Spojenci NATO sa ešte v roku 2014 vo Walese dohodli, že na obranné výdavky každoročne vyčlenia dve percentá HDP. Dvojpercentný podiel ukotvila štvrtá vláda Roberta Fica aj v programovom vyhlásení z jesene 2023. Pre Slovensko, ktorému sa vojna odohráva v podstate „za humnami“ to znamená, že v roku 2025 má na obranu vynaložiť necelé tri miliardy eur.
„Vláda bude flexibilne pristupovať k meniacemu sa bezpečnostnému prostrediu pri zachovaní dvojpercentného podielu z HDP ako nevyhnutného finančného rámca pre rozvoj ozbrojených síl,“ uvádza vláda v dokumente. Slovensku sa záväzok podarilo naplniť napríklad vlani, čím sa zaradilo k 11 z 31 členov aliancie.
Čítajte viac Trump vyvíja tlak na Európu, aby míňala násobne viac na obranu. Pritlačí k múru aj Slovensko?
Nad tri percentá?
Iniciatívu k obranným výdavkom prevzal po návšteve Rutteho prezident Peter Pellegrini. Pred členmi NATO podľa neho stojí náročná diskusia, na aké percento má objem financií stúpnuť a akým tempom výdavky dosiahnuť.
Rutte pripomenul, že na obranu treba vynakladať výrazne viac ako doteraz a zvýšiť by sa mali aj kapacity obranného priemyslu v Európe. „Potrebujeme obrovský skok vpred v našej kolektívnej obrane," tvrdí šéf NATO.
Myslí si, že členské štáty musia investovať „oveľa viac než tri percentá“ do svojej obrany, keďže armády jednotlivých krajín majú nedostatky vo viacerých oblastiach vrátane striel dlhého doletu, protivzdušnej obrany alebo logistiky. „Máme veľmi veľa nedostatkov a z dvoch percent ich nedokážeme zaplatiť,“ poukázal. Pre Slovensko by to znamenalo navýšiť výdavky zhruba o 1,5 miliardy eur ročne.
Rokovať o výdavkoch by sa malo už v júni na summite v holandskom Haagu. Pellegrini chce na zraze spojencov prezentovať čo najširší konsenzus, aby jasne povedal, ako sa Bratislava k téme postaví. Oprieť sa chce o stanoviská koaličných aj opozičných strán, ktoré plánuje posadiť za jeden stôl. Zatiaľ podľa hlavy štátu nič nie je uzavreté. „Pre mňa a pre vládu bude kľúčové zachovať sociálne štandardy, úroveň zdravotnej starostlivosti, úroveň školstva,“ uviedol prezident cez víkend.
Naprieč parlamentnými politickými stranami Pravda zisťovala, ako sa plánujú zachovať v prípade, ak by im prišla pozvánka do Prezidentského paláca a s akou predstavou o obrannom balíčku by tam šli. Niektoré strany už teraz hovoria, že aby podporili navýšený rozpočet, budú chcieť poznať odpovede a klásť si podmienky.
Smer by bol za, Danko proti
Predstavitelia vládnej strany Smer, ktorá má pod palcom ministerstvo obrany, presadzujú spôsob dva v jednom, čoho príkladom má byť vznikajúca nemocnica v Prešove. Minister obrany Robert Kaliňák by za jednoduchšiu cestu považoval, ak by Európska únia pristúpila k vyčleneniu prostriedkov na obranu z Paktu rastu a stability a z deficitu.
Kaliňák v prípade Slovenska neočakáva masívny nástup zvyšovania obranných výdavkov nad dve percentá. „Môžeme sa baviť o nejakej desatine, z ktorej je predpoklad duálneho využitia,“ povedal šéf rezortu obrany. Bratislava je však podľa ministra zahraničných vecí Juraja Blanára pripravená o zvýšení výdavkov diskutovať. No len v prípade, ak môžu byť použité ako duálne náklady.
Predseda parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť poslanec Richard Glück (Smer) súhlasí s tým, že by malo dôjsť ku konsenzuálnemu rozhodnutiu naprieč celým politickým spektrom. Ak bude požiadavka navýšiť obranné výdavky na tri až tri a pol percenta, myslí si, že Slovensko je na to pripravené, no za istých podmienok.
„Viem si to predstaviť,“ hovorí Glück o troch percentách. „Samozrejme, za tých okolností, že značná časť týchto finančných prostriedkov bude použitá na projekty duálneho využitia. To znamená, že budú využiteľné pre ozbrojené sily, ale predovšetkým pre všetkých občanov SR,“ priblížil svoj postoj smerák. Priestor vidí aj v rámci infraštruktúry, napríklad pri mostoch, cestách a železniciach.
Či je nemocnica investíciou do obrany v pravom zmysle slova, je otázne. Podľa metodiky NATO ju podľa exministra obrany a analytika GLOBSEC-u Martina Sklenára s najväčšou pravdepodobnosťou nebude možné zarátať do výdavkov na obranu a v praxi sa reálna úroveň výdavkov o túto sumu ďalej zníži.
