v roku 1974 Ronald Reagan ako výročné zhromaždenie amerických konzervatívcov. „Pôvodne šírila tradičné konzervatívne hodnoty, ale od vzostupu Trumpa jej stále viac dominujú nacionálni populisti, silný vplyv v nej má MAGA (z angl. skratka pre hnutie Make America Great Again, poz. red.),“ uviedol pre Pravdu.
V časoch, kedy sú v USA pri moci republikáni, účasť na podujatí podľa Peheho otvára dvere ku kontaktom s ich špičkami. „Je to uznanie, že títo politici, nielen z USA, zdieľajú hodnoty amerických konzervatívcov a v posledných rokoch nacionálnych populistov,“ vysvetlil.
Slovenský premiér vystúpil na pravicovom zraze, ktorý je financovaný z darov podnikateľov a spolkov s konzervatívnym pohľadom na svet, z piatka na sobotu. Jeho strana Smer pritom nesie v názve prívlastok sociálna demokracia a ešte na jeseň 2022 sa označoval za ľavičiara. Ficova strana sa tiež hlási k odkazu Slovenského národného povstania.
Fico vycestoval do Washingtonu vo štvrtok, keď Slovensko navštívil generálny tajomník NATO Mark Rutte a deň pred siedmim výročím vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej. Politológ Řádek sa domnieva, že premiér sa chcel vyhnúť práve verejným zhromaždeniam k pripomienke tragédie, ktorá ho v roku 2018 stála kreslo premiéra.
„Túto udalosť považuje za možno najväčšiu nespravodlivosť svojho politického života, pretože dodnes odmieta spojitosť svojej vlády a tejto hroznej udalosti. Ako druhý motív môže byť snaha byť pri tvorbe nového medzinárodného poriadku a práve na tomto kongrese boli zastúpení ľudia, ktorí ho podľa neho budú v nasledujúcich rokoch tvoriť. A pritom celom mu vôbec neprekážajú hajlujúci rečníci,“ podotkol Řádek.
Hajlovanie na CPAC
Fico bol v zozname potvrdených účastníkov konferencie ešte skôr, ako jeho cestu za oceán potvrdil Úrad vlády. Účasť na jeho vystúpení prítomných vyšla na necelých 200 dolárov. Štefančík si však nemyslí, že by bol slovenský premiér známy americkému publiku. „Stavil by som krabicu od šampanského, že priemerný účastník toho kongresu netušil, kde sa Slovensko nachádza. Možno si počas jeho prejavu pozerali na mape, kto ten chlap vlastne je,“ myslí si.
Rovnako to vníma aj Řádek. Nová americká administratíva má podľa neho blízko skôr k Taliansku a v rámci strednej Európy k našim severným susedom. Poľský prezident Andrzej Duda by sa mal s Trumpom stretnúť práve v sobotu.
Skeptický je voči poznaniu Fica aj Pehe. „Obávam sa, že nevie (Trump, poz. red.), kto Fico vôbec je, len mu poradcovia povedia, že je to taká slovenská verzia Orbána s podobnými názormi na rusko-ukrajinský konflikt, aké predvádza sám Trump,“ odpovedal.
Britský politológ Sean Hanley z University College London si myslí, že Fico sa vo svojom prejave pokúsil predstaviť sa americkému konzervatívnemu a MAGA publiku ako pravicový populistický politik podobný Orbánovi, pričom nespomenul svoju ľavicovú a komunistickú minulosť. „Je pravdepodobné, že prejav bude mať veľmi obmedzený alebo žiadny politický dopad,“ myslí si.
Americkej pravici sa podľa neho pri zmienke o stredoeurópskom politikovi, ktorý by mal blízko k MAGA populizmu, skôr vybaví Orbán. Hanley sa domnieva, že s nástupom druhej Trumpovej administratívy sa obdobie, kedy boli pre americkú pravicu zaujímaví európski lídri, ktorí ju podporujú, zrejme skončilo. „Zdá sa, že Fico prišiel na túto „párty“ celkom neskoro v porovnaní s Orbánom alebo Zemanom,“ podotkol Hanley.
