Ako ďalej uviedol, jednu obžalobu v rozsiahlej daňovej trestnej veci podával on sám a ďalšiu obžalobu podal prokurátor Ondrej Repa, tiež z bývalého Úradu špeciálnej prokuratúry. Krajské prokuratúry tým pádom podali na špecializovaný trestný súd za prvé dva mesiace roku 2025 spolu tri obžaloby.
„Počas môjho pôsobenia na Úrade špeciálnej prokuratúry sme mesačne podávali v priemere viac ako desať obžalôb, z ktorých veľká časť boli rozsiahle skupinové trestné veci. Naše obžaloby pritom mali na súdoch 93-percentnú až 94-percentnú úspešnosť,“ zdôraznil Lipšic.

Pripomenul pritom, že predstavitelia vlády, ako aj generálnej prokuratúry verejnosť uisťovali, že zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry aj novela Trestného zákona nebudú mať negatívny vplyv na stíhania najzávažnejšej trestnej činnosti.
„Z dôvodu zrušenia Národnej kriminálnej agentúry a núteného odchodu desiatok najlepších vyšetrovateľov a operatívcov z Policajného zboru je vyšetrovanie trestnej činnosti prakticky v rozklade. Závažnejšie formy korupcie alebo ekonomickej trestnej činnosti sa dnes nestíhajú. Rozklad polície mal však zásadný vplyv aj na pokles stíhania najzávažnejších foriem násilnej či drogovej trestnej činnosti,“ vyhlásil Lipšic.
Bývalý špeciálny prokurátor v tejto súvislosti predpokladá, že všetci predstavitelia orgánov činných v trestnom konaní o spomenutých skutočnostiach veľmi dobre vedia. „Z dôvodu ich mlčania považujem za potrebné, aby verejnosť dostávala aspoň čriepky informácií do celkovej mozaiky. Mozaiky rezignácie štátu na stíhanie najzávažnejšej trestnej činnosti,“ dodal Lipšic.