Celkom opačný pohľad má predseda koaličnej strany SNS Andrej Danko. „V prvom rade by som šéfovi NATO povedal, že kedy nám preplatia hodnotu zbraní, ktoré sme vyviezli na Ukrajinu,“ uviedol ešte v nedeľu. „Ak americký prezident Donald Trump hovorí, že pomohli v objeme 350 miliárd a pýtajú si majetok v hodnote 500 miliárd v podobe nerastných surovín, bol by som rád, keby aj európske štáty dostali kompenzácie za pomoc,“ vysvetlil svoj postoj Danko.
Slovensko už pritom časť kompenzácií za vojenskú pomoc dostalo, a to vo výške 82 miliónov eur z Európskeho mierového nástroja. Za pomoc susedovi, ktorého vojensky napadlo Rusko, sme dostali aj možnosť čerpať 200-miliónový americký grant, z ktorého sa pre armádu nakúpili vozidlá Oshkosh. Na revanš za pomoc sme dostali tanky Leopard. Čaká sa aj na uvoľnenie ďalšieho balíčka peňazí z Európskeho mierového nástroja, konkrétne 245 miliónov eur, ktoré však blokuje Maďarsko.
Na viac ako dve percentá aktuálne Slovensko podľa šéfa SNS nemá. „Som proti zvyšovaniu financovania v zbrojárstve, pretože si myslím, že dve percentá sú strop. Slovenská ekonomika si nemôže dovoliť viac,“ argumentuje. Danko hovorí, že Slovensko by za predpokladu, že by nezvýšilo výdavky, nezostalo bokom, pretože patrí k jedným z prvých členských krajín NATO, ktoré dosiahli dvojpercentnú úroveň.
Strana Hlas na naše otázky k téme neodpovedala ani po opakovaných výzvach.
Opozícia by prišla do nohy
Poslanec Tomáš Valášek (PS) hovorí, že stretnutia s prezidentom sa predbežne zúčastnia aj progresívci. Kvituje aj formát rokovania. Obranné výdavky nie sú podľa neho témou, s ktorou by sa malo politikárčiť a ideálne by bolo, keby sa na nej zhodli oba tábory.
„Naše stanovisko dlhodobo je, že výdavky na obranu aj plány nakupovania techniky a rozvoja Ozbrojených síl SR, je vec, ktorá by sa mala dohadovať na úrovni koalície a opozície aj nad rámec jedného volebného obdobia,“ povedal pre Pravdu s tým, že podobne to robí Francúzsko aj Dánsko.
Prípadné pozvanie k rokovaciemu stolu plánuje prijať aj SaS. „Máme to zatiaľ v pláne sa tohto stretnutia zúčastniť a chceme si vypočuť od tejto vládnej koalície, ako sa chce stavať práve k navyšovaniu výdavkov na obranu. My sme síce počuli Andreja Danka, ktorý sa stavia proti, ale to nie je podstatné,“ povedal pre Pravdu Juraj Krúpa.
Poslanec KDH František Majerský potvrdil, že strana sa na okrúhlom stole zúčastní, tak ako doteraz na všetkých stretnutiach tohto formátu. „Zatiaľ sme sa zúčastnili všetkých okrúhlych stolov, považujeme to za slušnosť, keď pán prezident zvolá okrúhly stôl k takej dôležitej téme, ako je navyšovanie obranných výdavkov,“ povedal poslanec.
„Zatiaľ neviem o takomto pozvaní, uvidíme, či nám oficiálne príde,“ povedal pre Pravdu exminister vnútra a poslanec hnutia Slovensko Roman Mikulec. „Osobne by som sa zúčastnil takéhoto rokovania, pretože je to dôležitá téma,“ pokračoval.
Supluje iné rezorty
Bývalý veľvyslanec pri NATO a poslanec PS Valášek hovorí, že „je skoro úplne jedno, koľko míňate na obranu“, ak prostriedky míňate zle. Obáva sa tiež, že minister Kaliňák nevie, aké ozbrojené sily chce, pretože to doteraz nepredstavil verejnosti. „Nikdy nepredložil žiaden plán tak, ako to, mimochodom, robili všetci ministri predtým ním, žiaden plán rozvoja ozbrojených síl,“ podotkol.
Najskôr treba podľa Valáška upratať v obrannom rozpočte a nakupovaní. „Určite nebudeme dávať ministrovi Kaliňákovi bianko šek na rozhadzovanie. Zatiaľ nemám pocit, že vie, aké ozbrojené sily chce. My budeme chcieť najskôr víziu a konkrétny plán,“ uviedol s tým, že na pláne sa budú chcieť zhodnúť.
Valášek sa domnieva, že ak bude plán zohľadňovať potreby teritoriálnej obrany a naše záväzky voči aliancii, potom budú v PS pripravení podporiť aj vyššie výdavky, no nie „za okolností, keď sám minister netuší vo štvrtok, čo v nedeľu kúpi“.
