Lídri Smeru, Hlasu a SNS podpísanie dodatku ku koaličnej zmluve prezentovali ako cestu k vyriešeniu sporov a návratu k stabilnému vládnutiu. Najsilnejšia vládna strana nadobudla celkovo deväť postov. Premiér by mal rozhodnúť o tom, kto bude po novom šéfovať ministerstvu cestovného ruchu a športu, ktoré predtým patrilo pod národniarov, a tiež ministerstvu investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI), o ktoré v rámci zažehnania krízy prišla strana Hlas.
Koaličná kríza trvá od jari 2024 a počas celého vlaňajška sa len prehlbovala. V decembri nezhody vo vládnom trojlístku nakoniec dospeli až k tomu, že boli v Národnej rade (NR) SR zablokované viaceré hlasovania. Vládne a koaličné návrhy zákonov neprechádzali, nemali totiž podporu ani 76 poslancov. Od polovice decembra parlament riadne nezasadá a najbližšia schôdza by sa mala konať až koncom marca.

Očakávalo sa preto, že čerstvá dohoda koaličných strán nadobudne platnosť čo najskôr. Teda, že premiér oznámi mená šéfov MIRRI a rezortu športu po niekoľkých dňoch od podpísania dodatku alebo krátko po návrate z návštevy USA. Tieto očakávania sa však nenaplnili. Podľa informácií Pravdy sa rokovania zasekli na tom, kto bude nakoniec riadiť rezort investícií po odchode Richarda Rašiho (Hlas) z jeho čela do parlamentu.
Fico aj šéf SNS Andrej Danko konštatovali, že s podporou len 76 poslancov sa dlhodobo vládnuť nedá a budú preto volať po obnovení počiatočnej sedemdesiatdeviatky. To znamená, že by si mali zabezpečiť podporu poslancov za Národnú koalíciu, ktorú vedie Rudolf Huliak, a takzvanej skupinky migaľovcov. V nej sú okrem samotného poslanca Samuela Migaľa ešte nezaradený Radomír Šalitroš a Ján Ferenčák (Hlas).

Očakáva sa preto, že ministerstvo cestovného ruchu a športu venuje Smer štvorici okolo Huliaka a získa tým jej podporu a najtesnejšiu väčšinu v koalícii. V prípade MIRRI sa hovorilo, že ho ponúkne trojici migaľovcov. Tým by koalícia mohla uspokojiť ich požiadavky a pokračovať s podporou 79 hlasov. Ako najviac pravdepodobný kandidát na post ministra investícii sa však spomínal primátor Kežmarku a poslanec za Hlas Ján Ferenčák, a ten tvrdí, že do exekutívy prestúpiť nechce a preferuje funkciu v samospráve.
Tento stav v koalícii sa za uplynulý týždeň nikam neposunul. Stále nie je známe, koho Fico navrhne za ministrov a podľa politológa zo Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraja Marušiaka by proces nemal trvať takto dlho.
„Signalizuje to vážny problém v koalícii, ktorá sa zo zoskupenia troch strán náhle zmenila na blok minimálne piatich subjektov. Pritom rozumiem aj nervozite koaličných partnerov, keďže posmelené príkladom ľudí okolo Huliaka a Ferenčáka by rovnaké ambície by mohli prejavovať aj potenciálne iné skupiny,“ upozorňuje Marušiak.

Bez dohody
Dodatkom ku koaličnej zmluve sa teda kríza neskončila. Mnohí čakali, že tieto novovzniknuté frakcie po podpísaní dodatku splynú v koalícii, no ako pre Pravdu uviedol politológ na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozef Lenč, všetko treba zladiť aj s inými udalosťami.
Po prvé, vymenovanie ministrov musí odobriť prezident a po druhé, v rámci rekonštrukcie vlády sa tento proces spája aj s vymenovaním predsedu parlamentu. „A tak sa môže odložiť až do času realizácie tejto voľby,“ pripúšťa odborník. A neposledným problémom je fakt, že stále nevznikla dohoda s trojicou okolo Migaľa, čo pre portál Košice:Dnes potvrdil aj samotný nezaradený poslanec.

„Kým nie je dohodnuté všetko, tak nie je dohodnuté nič. A v tejto chvíli by som povedal, že nie je dohodnuté nič. Myslím si, že dopracovať sa k sedemdesiatdeviatke nebude také jednoduché. Počkajme si na výsledok a uvidíme,“ uviedol Migaľ deň po tom, čo šéfovia koaličných strán oznámili podpis dodatku. Podľa zdrojov Pravdy koalícia bližšie k dohode nie je ani po týždni, no samotní rebelanti sa rozhodli, že o veci nebudú komunikovať, kým sa rokovania neuzavrú.
Minister športu
Šéfovia koaličných strán Robert Fico, Andrej Danko a Matúš Šutaj Eštok (Hlas) počas verili, že prerozdelenie rezortov vo vláde krízu vyrieši. No podľa expertov nejde o jediný spôsob, ako sa koalícia môže uistiť, že má u huliakovcov hlasy. „Podporu sa dá zabezpečiť všelijako, nielen ministerskými kreslami, ponukami pozícií v štátnej správe, v štátnych podnikoch a podobne,“ podotýka Marušiak.
Huliakovo vymenovanie za ministra sa totiž spája s otázkou, či takýto nápad schváli prezident Peter Pellegrini. Marušiak však podotýka, že v danej situácii hlava štátu nemá veľký manévrovací priestor. „Pri výmene jednotlivých členov vlády platí, že návrh predkladá premiér a prezident navrhovaného kandidáta vymenúva. Je to iné v prípade vymenovania celej vlády, vysvetlil odborník SAV.

