Rozhodnutie Trumpovej administratívy nepokračovať s podporou Kyjeva sa podľa denníka Wall Street Journal (WSJ) týka financovania nových dodávok zbraní na Ukrajinu. Zvažuje sa však aj zmrazenie dodávok zo zásob ministerstva obrany USA, čo by úplne ohrozilo schopnosť Kyjeva brániť sa pred útokmi ruských inváznych síl.
„Prezident dal jasne najavo, že chce mier. Potrebujeme, aby sa k tomuto cieľu zaviazali aj naši partneri. Zastavujeme a prehodnocujeme našu pomoc, aby sme sa uistili, že to prispeje k riešeniu,“ uviedol v krátkom vyhlásení nemenovaný predstaviteľ Bieleho domu. Zdôraznil, že nejde o trvalé ukončenie pomoci, ale o prestávku v jej poskytovaní.
Foto: SITA/AP, Ben Curtis
Vážnemu rozhodnutiu predchádzalo stretnutie Trumpa a Zelenského vo Washingotne. Lídri sa stretli v piatok v oficiálnom sídle amerického prezidenta a očakávalo sa, že spolu podpíšu dohodu o ukrajinských nerastných surovinách. Podľa plánov však stretnutie vôbec nešlo a skončilo sa predčasne – po slovnej hádke.
Trump a jeho viceprezident J. D. Vance Zelenskému vytýkali, že vraj nie je dosť vďačný za už poskytnutú pomoc pre Ukrajinu, nemá záujem o mierové rokovania s Ruskom a hazarduje s treťou svetovou vojnou. Zelenskyj s tým nesúhlasil rovnako ako drvivá väčšina lídrov krajín Európskej únie, ktorí upozorňujú, že Ukrajinu treba posilniť, aby nebola pri mierových rokovaniach slabšou stranou.
Čítajte aj Fico chce zabojovať o ruský plyn pre Slovensko. Plánuje tým podmieniť prijatie záverov samitu v Bruseli
Trumpove slová
Nový americký prezident sa svojou kritikou Zelenského netajil ani v kampani a ani po víťazstve vo voľbách. Rétoriku zmenil práve pred snahou dospieť k dohode o ťažení nerastných surovín na Ukrajine. Ukrajinský prezident však z Washingtonu odišiel bez obchodného úspechu a Trumpov tím po neúspešnej schôdzke významne pritvrdil. Ukrajinu môže úplne odrezať od vojenskej pomoci.
Generál vo výslužbe Pavel Macko, ktorý bol najvyššie postaveným Slovákom v štruktúrach NATO a velil výcvikovému centru aliancie, si myslí, že istým spôsobom je na chybe aj Trumpov predchodca Joe Biden. Ponechať také závažné balíčky pomoci na poslednú chvíľu bolo podľa neho od bývalej americkej administratívy nezodpovedné, keďže vedela, aké má novozvolený prezident postoje.
Najneskorší balíček pomoci Biden schválil len niečo vyše mesiaca pred inauguráciou svojho nástupcu – 47. šéfa Bieleho domu. Nový prezident teda zastavil poslednú pomoc, ktorú pre Kyjev schválila bývalá americká vláda.
Foto: SITA/AP, Kenny Holston
Exminister obrany z obdobia úradníckej vlády Martin Sklenár vníma aktuálne správy z USA ako veľmi nešťastné.
„Trump to štruktúruje tak, že Zelenskyj má byť viac ochotný rokovať o mieri. Ako ale vidíme podľa reakcií ruskej strany, v praxi sa zdá, že ak sa rokovania teraz začnú, Moskva do nich pôjde zvýhodnená. Trump sa snaží povedať Zelenskému, aby akceptoval, že mu Rusko zoberie časť územia. S tým on nemôže takto súhlasiť,“ vysvetľuje Sklenár.
Zastavenie vojenskej pomoci je podľa neho nátlakovým prostriedkom, ktorý má Kyjev priviesť k rokovaciemu stolu aj za cenu takejto prehry. „Je to poľutovaniahodné,“ skonštatoval bývalý minister obrany.
