Drucker je presvedčený, že štvorica poslancov vrátane náhradníka za menovaného ministra cestovného ruchu a športu Rudolfa Huliaka (nominant Smeru) je plne pripravená podporovať koalíciu po zmenách a dodatku v koaličnej zmluve. „Viem, že pán premiér komunikuje aj s poslancami, ktorí iniciovali diskusiu a pohyby v strane Hlas,“ dodal Drucker.
Odmietol však špekulovať o tom, či z tohto prostredia bude aj nový minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. „Počul som všeličo, no ja sa k tomu nemám čo vyjadrovať, tento rezort patrí v súčasnosti strane Smer,“ upozornil. Priznal zároveň, že medzi kandidátmi na post šéfa ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie nezaznamenal meno Denisy Žilákovej, súčasnej štátnej tajomníčky Ministerstva dopravy SR. „Nie, to som nepočul,“ uviedol.

Ministra sa novinári pýtali aj na jeho postoj k prípadnému odmietnutiu vojenskej a finančnej pomoci Ukrajine na štvrtkovom (6. 3.) samite lídrov EÚ, v prípade nenaplnenia podmienok zo strany SR. „S odmietnutím vojenskej pomoci nemám problém, pri finančnej a humanitárnej pomoci je potrebné zvážiť všetky okolnosti. Európa by mala byť solidárna a pomáhať tam, kde sa porušuje medzinárodné právo,“ upozornil Drucker.
Na druhej strane súhlasí s tým, že zastavenie tranzitu plynu cez Ukrajinu nemá opodstatnenie a poškodzuje záujmy Slovenska i Únie. „V tom som na strane pána premiéra,“ potvrdil. Poukázal na dôsledky zastavenia tranzitu plynu, zvyšujúce sa náklady na energie a stratu konkurencieschopnosti Európy. „Ako potom chceme pomáhať,“ pýta sa minister.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas) po rokovaní vlády takisto vyjadril súhlas so snahou premiéra zabezpečiť obnovenie tranzitu plynu na Slovensko. Upozornil zároveň, že k samotným záverom štvrtkového samitu je predčasné sa vyjadrovať.
Podpredseda vlády a minister obrany SR Robert Kaliňák (Smer) vníma postoj Slovenska ako apel, ktorý má zdôrazniť, že aj Ukrajina musí mať zodpovednosť voči partnerom. I on odmietol špekulovať nad možnými politickými závermi samitu. Vicepremiér sa tiež vyjadril k návrhom na navýšenie zdrojov do obrany, ktoré v utorok (4. 3.) predstavila predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová. Plán na prezbrojenie Európy by podľa nej mohol mobilizovať takmer 800 miliárd eur. Kaliňák naznačil, že takto naformulované číslo nemusí odrážať napokon realitu, oceňuje však, že v prípade navýšenia zdrojov sa prijímajú myšlienky o nevyhnutnej zmene fiškálnych pravidiel pre obranu.
„V tom štandardnom rozpočtovom prostredí nie je technicky možné, aby ste navýšenie dosiahli a prioritizovali výdavky na obranu pred investíciami do zdravotníctva, školstva či sociálnej oblasti,“ upozornil Kaliňák. Zmenu a uvoľnenie rozpočtových pravidiel podľa neho legitimizuje zásadná zmena v oblasti bezpečnosti, ktorej Európa v súčasnosti čelí. Za dobrý krok považuje v rámci plánu ReArm Europe návrh poskytnúť členským štátom štátom 150 miliárd eur na pôžičky na investície do obrany.

Premiér Robert Fico (Smer) v súvislosti s plánovaným samitom EÚ v Bruseli uviedol, že odmieta podporovať vojnu na Ukrajine. Nesúhlasí preto s vojenskou ani finančnou podporou krajine. Slovensko podľa neho navrhne do záverov samitu vložiť výslovnú požiadavku na Ukrajinu, aby obnovila tranzit ruského alebo iného plynu cez svoje územie.