„Súčasťou návrhu je aj deklarácia o podpore vlády SR a jej programového vyhlásenia, ktorú podpísali štyria nezaradení poslanci Národnej rady (NR) SR,“ uviedol premiér. Prezident od neho totiž požadoval podpisy poslancov ako záruku, že koalícia má aj po kríze parlamentnú väčšinu.
Ako už Pravda informovala, 17. februára sa skončilo Ficovo ultimátum, dokedy mali strany Hlas a SNS vyriešiť svoje personálne problémy samy. Nestalo sa tak, ale ani premiér nakoniec nekonal ihneď. Až o dva dni neskôr podpísali všetky tri koaličné strany spomínaný dodatok a odvtedy sa už nič nedialo.

Smer podpisom dodatku získal od SNS politický vplyv nad ministerstvom cestovného ruchu a športu a od Hlasu zas nad ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI). Odvtedy však až do štvrtka nebolo o rekonštrukcii vlády ani chýru, ani slychu.
Po novom má už Pellegrini prvý návrh na personálnu zmenu na stole. „Som presvedčený, že je len otázkou krátkeho času, kedy mu predložím druhý personálny návrh a druhú deklaráciu o podpore vlády,“ doplnil Fico.
Vládna koalícia totiž čelí otázke, či si do marcovej schôdze NR SR dokáže znovu zabezpečiť väčšinu so 79 zákonodarcami. S týmto počtom totiž v októbri 2023 začínala, no postupne prišla o podporu štyroch poslancov okolo Rudolfa Huliaka a neskôr troch okolo Samuela Migaľa.

Podľa informácií, ktoré z koaličných rokovaní prenikli do médií, by ministerstvo športu mal Smer prideliť huliakovcom, čím by si opätovne zabezpečil podporu štyroch poslancov Národnej koalície a najtesnejšiu možnú, 76-člennú, väčšinu v parlamente.
Fico síce v príspevku neprezradil, koho navrhol za ministra a či ide práve o post ministra cestovného ruchu a športu, no vyjadrením, že súčasťou návrhu bola deklarácia podpísaná štyrmi poslancami, tieto informácie čiastočne potvrdil.

Premiér ale sám priznáva, že so 76 poslancami sa vládnuť nedá a volá preto po obnovení sedemdesiatdeviatky. To by sa dalo dosiahnuť s podporou troch migaľovcov – rebelantov z Hlasu. Zdá sa však, že predseda vlády ich zatiaľ ničím nepresvedčil.
Podľa lídra koaličného Hlasu Matúša Šutaja Eštoka je pritom Fico adresnou osobou pri otázke, kto bude sedieť v kresle šéfa MIRRI, respektíve, či to bude práve jeden z rebelujúcich hlasákov, ako sa špekulovalo v posledných týždňoch.
Pellegrini pozve Huliaka na konzultáciu
Informácie o tom, že by ministerstvo cestovného ruchu a športu malo pripadnúť Huliakovi, potvrdila aj kancelária prezidenta. Na svojom webe informuje, že predseda vlády predložil prezidentovi Pellegrinimu podpisy štyroch nezaradených poslancov práve okolo Rudolfa Huliaka, čím zabezpečil väčšinu v Národnej rade Slovenskej republiky.

Zároveň hlave štátu predložil návrh na odvolanie ministra športu a cestovného ruchu SR Dušana Keketiho z funkcie, ktorého by mal Huliak v ministerskom kresle nahradiť. „Vzhľadom na predloženú nomináciu si v krátkej dobe pozvem pána poslanca Huliaka do Prezidentského paláca na osobnú konzultáciu,“ uviedol Pellegrini v stanovisku.
Začiatkom týždňa totiž prezident avizoval, že ak sa Huliak stane nominantom na vládnu funkciu, Pellegrini chce vedieť, či zmenil svoj postoj k vystúpeniu SR z Európskej únie a NATO. Huliakova Národná koalícia mala tieto body vo svojom programe, s ktorým išla aj do parlamentných volieb.