Fico sa na začiatku svojej cesty stretol s šéfom amerického úradu pre efektivitu štátnej správy (DOGE) Elonom Muskom, ktorému ešte začiatkom minulého týždňa zaslal list. Žiadal ho v ňom, aby Musk sprostredkoval informácie o dotáciách a grantoch poskytnutých mimovládnym organizáciám, médiám a novinárom na Slovensku. Gesto podobné hajlovaniu použil po inaugurácii Trumpa aj Musk.
CPAC 2025 sa zapíše do dejín kontroverzným krokom bývalého Trumpovho poradcu Stevea Banona. Počas svojej reči totiž urobil rovnako gesto podobné hajlovaniu. Francúzsky pravicový líder Jordan Bardella, nasledovník Marine Le Penovej, v reakcii na Bannonovo hajlovanie zrušil svoju reč.
„Včera, keď som nebol prítomný v miestnosti, jeden z rečníkov provokačne spravil gesto, ktoré odkazovalo na nacistickú ideológiu. Preto som okamžite rozhodol zrušiť svoj prejav, ktorý bol naplánovaný na toto popoludnie,“ oznámil Bardella.
Slovenský premiér tak neurobil. Rečnil zhruba 15 minút a venoval sa nielen Ukrajine, no aj Európskej únii a plánom, ktoré chce učiniť v domácej politike. O čom Fico hovoril na CPAC?
Kritika Zelenského
Premiér kopíroval na americkej pôde svoje postoje voči Ukrajine, ktoré prezentuje aj doma. Oslavovať 80. výročie ukončenia druhej svetovej vojny podľa neho možno zastavením „nezmyselného zabíjania Ukrajincov a Rusov na Ukrajine“.
V ďalších vetách už skladal poklonu Trumpovi, ktorý sa, ako povedal, zapojil do mierového procesu u našich východných susedov s energiou a odhodlaním. „Pre svoju priamočiarosť a šírenie pravdy má v Európe veľa priaznivcov,“ povedal o ňom. Neskôr v prejave uviedol, že prezident USA robí Európe veľkú službu.
Foto: SITA/AP, Julia Demaree Nikhinson
Podľa Fica nikto nespochybňuje, že Rusko použitím vojenskej sily na Ukrajine porušilo medzinárodné právo, no Moskva na to mala podľa jeho slov „vážne bezpečnostné dôvody“. Konkrétne podľa neho tie, že bola dlho zavádzaná v otázke rozširovania NATO.
Európskych lídrov kritizoval, že hoci tri roky „podporovali“ vojnu na Ukrajine, teraz sa tlačia k rokovaciemu stolu USA a Ruska. Ukrajina sa stala podľa neho obeťou „zlej stratégie“ a postoj prezidenta Volodymyra Zelenského ho preto nepríjemne prekvapuje. Naznačil, že mu vojna vyhovuje, pretože, ak je krajina vo vojne, nemôžu sa konať voľby. „Keď je vojna, je ťažké skúmať, kde skončila obrovská časť finančných prostriedkov poskytnutých Ukrajine,“ pokračoval.
Obdobnú rétoriku má v posledných týždňoch k Ukrajine aj nový prezident USA. Ku Kyjevu je však Fico podľa Řádeka kritický už od plynovej krízy v roku 2009. „V kontraste ruskej agresie voči nej a súčasnými problémami s energiami sa zdá až nepriateľský,“ zhodnotil.
Fico chce renesanciu EÚ
Na pódiu nezabudol spomenúť ani premiér Maďarska, s ktorým má toto volebné obdobie otvorene nadštandardné vzťahy. „Môj dobrý priateľ, maďarský premiér Viktor Orbán, sa nedávno sťažoval, samozrejme, s úsmevom na tvári, že sa už roky snaží nastaviť zrkadlo Európskej únii a že tento proces je mimoriadne pomalý,“ povedal s tým, že s takouto „sťažnosťou“ súhlasí.
