Medziročne sa nominálna mesačná mzda zvýšila o 6,6 percenta a v roku 2024 dosiahla hodnotu 1 524 eur. Aj keď vo väčšine regiónov – teda v siedmich z ôsmich krajov – priemerné platy zamestnancov naďalej zostávajú pod touto hranicou, tento štatistický ukazovateľ je dôležitý pre každého Slováka. Na výšku nominálnej mzdy v domácom hospodárstve sú totiž viazané sumy odvodov, ako aj sociálnych dávok a príspevkov.
Zároveň sa od výšky priemerného platu bežného zamestnanca odvíja aj výška mzdy vysokopostavených úradníkov, politikov a verejných činiteľov. Matematika je pritom jednoduchá – čím viac sa darí mzdám bežných pracujúcich, tým viac zarobia aj oni.
Poslanci vlani dostali menej
Zákon totiž určuje akýsi platový automat pre viacerých vrcholových predstaviteľov štátu. Definuje napríklad výšku odmien pre prezidenta, premiéra, poslancov parlamentu či sudcov. Základom tohto automatu je výška priemernej mzdy za predošlý rok. Teda v roku 2025 sa plat premiéra či prezidenta bude odvíjať od výšky priemerného platu v ekonomike za vlaňajšok.
Druhou súčasťou výpočtu je koeficient, ktorý zákon stanovuje pre predstaviteľa danej ústavnej funkcie. Napríklad u poslancov Národnej rady (NR) SR je tento koeficient trojnásobkom priemernej mzdy. Každý rok, keď nominálne platy stúpnu, rastú aj príjmy zákonodarcov. Vlani bola výška mzdy radového člena NR SR na úrovni 4 074 eur v hrubom, tento rok by sa mala zvýšiť na 4 572 eur.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
Pre zlý stav verejných financií sa však môže rozhodnúť, že platy poslancov nestúpnu. V čase vysokého zadlženia môžu zákonodarcom na platoch dokonca aj ubrať, a to až do výšky 15 percent. Vlani napríklad mzdy členov NR SR rástli pomalšie, než by mali. Kým podľa zákona mali byť vo výške 4 290 eur, nakoniec poslanci dostávali na výplatnej páske o 200 eur menej.
Členom parlamentu okrem bežného platu mesačne na účet príde aj ďalší niekoľkotisícový príjem. Ide o paušálne náhrady, ktoré sú tiež viazané na priemernú mzdu. Ich výška sa líši podľa toho, či je zákonodarca z Bratislavského kraja, alebo z inej časti Slovenska. Tento rok ide o sumy od 2 743 eur do 3 200 eur. Táto suma navyše nepodlieha daniam ani odvodom.
Ak teda budú platy stúpať podľa základnej formuly, príjmy radových zákonodarcov tento rok prekročia 7-tisíc eur mesačne. V porovnaní s minulým rokom by si poslanci mali polepšiť o 500 eur mesačne.
Čítajte viac KDH kritizuje, že nárast miezd v školstve neodráža infláciu na Slovensku
Dlhová brzda nezabrzdila
Najviac nárast miezd v domácej ekonomike prospieva prezidentovi. Zákon o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov totiž hlave štátu určuje až 12-násobok platu priemerného zamestnanca. Jednoduchý výpočet ukazuje, že mesačná odmena pre hlavu štátu tak po novom bude o tisíc eur vyššia. Vyšplhá sa totiž zo 17,2 tisíca eur na 18,3 tisíca eur v hrubom.
Lepší vývoj platov v ekonomike by sa podľa zákona nemal prejaviť na platoch členov vlády, keďže na Slovensku od roku 2022 platí takzvaná dlhová brzda. Znamená to, že po tom, čo štátny dlh dosiahol viac ako 60 percent HDP, boli platy ministrov aj premiéra zmrazené. To sa udialo v roku 2021, a preto sa základné mzdy členov vlády od tohto času nemenia.
Ak by verejné financie boli v lepšom stave, ministri a premiér by dostávali o dve tisíc eur viac, teda v sume 6,9 tisíca eur v hrubom. Kvôli dlhovej brzde sa však táto suma zatiaľ nemení a ich mzdy zostávajú vo výške 4,6 tisíca eur. Skutočné príjmy členov kabinetu sú však vyššie.
Foto: TASR, Pavel Neubauer
Ficova vláda však vlani schválila dokument, ktorým dokázala zmrazenie príjmov obísť. Ministri schválili zmeny pri paušálnych náhradách, ktoré sú od vlaňajška tiež viazané na výšku priemernej mzdy a nevzťahujú sa na ne pravidlá dlhovej brzdy. Členovia vlády si tak garantovali každoročnú valorizáciu príjmov napriek vývoju štátneho dlhu. Premiér každý mesiac k platu dostane štvornásobok mzdy bežného Slováka, ministri – trojnásobok.
Premiérovi tak k platu 4,6 tisíca eur bude mesačne chodiť aj nezdaniteľná paušálna náhrada 6,9 tisíca eur. Šéf vládneho kabinetu dostáva aj funkčný príplatok ku mzde vo výške necelých 750 eur. Hrubý mesačný príjem predsedu vlády Roberta Fica (Smer) by tak tento rok mal dosiahnuť 12,2 tisíca eur.