Čítajte aj Amerika ide kvôli Trumpovi ku dnu. Peking to môže dobre využiť, verí čínsky plukovník
Všetky kroky Donalda Trumpa od kritiky Zelenského cez reči o tom, ako Kyjev vyprovokoval vojnu, až po najnovšiu stopku pomoci, vníma ako snahu Washingtonu donútiť Ukrajinu k výhodnejšiemu obchodu pre USA.
„Či už ide o nerastné suroviny alebo niečo ďalšie. Samozrejme je v tom trošku aj politické ego tak prezidenta Trumpa, ako asi aj Zelenského. Ak však Zelenskyj dokáže ponúknuť Spojeným štátom niečo hodnotné, táto situácia sa môže veľmi rýchlo vrátiť,“ doplnil na margo toho, že nejde o definitívne prerušenie pomoci, ale len jej pozastavenie.
Čítajte aj Patrioty a Himarsy bez munície, vypnuté satelity. Čo všetko môže Ukrajina stratiť, ak USA odstrihnú pomoc Kyjevu?
Hranice Ruska a Slovenska
Slovenskú republiku tento vývoj stavia do nevýhodnej pozície. Ako hovorí Sklenár, sme malou krajinou a zdá sa, že naša Zem sa vracia k svetovému poriadku založenému na veľkosti a sile jednotlivých štátov.
Samozrejme, najnovšie kroky americkej administratívy primárne ovplyvnia dianie na fronte a na Ukrajine. No Ukrajina bojuje aj za nás, pripomínajú exminister obrany Sklenár a generál Macko. Najviac by nás podľa odborníkov malo trápiť, či riešenie konfliktu zabezpečí zastavenie Ruska.
Čítajte aj Ficova vláda nerozvíja partnerstvá s našimi najbližšími spojencami, kritizuje Šimečka
Po zastavení pomoci z USA sa už ruský prezident Vladimir Putin zrejme nemusí až tak veľmi snažiť. Stačí totiž, že ukrajinskú obranu bude vyčerpávať do bodu, keď príde o významnú časť svojich schopností. „Trump týmto spôsobom akoby dával časový ,deadline‘, dokedy sa Ukrajina bude môcť brániť,“ hovorí Sklenár.
„Ak bude Ukrajina musieť pristúpiť na nejaké riešenie, ktoré Rusko odmení za jeho agresívne kroky a politiku, tak je len otázka času, kedy ich podnikne opäť. Čiara ruskej destabilizácie sa bude posúvať čoraz bližšie k našim hraniciam a s ňou aj umiestnenie ruských rakiet,“ vysvetlil.
Foto: SITA/AP, Andriy Andriyenko
Nahradí Európa USA?
Kedy Kyjev pocíti koniec americkej pomoci, závisí od intenzity a vývoju bojov. Ukrajinskí obrancovia však mali dlhodobo a opakovane problémy s muníciou, či už delostreleckou alebo raketovou, a teda možno očakávať, že nedostatok pocítia najskôr v tejto oblasti.
„Podľa toho, aké intenzívne útoky bude podnikať Rusko, tak dlho Ukrajina dokáže vydržať s tým, čo má od Spojených štátov,“ podotýka Sklenár. Samo o sebe to však nemusí byť pre Ukrajinu koniec.
Všetko podľa neho záleží od toho, ako zareagujú európske krajiny. Tie už v súčasnosti volajú po rozsiahlom zvyšovaní výdavkov na armádu a ak dokážu významne zintenzívniť a zrýchliť výrobu či dodávky zbraní, tak sa Ukrajina ubráni aj dlhšie, podotkol bývalý minister.
„Od Američanov Ukrajina dostávala predovšetkým protivzdušnú obranu, delostreleckú muníciu a teda aj vybavenie. Plus, samozrejme, spravodajskú podporu, ktorá je absolútne kľúčová. Tú ale nevieme, či Biely dom pozastavil, hovorí sa len o dodávkach,“ doplnil Sklenár.