Opäť vyzdvihol Trumpa, ktorý podľa neho nastavil únii zrkadlo v priebehu niekoľkých dní. „Ak dnes Európa niečo potrebuje, tak je to pravda. Ak Európa niečo potrebuje ešte, tak je to rôznorodosť názorov a ich rešpektovanie ,“ vyhlásil. Podobné vyjadrenia zazneli z jeho úst už aj v minulosti, keď hovoril, že Smer trpí za iný názor.
Premiér Slovenska pred americkým publikom vyhlásil, že v čase, keď bol v opozícii, bolo u nás zneužívané trestné právo. Tvrdil, že bol tiež nezákonne monitorovaný a odpočúvaný, čím mal zrejme na mysli zverejnené záznamy z poľovníckej chaty v Čifároch, ktoré odhaľujú zákulisie slovenskej politiky. Tak ako aj pred domácim publikom, aj teraz vyjadril sklamanie, že sa ho inštitúcie Európskej únie nezastali.
V závere prejavu však vyjadril presvedčenie, že Európska únia je „naším životným priestorom, o ktorý treba neustále bojovať“. No na to, aby bola podľa neho znova rešpektovaná potrebuje „zdravý rozum“, sebareflexiu, sebavedomie a peniaze. Je pripravený pracovať na „renesancii Európskej únie“.
Ústava SR a bolestivé clá
Fico premostil od svojej rodiny – otca robotníka v továrni na nábytok a mamy, ktorá pracovala ako predavačka, k úmyslu zmeniť slovenskú ústavu. Spomenul, že do nej Slovensko zakotvilo manželstvo ako zväzok muža a ženy, za čo zožal krátky potlesk. Dav znova tlieskal, keď načrtol ambíciu uznať v ústave dve pohlavia, adopcie detí len manželmi a tiež zákaz vyučovať v školách čokoľvek, čo by bolo v rozpore s ústavou.
Trumpa vyzdvihol aj v súvislosti s migračnou politikou, ku ktorej má rovnaký postoj, a prihlásil sa aj k aktivitám Elona Muska v prípade zrušenia agentúry USAID.
Fico vyzval na debatu o spravodlivosti, reciprocite a kvalitných pracovných miestach. „Riešme naše spory ako priatelia a vyhnime sa bolestivým clám, opatreniam a protiopatreniam,“ povedal. Na koniec vystúpenia sa vrátil k vojakovi Strankovi, keď povedal, že tak ako on stál v roku 1945 po boku Ameriky, aj teraz stojí Slovensko pri USA a USA pri Slovensku. „Nech žijú Spojené štáty americké, nech žije Slovensko,“ dodal.
Čítajte viac Ďalšie zmeny ústavy? SR hrozia spory aj sankcie, Fico vábi KDH a prekrýva krízu. Odborník: Sú zbytočné a minimálne na diskusiu
Ľavičiar na pravičiarskom zraze
Fico sa síce označuje za sociálne demokraticky orientovaného politika, ale už nejaký čas je podľa českého politológa predovšetkým nacionálnym populistom a vo vzťahu k menšinám zastáva konzervatívne hodnoty. Štefančík podotkol, že politológovia zaraďujú Fica už do oblasti krajnej pravice. Řádek hovorí, že Fico nikdy nebol štandardným sociálnym demokratom. Pripomenul, že šéf Smeru začal politické pôsobenie v KSČ, ktorá sa od sociálnej demokracie líši postojom k autoritárstvu.
„Vzhľadom na to, že časť MAGA vyjadruje proruské postoje, na konferenciu názorovo čoby predstaviteľ slovenskej verzie orbanizmu určite patrí. Orbán tam bol v minulosti rečníkom,“ uviedol Pehe.
„Nálepku sociálneho demokrata Robert Fico prijal až po roku 2002, kedy sa mu hodila pre vymedzenie sa voči vtedajšej pravicovej vláde a pre získanie medzinárodnej akceptácie jeho politickej strany Smer, ktorá počas prvých piatich rokov hľadala svoju ideovú orientáciu, pričom sa viac ako na sociálnu spravodlivosť orientovala na poriadok a pevnú ruku štátu, ktoré sú bližšie krajnej pravici,“ vysvetlil Řádek.
