Ešte dnes predpoludním v Národnej rade (NR) SR zasadol výbor pre európske záležitosti. Premiér Robert Fico (Smer) na ňom predniesol stanoviská, s ktorými za Slovensko do Bruselu neskôr odletel. Čiastočne pritom zmenil aj svoju rétoriku okolo plynu.
Ukrajina od 1. januára neobnovila tranzit ruského plynu zo svojho územia na Slovensko. Fico tento krok hlasno kritizuje už od decembra 2024 a na tlačovej konferencii v pondelok (3.3.) uviedol, že závery summitu v Bruseli podmieni tým, že sa do nich zavedie žiadosť Európskej komisie voči Ukrajine, aby obnovila prevoz plynu z Ruska na Slovensko. Medzičasom ale viditeľne zvoľnil a vo štvrtok mu podľa jeho slov stačila zmienka o takomto zámere.

„Myslím si, že zmienka o tom, že je potrebné v súčinnosti Európskej komisie, Ukrajiny a Slovenska hľadať riešenie na obnovenie tranzitu plynu, je znesiteľná,“ uviedol premiér. „Ak budú závery takúto formuláciu obsahovať, nemáme dôvody ich nepodporiť,“ dodal.

Podľa slovenského diplomata a bývalého ministra zahraničia Rastislava Káčera, je Ficova požiadavka v princípe neškodná a čiastočne nezmyselná. „Oveľa horšia je jeho systematická, nenávistná politická kampaň v prospech ruskej diktatúry. Vystupuje pri každej príležitosti ako amplión ruskej propagandy, schvaľuje ruskú vojenskú agresiu voči slobodnej Ukrajine, ponižuje jej prezidenta. Správa sa ako verný vazal a agent neofašistického režimu v Kremli,“ reagoval pre Pravdu.
Diplomat a exminister zahraničia z úradníckej vlády Ľudovíta Ódora Miroslav Wlachovský si zas myslí, že Slovensko už dávno malo mať svoju energetickú závislosť od Ruska vyriešenú. „Bol to Robert Fico, ktorý prvú plynovú krízu zažil už v roku 2008. Vtedy mal ako zodpovedný premiér robiť všetko pre to, aby sa nám podarilo od Ruska odstrihnúť,“ uviedol.

Bezpečnosť Európy
Premiér Fico na výbore ďalej avizoval, že šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová môže prísť na summite s návrhom uskutočniť okamžitú zbierku pre Ukrajinu v rozmedzí od 20 do 40 miliárd eur, kde by zložila každá z členských krajín určitú sumu zo svojho rozpočtu. „V prípade Slovenska to vychádza na 160 až 260 miliónov eur, s tým určite nebudeme súhlasiť,“ uviedol.
„Ak chce niekto bilaterálne pomáhať, no v čase, keď my sa trápime s konsolidáciou, neviem si predstaviť, že by sme dali štvrť miliardy na vojenské výdavky na Ukrajinu,“ zdôraznil Fico.

Káčer ale podotýka, že viaceré krajiny a významní hráči Európskej únie už v posledných dňoch pomoc pre Ukrajinu výrazne navýšili alebo minimálne sľúbili navýšiť. Deje sa tak po utorkovom oznámení z Bieleho domu, že USA dočasne pozastavili akúkoľvek vojenskú podporu Ukrajiny.
Slovenská vláda Roberta Fica má k vojenskej podpore Ukrajiny rovnaký postoj od jej nástupu v októbri 2023, keď Fico prehlásil, že štát už Kyjevu nepošle ani náboj.
Na rokovaniach v Bruseli sa podľa oboch diplomatov bude rozhodovať o nesmierne dôležitom navýšení obranných kapacít starého kontinentu. „Nejde o nejakú Európsku armádu,“ vysvetľuje Wlachovský. „Sú to európske obranné kapacity a tie musíme navýšiť rovnako ako je potrebné navýšiť, zdynamizovať a naštartovať európsky obranný priemysel. Do tej miery, aby sa stihli vyzbrojiť pre prípad, že Rusko bude vo svojej expanzii chcieť pokračovať,“ podotkol.

„Európska armáda nevznikne, to by najskôr musela existovať federálna Európa. Čo ale vzniknúť môže, je nová obranná koalícia štátov, ktoré chcú Európu brániť pred ruskou agresiou. A zdá sa, že vidíme pokus takúto alianciu vytvoriť. Máme veľmi dobré mechanizmy vojenského plánovania a reakcie v prípade krízy. Máme kompletné a funkčné know-how. Nazývať to armáda je nezmysel. Sily európskej obrany – to by bolo adekvátne,“ zdôraznil Káčer.
Cieľom summitu by teda podľa Wlachovského malo byť, aby Európa dosiahla takú úroveň obranyschopnosti, že sa už v tejto otázke nebude musieť opierať o Spojené štáty americké. Vysvetlil, že keď prezident USA Donald Trump pozastavil podporu Ukrajiny, štáty EÚ sa začali prebúdzať a otázku bezpečnosti to vystrelilo na najvyšší stupeň priority.

Stretnutia lídrov bez Fica
Fico sa na rokovaní výboru ohradzoval voči kritike, že Slovensko chýbalo na stretnutiach lídrov niektorých krajín EÚ, ktorí v predchádzajúcich dňoch v Paríži a Londýne rokovali o bezpečnostnej situácii, vojne na Ukrajine a zvýšení obranyschopnosti EÚ. „Všetky tieto stretnutia boli o tom, že ako udržať tempo vojny, keďže americký prezident Donald Trump má inú rétoriku. My s tým nechceme nič mať, my odmietame vojnu,“ hovoril premiér.
Wlachovský a Káčer však majú iný názor. Prvý menovaný si myslí, že Fico nedostal pozvanie, lebo mu lídri iných štátov neveria. „Pretože keď bolo takéto prvé stretnutie v Paríži, tak vyzradil jeho obsah ešte predtým, než naň vôbec prišiel. Jemu jednoducho nemôžu tí partneri veriť, lebo keď robí takéto psie kusy, tak pre nich nie je spoľahlivý,“ zhodnotil Wlachovský.
Káčer si myslí, že Ficova vláda sa za nás všetkých rozhodla, že „nechceme patriť k vyspelým štátom Západu – ako sú Británia, Nemecko, Francúzsko, Dánsko, Nórsko a naši susedia okrem Maďarska“. „Jeho voľbou je byť maďarským felvidékom Ruskej ríše,“ uzavrel.
Premiér Robert Fico vo štvrtok z výboru odišiel predčasne, väčšina opozičných poslancov nedostala priestor položiť mu pred summitom otázky. Odôvodnil to tým, že má ešte rokovanie. „Pán premiér povedal, že bol dnes ráno hodinu a pol cvičiť. Ale nenájde si 15 minút na to, aby odpovedal na moje otázky, ale aj otázky kolegov o jednom z najdôležitejších samitoch, ktorý nás čaká a kde sa rozhoduje aj o našej bezpečnosti,“ kritizoval líder opozičného hnutia PS Michal Šimečka s tým, že Ficov odchod pokladá za prejav zbabelosti.