Lenč dopĺňa, že ak Pellegrini nechce koaličnú krízu ešte viac prehĺbiť, mal by spolupracovať. Z otvoreného Dankovho listu Ficovi však vyplynulo, že spočiatku mal s Huliakom problémy aj samotný premiér. „Samozrejme, môže sa stať, že prezident Pellegrini nájde také závažné dôvody proti vymenovaniu, že napriek všetkému poslanca Huliaka nevymenuje,“ doplnil univerzitný docent.
Ďalej vysvetlil, že pozícia ministra cestovného ruchu a športu teda ešte môže pripadnúť niekomu inému než Huliakovi. „No ak by s tým nesúhlasil Rudolf Huliak a ,jeho‘ poslanci, znamenalo by to koniec koalície,“ doplnil Lenč.
Ak sa Huliak skutočne stane ministrom, musí sa vzdať pozície starostu Očovej. Sám sa k tejto skutočnosti ani k vládnej pozícii nevyjadroval a Lenč očakáva, že by sa funkcie v prospech pozície vo vláde vzdal. Marušiak však dopĺňa, že si predtým bude musieť nad rezortom zabezpečiť dostatočnú kontrolu v podobe štátnych tajomníkov a lojálnych úradníkov.

Bez záujmu o ministerstvo
Ešte väčším otáznikom je druhý rezort, ktorý pripadol Smeru, MIRRI. Jeho súčasný šéf Raši má prejsť na čelo parlamentu a jeho náhradou by sa mohol stať rebelant Ferenčák. No len v prípade, že na to sám pristúpi. Rovnako ako Huliak by sa totiž pre ministerstvo musel vzdať postu primátora Kežmarku, a to podľa jeho slov urobiť nechce.
Z najnovších informácií od zdroja Pravdy z prostredia koalície pritom vyplynulo, že o post ministra investícií aktuálne nemá záujem ani nikto iný z migaľovcov a rovnako ho nechcú ani huliakovci. Dôvodom má byť náročnosť agendy.
Vyzerá to tak, že migaľovci dokonca nemajú záujem o žiadny post vo vláde a chcú zostať poslancami parlamentu. Z ich vyjadrení vyplýva, že lobujú za silnejšie postavenie v koalícii a svoje konkrétne požiadavky v posledných týždňoch verejne nekomunikovali.

„Ak si odmyslíme fakt, že poslanci označovaní ako tzv. migaľovci nemajú záujem o tento a pravdepodobne žiaden post vo vláde, je tu ešte jeden problém. Komu by to ministerstvo fakticky patrilo, respektíve ako by sa do koaličných vzťahov premietli zmeny spojené s tým, že jeden z poslancov by sa stal ministrom,“ upozornil politológ Lenč. Migaľ i Šalitroš sú totiž aktuálne nezaradenými poslancami. Ak by prešli do vlády, nahradil by ich v parlamente kandidát do NR SR za Hlas.
A potom je tu aj samotná otázka predsedu parlamentu, ktorého na Slovensku nemáme už takmer rok. Funkciu dočasne zastáva podpredseda NR SR Peter Žiga (Hlas), odkedy pôvodný predseda Peter Pellegrini vyhral prezidentské voľby. Hlas a SNS sa na novom predsedovi nevedeli dohodnúť dlhé mesiace, a keď sa už zdalo, že národniari prikývnu na Rašiho, nejasnosti sa ukázali pri migaľovcoch.
„Pán Raši moju podporu a dôveru nemal a ani ju nemá,“ zhodnotil Migaľ pred časom pre Pravdu s tým, že si nie je istý, či má na danú funkciu ešte stále nárok strana Hlas ako taká.

Koalícia funguje
Sedemdesiatdeviatka, s ktorou koalícia začínala, teda podľa všetkého stále nie je na dosah. Vývoj situácie naznačuje, že prerozdelenie moci a dodatok k zmluve, ktorým Smer získal MIRRI, tak ľahko nepomôžu presvedčiť rebelantov z Hlasu a navyše nie je ani jasné, či sa Raši dobrovoľne vzdá postu ministra, pokiaľ nemá úplne istý prechod na čelo parlamentu.
Podľa Lenča môže „na základe nedohody na ostatných personálnych nomináciách skrachovať celá dohoda“. Jednoducho hrozí, že vláda nenájde nikoho, kto by oné posty zastával a súčasne garantoval koalícii potrebné hlasy v parlamente. Aj podľa Marušiaka brzdí koaličnú dohodu „absencia vhodných kandidátov a najmä garancie ich podpory zo strany nespokojných koaličných poslancov“.

Fico však tvrdí, že koalícia napriek všetkému funguje, pretože tento mesiac dokázala schváliť zmeny v zdravotníckych zákonoch, pričom čelila výpovediam tisícok lekárov, ale aj nový stavebný zákon. Politológovia v tom úplne nenamietajú.
„V prípade, že sa jej podarí otvoriť schôdzu, respektíve byť uznášaniaschopná na hlasovaní, tak sa dá súhlasiť, že koalícia je funkčná,“ zhodnotil Lenč.
Podľa Marušiaka funkčná je aj nie je. „Zdá sa, že všetkých 79 poslancov vrátane rebelantov si želá pokračovanie koalície. Ani vzbúrenci by odchodom zatiaľ toho veľa nevyriešili, pretože by v prípade predčasných volieb prišli o kreslá poslancov skôr ako v roku 2027. Je pravda, že viaceré dôležité zákony síce prešli, ale napríklad koalícia sa nedokáže zjednotiť na otázke predsedu parlamentu a prakticky sú to jej poslanci, ktorí blokujú schôdze,“ uzavrel politológ a historik Slovenskej akadémie vied.