Vicepremiérom Robertovi Kaliňákovi (Smer), Tomášovi Tarabovi (nom. SNS), Denise Sakovej a Petrovi Kmecovi (obaja Hlas) patria paušálne náhrady vo výške 5,3 tisíca eur mesačne, čo spolu so základným platom tvorí takmer 10-tisícový mesačný príjem. Radoví ministri si v porovnaní s vlaňajškom polepšia o 300 eur mesačne a dostávať by mali okolo 9,3 tisíca eur.
Zarába lepšie ako Fiala
Keď sa pozrieme na príjmy zahraničných politikov, členovia slovenskej vlády na tom nie sú vôbec najhoršie. Maďarská nezisková organizácia Átlátszo vlani napríklad porovnala platy premiérov z krajín Európskej únie (EÚ). Merala totiž hrubý plat premiérov krajín EÚ v porovnaní s výškou priemernej hrubej mzdy v ich domovine. Najlepšie skončil šéf maďarskej vlády Viktor Orbán, ktorý v hrubom poberá 9,5-násobok tamojšej priemernej mzdy.
Robert Fico v tomto rebríčku skončil na druhom mieste, keďže ako premiér poberá 7,6-násobok priemernej mzdy. Na treťom mieste najlepšie zarábajúcich premiérov bol český predseda vlády Petr Fiala, ktorý zarába 6,1-násobne viac ako priemerný Čech.
Foto: SITA/AP, Justin Tallis
V absolútnom vyjadrení je však najlepšie plateným šéf nemeckej vlády, ktorý podľa zákona dostáva mesačne viac ako 26-tisíc eur. Kancelár v Rakúsku mesačne za výkon funkcie poberá plat okolo 25,5 tisíca eur a tretí najväčší mesačný plat má premiér Luxemburska. Ide o sumu 21,4 tisíca eur.
Výplata slovenského premiéra tak nie je najväčšia, ale stále je vyššia oproti platom takmer polovice jeho náprotivkov z EÚ. Nižší príjem má napríklad šéf poľskej vlády Donald Tusk (6,8 tisíca eur mesačne) či talianska premiérka Giorgia Meloniová (8,3 tisíca eur mesačne). Menej ako Fico zarábajú aj premiéri Estónska, Grecka, Chorvátska, Slovinska, Portugalska či Španielska.
Polepšia si nielen politici
Platy majú stúpnuť nielen politikom. O 500 eur mesačne porastie výplata aj šéfovi Generálnej prokuratúry Marošovi Žilinkovi. Jeho mzda sa skladá z troch častí a dve z nich sú viazané na výšku priemerného platu. Ide o základ mzdy, ktorý je podľa zákona určený na 1,3-násobok platu poslanca NR SR, a paušálne náhrady, ktorých výška je stanovená na 50 percent mesačného platu generálneho prokurátora. Žilinka tak mesačne na výplatnej páske dostane 9,2 tisíca eur.
Polepší si aj predsedníčka Súdnej rady Marcela Kosová. Zákon pri výkone tejto funkcie určuje mesačnú výplatu vo výške 4,5-násobku priemernej mzdy, čo tento rok znamená mesačný plat 6,9 tisíca eur. Okrem toho k funkcii šéfky Súdnej rady patrí príplatok, ktorého sumu stanoví rada svojím uznesením. Jeho výška sa od roku 2015 rovná 35,7 percenta z platu poslanca NR SR a tento rok by mala byť vo výške 1,6 tisíca eur.
Platový automat zo zákona určuje tiež každoročné zvyšovanie platov sudcom Ústavného súdu a vedeniu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). Ich mesačné odmeny sú takisto viazané na výšku príjmov poslancov NR SR, a teda aj na priemernú mzdu. Šéf NKÚ, ktorým momentálne je Ľubomír Andrassy, bude tento rok dostávať mzdu 6,9 tisíca eur a k tomu aj funkčný príplatok 332 eur, ako aj paušálne náhrady. Ich výšku určuje NR SR a vlani išlo o 64 percent zo sumy platu predsedu úradu.
Čítajte viac Ktorý politik či šéf štátnej inštitúcie zarobil najviac? V NBS majú aj milionára, Danko si polepšil o viac ako 400-tisíc
Ministri, poslanci, ale aj sudcovia a ďalší vysokopostavení politici tak dostanú vyššie platy aj v čase konsolidácie. Iní zamestnanci štátu o zvýšenie miezd však musia „zabojovať“. Práve spor o valorizácii miezd lekárov v čase vládneho šetrenia vlani spustil hromadné výpovede v zdravotníckom sektore a hrozil aj kolaps nemocníc.
Kým lekári dokázali presadiť svoje a platy im aj tento rok stúpli o 10 percent, zamestnanci v školstve na dohodu ešte len čakajú. Vláda síce sľúbila, že platy učiteľom a ďalším zamestnancom škôl môžu stúpnuť o sedem percent od septembra, no stále hľadá na to finančné prostriedky.