Ficov prejav mal podľa Hanleyho niekoľko zvláštnych bodov. Publikum na CPAC nemuselo podľa neho pochopiť sťažnosti na časy, kedy bol v opozícii. Aj odkazy na druhú svetovú vojnu či protifašistické tradície boli zrejme určené viac domácemu než amerického publiku, myslí si britský expert. Prosba o neunáhlenie sa s clami mala podľa neho tiež skôr patetický tón, ktorý nebol v súlade s pokusom o protiliberálny prejav.
Stretnutie s Trumpom?
Ešte pred cestou za oceán sa špekulovalo, či sa šéfovi Smeru po návšteve ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý nariadil vo februári 2022 vo veľkom vojensky napadnúť Ukrajinu, podarí vo Washingtone stretnúť aj s americkým prezidentom Trumpom. Politológovia sa zhodujú, že pre Trumpa nebude mať vystúpenie politika zo strednej Európy žiaden význam, čo však neplatí v opačnom garde.
Ak by sa šéfovi Smeru podarilo stretnúť s jedným z najmocnejších svetových lídrov, podľa trenčianskeho politológa by získal ďalšiu politickú prestíž v očiach slovenskej verejnosti, čím by sa odlíšil od ostatných domácich politikov. „Vynikol by ako štátnik. Potom ako sa nepotvrdili správy o Trumpovej návšteve Bratislavy, to Robert Fico skúsil naopak – vycestoval on za ním a stretol sa aspoň s Muskom,“ uviedol Řádek.
Úspech by to bol pre Fica aj podľa Štefančíka, pretože by mohol prezentovať, že jeho politika je, tak ako to často opakuje, na všetky štyri svetové strany, a hovoriť, že ho akceptujú aj v zámorí.
Čítajte viac Rutte na Slovensku. Armády sme budovali do mierových čias. Reakciou Európy nemá byť sťažovanie sa, uviedol Pellegrini
„Na východ, kde sa stretol s Putinom, aj na západ, kde si podával ruky s americkými politikmi. Škoda len, že sa radšej nestretol so šéfom NATO, ktorý bol nedávno na Slovensku a neprerokovali otázku, ako sa budú brániť pred prípadným ruským útokom, ak sa USA rozhodne stiahnuť svoje vojská z Európy a tým pádom aj vypovedať obrannú zmluvu s európskymi štátmi, vrátane Slovenska,“ podotkol bratislavský politológ.
Cesta do USA však môže byť podľa neho mätúca pre voličov Smeru, a to najmä v súvislosti s obranou dohodou s USA, proti ktorej Smer v opozícii vystupoval. „Nezávidím však jeho voličom ten zmätok v hlave, keď sa budú musieť vysporiadať s otázkou, či hovorením o spojenectve medzi USA a Slovenskom vlastne nenaplnil podstatu vlastizrady presne tak, ako to kedysi smeráci tvrdili o poslancoch, ktorí hlasovali za obrannú zmluvu s USA,“ podotkol.
Trump pozdravil Fica
Ficovi sa počas posledného dňa na CPAC dostalo pozornosti od Trumpa, keď postupne zdravil lídrov v publiku vrátane poľského prezidenta Dudu či britského politika Nigela Faragea. „Ďakujem, Robert. Rád ťa vidím,“ povedal mu do hľadiska.
Profesor politických vied na Wayne State Univerzity Kevin Deegan-Krause podotkol, že Fico je jedným z mnohých zahraničných lídrov, ktorí si to namierili do Washingtonu. Neprekvapilo by ho preto, ak by sa Trump Fica nevšimol.
„Myslím, že prístup k Muskovi je lepší ako nič, ale v ére transakčnej diplomacie mám podozrenie, že Fico nemôže byť pre muža, ktorého bohatstvo je viac než dvojnásobok HDP Slovenska, viac ako len okrajový záujem,“ dodal Deegan-Krause.