Kaliňák označil spoluprácu medzi SR a ČR za tradičnú, no zdôraznil, že obe krajiny čelia výzvam či už bezpečnostným, alebo potrebe v oblasti modernizácie.
„Spoločne sme uzavreli zmluvu na nákup nákladných vozidiel, ktoré minimálne na Slovensku mali priemerný vek už aspoň 35 rokov,“ uviedol Kaliňák s tým, že už nezodpovedali potrebám armády. Zdôraznil radosť z toho, že sa Bratislave s Prahou podarilo dohodnúť na spolupráci.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Spomenul tiež možnosť kúpy lietadiel L-39NG či spoločného nákupu transportných lietadiel. „Platí, že máme obrovské množstvo spoločných záujmov,“ zdôraznil minister.
Česká ministerka obrany Jana Černochová uviedla, že s Kaliňákom dokázala vždy nájsť spoločnú reč a snažia sa nachádzať cestu v snahe podporiť európsku a aj vlastnú obranyschopnosť. Dlhé roky sme ako krajiny mali spoločný priemysel a keby sme sa nesnažili spolupracovať, šli by sme podľa nej sami proti sebe.
„Musím povedať, že spolupráca medzi našimi krajinami sa výrazne posunula vpred. K spolupráci nás zaväzuje naša spoločná história a vzájomné vzťahy občanov. Myslím si, že to, že tu dnes stojíme, je dôkazom toho, že vzťahy medzi ČR a SR nie sú len na úrovni prezidentských stretnutí,“ uviedla Černochová.
Minister obrany Robert Kaliňák prijal na rezorte obrany českú ministerku obrany Janu Černochovú.
Zľava na obrnené vozidlá
Česká ministerka obrany taktiež prezradila, že Česko a aj Slovensko získali vďaka vzájomnej spolupráci zľavu na nákup pásových obrnených vozidiel pechoty CV90.
„Dnes môžeme oznámiť, že stále platí klauzula o tom, že ak obe naše krajiny budú v nákupe postupovať, tak máme zľavu. Vďaka spoločnému postupu ČR ušetrila 505 miliónov korún,“ prezradila Černochová. V prepočte ide približne o 20 miliónov eur.
„Zľava pre Slovensko predstavuje približne 10 miliónov eur,“ prezradil Kaliňák. „Dlho sme rokovali so zbrojárskymi spoločnosťami a prepracovali sa aj k ďalším zľavám v celkovej výške približne 60 miliónov eur,“ doplnil.
Čítajte aj Bude Trumpove rozhodnutie pre nás fatálne? Expert: Od pomoci Ukrajine závisí, ako ďaleko budú ruské rakety od Slovenska
Budúcnosť v NATO
Ministerka Černochová zároveň podotkla, že Európska únia by podľa nej aktuálne nemala riešiť problémy budúcnosti, ako sú dekarbonizácia či Green Deal, ale mala by sa zaoberať vojnou, ktorá sa odohráva len pár stoviek kilometrov od našich hraníc.
„Veľmi nemilo ma prekvapila správa o odpojení Ukrajiny od spravodajských služieb USA. To môže mať vážne fatálne následky. Prosím, aby sa vrátili k okrúhlemu stolu,“ uviedla na margo informácií denníka Financial Times. Pred takýmto krokom už Pravdu varovali aj slovenskí experti ako exminister obrany Martin Sklenár, podľa ktorého ide pre Kyjev o obrovský problém.
Čítajte aj Česká ministerka obrany rokovala vo Varšave o spoločnej výrobe munície
Ministerka a minister sa preto zhodli na potrebe budovať silnejšiu obranu Európy a priznali aj obavy po slovách prezidenta USA Donalda Trumpa ohľadom NATO. Ten otvorene kritizoval Severoatlantickú alianciu, no podľa predstaviteľov Slovenska i Česka je od Spojených štátov na mieste požadovať od Európy adekvátne príspevky na obranu aliancie.
Černochová taktiež ubezpečovala, že ČR má záruky, že Spojené štáty sa z NATO vystúpiť nechystajú. Reagovala tak na slová slovenského premiéra Roberta Fica (Smer), ktorý naznačil, že aliancia sa môže skončiť do niekoľkých mesiacov. „Nemyslím si, že je to na programe dňa,“ uviedol na margo vyhlásení predsedu vlády minister Kaliňák.
Šéfovia rezortov sa zhodli, že v rámci demografickej krízy v nábore nových vojakov majú Česko aj Slovensko rovnaké problémy a čaká ich zvyšovanie výdavkov na obranu. To sa podľa Kaliňáka netýka len modernejších zbraní, ale aj logistiky či infraštruktúry.
Čítajte aj Česko ponúka Ukrajine výcvik pilotov na stíhacie lietadlá F-16
V súvislosti s tzv. koalíciou členských krajín EÚ „ochotnejších“ podporovať Ukrajinu Černochová hovorila, že určitá forma užšej spolupráce je možná, no nemali by sa podľa nej rušiť spoločné projekty. ČR je podľa nej ochotná participovať na vojenskej pomoci Ukrajine aj ďalej.
Podľa Kaliňáka nemá nikto stopercentnú odpoveď na to, čo je pravda. „Všetci vieme, že jeden štát porušil hrubo medzinárodné právo a začal vojenskú agresiu, to je úplne jasné,“ uviedol s tým, že názory sa líšia na spôsob dohody na mieri. Nie je podľa neho isté, že po poskytnutí ďalšej pomoci Ukrajine bude napríklad o tri mesiace lepšia možnosť uzavrieť mier, ako je dnes.