Termín ústavného aktu odvolania a vymenovania ministra nateraz stanovený nebol. O ďalšom postupe bude kancelária prezidenta informovať v najbližších dňoch. Pellegrini zároveň Ficovi pripomenul, že v rámci riešenia personálnych otázok vo vláde je dôležité vyriešiť aj otázku voľby predsedu parlamentu.
Migaľovci sú naďalej otázni
Poslanec Roman Michelko (SNS) v stredu v televízii ta3 uviedol, že keď bude mať koalícia zaručenú väčšinu, tak migaľovci už nebudú mať silnú pozíciu pri vyjednávaní. „Nátlakový a vydierací potenciál migaľovcov brutálne padol, keď je sedemdesiatšestka,“ tvrdí.
So 76 poslancami sa pritom vládnuť nedá ani podľa šéfa SNS Andreja Danka. Stačí jeden neprítomný člen koalície na schôdzi a parlamentom už nemusia prejsť zákony.
Poslanec za SNS očakáva, že premiér bude s migaľovcami ešte rokovať, no nejaké stretnutia sa už aj uskutočnili, prezradil. „Boli na Úrade vlády, boli rokovania. Výstup bol taký, že nie je nedohoda,“ uviedol ohľadom rebelantov Samuela Migaľa, Radomíra Šalitroša a Jána Ferenčáka (Hlas).

Práve o primátorovi Kežmarku Ferenčákovi sa dlhodobo hovorilo ako o možnej náhrade za Richarda Rašiho (Hlas) na čele MIRRI. Súčasný šéf rezortu by sa mal totiž stať predsedom parlamentu, no podľa zdroja Pravdy z prostredia koalície Ferenčák ani nikto iný z migaľovcov MIRRI viesť nechcú.
Ani Raši zatiaľ nemá istotu v otázke, či ho zvolia za šéfa Národnej rady. Na voľbu predsedu parlamentu je potrebných 76 hlasov, post by teda mohol dostať aj bez hlasov trojice rebelantov. Migaľ však tvrdí, že aj priamo v klube Hlasu sa nájdu poslanci, ktorí s nomináciou šéfa MIRRI na túto funkciu nie sú úplne spokojní a nemusia ho teda v tajnom hlasovaní podporiť.

„Michelko už pred mesiacom hovoril, že by bolo dobré, keby sa Raši pokúšal nájsť podporu aj u opozičných poslancov, a zopakoval to aj včera. Samozrejme, od opozície sa ale neočakáva, že bude hlasovať za vládneho kandidáta,“ podotkol pre Pravdu politlóg z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka Miroslav Řádek.
Smer má podľa Michelka jasnú predstavu o tom, koho nominuje na post ministra investícií a plánuje do koalície zapojiť aj trojicu okolo Migaľa. „On má ambíciu zapojiť ich, vrátiť ich do koalície aj participáciou na moci. Ako to urobí, je to jeho vec,“ dodal poslanec SNS.
Veď sú prázdniny
Vicepremiér a minister obrany Robert Kaliňák (Smer) po stredajšom (26.¤2.) rokovaní vlády problémy v koalícii odmietal. Tvrdil, že koalícia má stále 79-člennú väčšinu a ohľadom otázok na rekonštrukciu vlády povedal, že je pri nich zlým adresátom.
Na schôdzku vlády v stredu neprišli viacerí ministri, čo šéf obrany odôvodnil školskými prázdninami. „Keď sú detské jarné prázdniny a máme relatívne mladých ministrov, ktorí ešte majú školopovinné deti, tak ich väčšinou vidíte na školských prázdninách,“ uviedol Kaliňák s tým, že v tom nevidí žiadny problém. Reagoval tak na otázku o tom, či nemôže absencia viacerých členov kabinetu naznačovať prehĺbenie koaličnej krízy.