Aj generál vo výslužbe Macko pre súhlasí, že najviac bude Ukrajine chýbať munícia do systémov protivzdušnej obrany HIMARS či Patriot, ale aj rakety zem – vzduch. Vysvetľuje, že Kyjev potrebuje práve takéto strely, pretože nimi dokáže spôsobovať škody ruským obranným systémom a obmedzovať pôsobenie bombardérov, ktoré na ukrajinské územie vo veľkom vypúšťajú kĺzavé bomby.
„Nedostatok systémov protivzdušnej obrany ale najviac pocítia mestá, kde sa nebojuje,“ upozornil generál. Patrioty či HIMARS totiž chránia civilistov a Rusko už tri roky od svojej invázie vo veľkom podniká útoky na ukrajinské metropoly. Teraz hrozí, že tie postupne prídu o svoju obranu. „Najväčším problémom by však pre Ukrajinu bola strata spravodajstva,“ súhlasí Macko so Sklenárom.
Čítajte aj Bloomberg: Pentagon poprel správy o zastavení kybernetických útokov USA na Rusko
Obaja odborníci veria, že ak významní európski hráči – možno za asistencie Kanady či ďalších spojencov – zvýšia svoju výrobnú kapacitu, tak dokážu americkú pomoc nahradiť. Musia to však spraviť čo najskôr.
„Európa sa musí zamyslieť nad tým, o čo tu teraz ide a ako to treba vnímať. Ak je to zápas o budúcnosť stability a mieru v Európe, tak to musíme brať tak, že sme jednou nohou vo vojne. Aj Rusko to tak vníma. To znamená nájsť spôsob, ako obranný priemysel úplne preklopiť na vojnovú ekonomiku, a ak nie, tak ako využiť niektoré opatrenia na to, aby bola výroba niekoľkonásobne zrýchlená,“ dodal Sklenár.
Macko si myslí, že Európa dokáže pomôcť zabezpečiť Ukrajinu v oblasti dronov. Okrem toho pripomína, že Kyjev má v delostreleckej oblasti v súčasnosti väčšiu kapacitu, než akákoľvek iná krajina NATO a v spolupráci s partnermi si muníciu aj zbrane dokáže vyrábať i sám. „Nevidel by som pozastavenie pomoci až tak fatálne,“ doplnil. Aj Rusko má predsa len podľa neho obmedzené zdroje a nemôže na ukrajinskom území útočiť donekonečna.
Foto: SITA/AP, Aaron Favila
Až 800 miliárd z EÚ
V reakcii na Trumpove kroky šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová predstavila v utorok (4.3.) v Bruseli plán na prezbrojenie Európy. Má päť bodov, podľa ktorých by sa na obranu v rámci Európskej únie mohlo mobilizovať takmer 800 miliárd eur.
Euroblok je teda podľa predsedníčky pripravený na masívne zvýšenie výdavkov na obranu. Ako eviduje prominentný Kielský inštitút, USA od roku 2022 vyčlenili – bez humanitárnej a finančnej pomoci – v rámci vojenskej pomoci pre Ukrajinu dovedna približne 69 miliárd eur.
Čítajte viac Von der Leyenová ukázala plány na prezbrojenie Európy. Mohli by mobilizovať 800 miliárd eur
„Toto je chvíľa pre Európu a my sme pripravení konať… Chceme trvalý mier, ale trvalý mier sa dá vybudovať len na základe sily a sila sa začína posilnením nás samých,“ skonštatovala von der Leyenová. Plán podľa jej slov umožní poskytovanie „okamžitej“ vojenskej podpory Ukrajine.
Súčasťou plánu je okrem iného uvoľnenie prísnych rozpočtových pravidiel. „Členským štátom to umožní výrazne zvýšiť svoje výdavky na obranu bez toho, aby sa spustil postup pri nadmernom deficite,“ uviedla predsedníčka.
Eurokomisia teda navrhne nový nástroj, ktorý poskytne členským štátom 150 miliárd eur na pôžičky na investície do obrany. Čaká sa, kým o podrobnostiach informuje lídrov členských krajín.