Nemocnica z prostriedkov ministerstva obrany by podľa neho nebola až taký problém, no Kaliňák podľa neho nakupuje veci, ktoré historicky nakupoval vždy rezort vnútra. „Mám na mysli business jety, z ktorých prvý priletel minulý týždeň Bombardier,“ povedal. Ide podľa neho o veľmi drahé lietadlá, ktoré budú využívať zväčša prezident, premiér, ministri na zahraničné cesty, čiže de facto budú letkou ministerstva vnútra. Kaliňák chce z rozpočtu obrany sanovať aj ministerstvo dopravy pri oprave mostov.
Vyššie výdavky = priazeň Trumpa?
Dve percentá, ktoré dnes od nás žiada NATO, podľa poslanca Krúpu Slovensko spĺňa len formálne, nie reálne. „Či je táto vládna koalícia schopná systémovosti a postupnosti, je otázne. Zúčastníme sa toho okrúhlelo stola a vypočujeme si, čo vôbec s tým chce robiť. My totiž máme len dve percentá HDP na obranu, ale podľa plánovačov NATO to nie sú dve percentá, pretože tie prostriedky vynakladáme na iné účely, ako by sme mali,“ podotkol s tým, že SaS má konkrétnu predstavu, ako by výdavky mali vyzerať.
„Či“ a „ako“ navýšiť výdavky je podľa Krúpu otázkou pre celú Európsku úniu . „Či to budú eurofondy, či cez koalíciu ochotných, či za peniaze, ktoré si požičia EÚ. Možností je viac, lenže my sme sa ,vyoutovali‘ zo všetkých týchto programov a ešte sa posmievame Európskej únii,“ skonštatoval.
Myslí si, že premiér Fico, ktorý bol minulý týždeň na konzervatívnom zraze CPAC v Amerike, sa tam snažil získať priazeň Donalda Trumpa. „No môže si ju získať jedine tým, že navýšime výdavky na obranu. Som zvedavý, s akými dojmami a myšlienkami sa vrátil Robert Fico,“ povedal pre Pravdu.
Foto: SITA, Milan Illík
Na mosty áno, na rakety nie
Šéf KDH Milan Majerský ešte v nedeľu uviedol, že Slovensko má podľa neho svoje výdavkové limity a nebude si môcť dovoliť viac ako tri percentá HDP.
„Už aj tie tri percentá sú vážnym ohrozením verejných financií,“ povedal. Ak by sa však započítavali do výdavkov aj infraštrukturálne projekty, vtedy by si podobne ako poslanec Smeru vedel predstaviť trojpercentný príspevok. „Samozrejme, NATO s tým nemusí súhlasiť,“ uznal. „Akonáhle by to bolo iba na zbrojenie ako také, tak vtedy by sme s tým mali vážne problémy a nesúhlasili by sme,“ doplnil.
Poslanec František Majerský (KDH) tiež predpokladá, že niektoré položky zahrnuté do výdavkov nemusia cez kontrolórov NATO prejsť. Ak by aliancia uznala Slovensku peniaze investované do infraštruktúry – na mosty či cesty, s navýšením by súhlasil.
„Ale, ak nám to neuznajú, tak jednoducho naša krajina nemá na to, aby ďalšie 1,5 miliardy zainvestovala do obrany. Máme obrovské problémy v iných veciach,“ priblížil. „Ak to má byť na zbrojárske veci a raketové systémy, tak to určite KDH podporovať nebude,“ dodal F. Majerský.
Bude to v súlade s konsolidáciou?
Hnutie Slovensko by podľa Mikulca kývlo na navýšenie len za podmienok, že bude vedieť, kde sú v súčasnosti vynakladané dve percentá HDP. Za zbytočný výdavok obrany považuje napríklad nákup lietadiel Bombardier Global 5000. „Ak chceme rozpútať debatu o navýšení percent HDP v rámci obrany, tak by sme si mali zodpovedne povedať, kde tie výdavky v súčasnosti – dve percentá HDP – sú míňané,“ podotkol.
Na to, či sa Slovensko zaviaže k vyššiemu číslu, môže mať vplyv aj konsolidácia a šetriace kroky. „Keď hovorí vláda Roberta Fica, že potrebuje zvyšovať dane občanom SR, navýšila im všetky poplatky, berú im sociálne istoty, ktoré im predtým sľúbil, že im brať nebude, ako sú rodičovské dôchodky, bonusy, tak podľa tejto logiky Slovensko nemá na to, aby navyšovalo obranné výdavky,“ skonštatoval Mikulec.
Na druhú stranu si treba podľa neho povedať, že ak chceme zostať súčasťou NATO, tak ako to deklaruje vláda, Slovensko nemôže zostať mimo rokovacieho stola. „Ruská agresivita a agresia sa zvyšuje a my nemôžeme zostať mimo, pretože za našimi východnými hranicami prebieha reálny vojnový konflikt,“ dodal exminister.