Na rokovaní vlády sa nezúčastnili napríklad Denisa Saková (Hlas), Richard Raši (Hlas), Juraj Blanár (Smer), Erik Tomáš (Hlas), Tomáš Drucker (Hlas), Jozef Ráž (nom. Smeru), Dušan Keketi (nom. SNS) či Martina Šimkovičová (nom. SNS).
„Pán minister obrany mal vždy veľký zmysel pre humor a vedel obratne reagovať. Nezanikne v ňom právnik, ktorý si vymyslí takmer akýkoľvek argument, len aby obhájil svoje stanovisko. Nie, neverím mu, že sú za tým prázdniny. Skrátka, ministri majú povinnosť zúčastniť sa na každom zasadnutí vlády, a tak ich neprítomnosť skôr potvrdzuje veľmi chladné vzťahy vo vládnej koalícii,“ reagoval Řádek.
„Myslím si, že vyjadrenia predstaviteľov vládnej koalície len deklarujú to, že vo vládnej koalícii napriek tomu dodatku k zmluve nie je všetko v poriadku a že v podstate tá koalícia sa fakticky nikam nepohla,“ doplnil.
Ťažkú situáciu v koalícii však poprel aj minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS). Je podľa neho jedno, kedy prejdú parlamentom návrhy zákonov a či sa o niekoľko týždňov omeškajú, alebo nie. „Urobili sme všetko pre pána premiéra. Dostal dva rezorty, ktoré si Smer-SD nárokoval,“ poznamenal. Hovorí, že „je v tom, že vláda má jasnú väčšinu“.
Zaseknuté zákony
Koalícia teda podľa vládnych politikov funguje, no opozícia pripomína, že NR SR riadne nezasadala od polovice decembra 2024. Predseda klubu opozičného Progresívneho Slovenska (PS) Martin Dubéci upozornil, že tento týždeň už malo byť po februárovej schôdzi a tá mala trvať tri týždne od začiatku mesiaca.
„Určite to nie je v poriadku a každý politik a vôbec predstaviteľ akéhokoľvek rezortu je so svojou prácou spokojný vtedy, keď mu ubúda z jeho agendy. Ale chápem aj argumentáciu predstaviteľov vládnej koalície. Ak by povedali čokoľvek iné, tak by v podstate len potvrdili, že táto koalícia už pred sebou nemusí mať veľmi dlhú existenciu,“ zhodnotil okolnosti v parlamente Řádek.

V parlamente sa pre problémy v koalícii čaká nielen na voľbu šéfa parlamentu, ale aj na voľbu členov rady pre mediálne služby a voľbu správnej rady TASR a členov rady Slovenskej televízie, ktorá má následne voliť generálneho riaditeľa STVR. Zasekli sa tiež voľby členov Súdnej rady a mešká aj druhá voľba sudcu Ústavného súdu. „Predseda Ústavného súdu z Košíc odkazuje, že nečinnosť NR SR už spôsobuje prieťahy v súdnych konaniach,“ doplnil Dubéci.
Parlament v plánovaných termínoch neprerokoval ani desiatky ďalších dôležitých zákonov či vládnych návrhov. NR SR bude najskôr až v marci rozhodovať o vyslaní vojakov do Pobaltia či na misiu KFOR v Kosove. „V prvom čítaní máme zákony, ktoré sa týkajú napríklad podpory prioritných okresov, verejných vodovodov, profesionálnych náhradných rodičov… Máme tam asi štyri kusy daňovej legislatívy, “ pokračoval predseda klubu PS.

„V druhom čítaní sa zasekla napríklad legislatíva týkajúca sa odlesňovania, balík športových zákonov, poskytovania právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi,“ dodal poslanec a doplnil, e koalícia sa nezaoberala ani zákonom na ochranu svedkov a obetí trestných činov.
Okrem toho v NR SR čaká ešte napríklad legislatíva o ochrane výrobkov a o integrovanej ochrane pred znečisťovaním životného prostredia. Prerokovať parlament zatiaľ nemohol ani „srdcovku“ Roberta Fica – takzvanú covidovú amnestiu, ktorá mala platiť už od 1. marca.
Poslanec Michelko pritom v ta3 pripustil, že by pre čakajúce voľby do rád mohla ešte pred marcovým stretnutím parlamentu zasadnúť mimoriadna schôdza. „Nevylučujem, že bude mimoriadna schôdza, kde sa navolia personálie, ktoré boli dlho odkladané,“ uviedol. Pokúsiť sa schvaľovať zákony bez podpory 79 poslancov si koalícia pravdepodobne netrúfa.
