Európska komisia (EK) rozhodla, že krajiny postihnuté povodňami budú môcť čerpať peniaze na odstraňovanie ich následkov z Fondu solidarity EÚ aj z Kohézneho fondu. Slovensko by mohlo rátať na tento účel až s miliardou eur. Podľa zistení Pravdy sa však postihnuté obce k tejto pomoci nedostali a stále na ňu čakajú.
Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa 19. septembra 2024 stretla s lídrami stredoeurópskych krajín vo Vroclave. Na schôdzke sa rokovalo o spôsoboch, ako čo najrýchlejšie a najflexibilnejšie podporiť ľudí a oblasti zasiahnuté ničivými povodňami. Von der Leyenová oznámila, že Fond solidarity bude možné použiť na obnovu ciest, železničných tratí či mostov.
Tieto peniaze však podľa nej nebudú stačiť, preto sa na schôdzke hovorilo aj o možnosti flexibilného použitia prostriedkov z Kohézneho fondu. Postup bude podľa nej taký, že krajina najprv dostane peniaze a následne ich bude môcť použiť na stopercentné financovanie projektov na odstránenie škôd. Poznamenala tiež, že peniaze z fondu bude únia mobilizovať nezvyčajným spôsobom. Nebude totiž potrebné spolufinancovanie zo strany členských krajín, ako je bežné, ale pomoc bude plne hradená zo strany EÚ.
Na peniaze sa čaká
Povodne najviac zasiahli západnú časť Slovenska. Podľa odhadov celková suma škôd spôsobených záplavami na našom území predstavuje 230 miliónov eur. Intenzívne zrážky rozvodnili viaceré malé rieky a potoky, hladina Dunaja pri Bratislave stúpla nad úroveň deviatich metrov. Po niekoľkých dňoch intenzívneho dažďa boli vytopené bratislavské mestské časti Devín a Devínska Nová Ves, v Stupave zas voda zaplavila mestský park a kaštieľ. Časť cesty na Devín bola vyše týždňa uzavretá a ľudia sa namiesto autobusov vracali domov vojenskými transportérmi. Iné vozidlá totiž po zaplavených cestách jazdiť nemohli.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
Rozsah škôd však bolo vidieť až po tom, čo voda ustúpila. „Zo strany našej mestskej časti bolo nevyhnutné bezodkladne začať s čistením zasiahnutých miest, odčerpávaním vody, odstraňovaním následkov povodní na zaplavených cestách či so sanačnými prácami. Jedným zo zasiahnutých objektov bola aj naša viacúčelová vodná nádrž, kde došlo k naplaveniu nánosov a bahna priamo do tejto nádrže, čo spôsobilo zníženie jej kapacity,“ spomína pre Pravdu starosta Devínskej Novej Vsi Dárius Krajčír.
Dodáva, že škodám sa nevyhli ani základné školy, kde došlo k zatečeniu kuchyne či spoločných priestorov. „Mnohé miesta v našej mestskej časti bolo potrebné riešiť s geológom, pretože kvôli spodnej vode máme v mestskej časti prepady aj na miestach, ktoré zatopené neboli. V značne poškodenom stave ostali aj cyklotrasy,“ pokračuje Krajčír.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Mestská časť však dodnes nemá informácie o tom, ako by sa mohla dostať k sľúbeným peniazom z európskych fondov. „Od štátu sme do tohto momentu dostali iba finančné prostriedky v sume 13 360 eur v rámci žiadosti o poskytnutie dotácie na podporu humanitárnej pomoci, ktoré sme využili na zabezpečenie materiálu a poskytovanie služieb pre obyvateľov našej mestskej časti, ktorých septembrové povodne zasiahli. Iné finančné prostriedky, refundácie ani náhrady výdavkov od štátu sme zatiaľ nedostali a všetky výdavky, ktoré sú spojené s mimoriadnou situáciou a povodňami, sme financovali z rozpočtu našej mestskej časti,“ priblížil pre Pravdu starosta Devínskej Novej Vsi.
Podobné skúsenosti hlásia aj z ďalšej postihnutej mestskej časti – Devína. O prostriedkoch z fondov EÚ nemajú žiadne informácie, uviedla pre Pravdu starostka Jana Jakubkovič. „Ani pomoc, ktorá bola ponúknutá z ministerstva práce, nemôžeme kvôli nášmu dlhu čerpať. Nateraz máme iba komunikáciu a plníme si povinnosti vo vzťahu k okresnému úradu, škody sme odstraňovali čiastočne z vlastných zdrojov a mnohé čakajú na realizáciu, lebo vlastné finančné prostriedky nemáme. Devínsku cestu máme stále v časti v jednom pruhu zatvorenú,“ povedala.
Foto: Jakub Prokeš
Prečo sa zasekli?
Krajčír vysvetľuje, že sa o odstránení dôsledkov povodní komunikuje s Okresným úradom Bratislava. S ním rieši aj postup pri refundácii nákladov za záchranné práce a povodňové škody. Žiadne informácie o výzvach, v rámci ktorých by obce a samosprávy mohli požiadať o peniaze z Bruselu, na úradoch nemajú. „Proces refundácie sa nám i našim obyvateľom, ktorých povodne zasiahli, javí ako veľmi komplikovaný a zdĺhavý,“ zhodnotil starosta Devínskej Novej Vsi.
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) na otázku Pravdy o tom, kedy sa obce dostanú k sľúbenej miliarde z Bruselu, odpísalo, že možnosť financovania následkov septembrových povodní z Kohézneho fondu mala umožniť novelizácia legislatívy EÚ, konkrétne nariadenie RESTORE. Táto legislatívna zmena nadobudla účinnosť 24. decembra 2024.
„Nariadenie však neprináša žiadne dodatočné zdroje, zavádza len niektoré nové, aj to veľmi obmedzené flexibility, ktoré mali pôvodne umožňovať efektívnejšie využitie existujúcich fondov na riešenie dôsledkov prírodných katastrof. Pokrýva tiež iba opatrenia v súvislosti so sanáciou škôd, nie preventívne opatrenia,“ vysvetľuje MIRRI.
Ministerstvo ďalej priblížilo, že Slovensko ešte pred schválením zmeny žiadalo o väčšiu flexibilitu pri využívaní tohto nariadenia. Napríklad aby sa uvoľnili pravidlá pre transfery medzi viac rozvinutým a menej rozvinutými regiónmi. „Väčšina škôd totiž vznikla v Bratislavskom kraji, ktorý má ako viac rozvinutý región obmedzenú alokáciu, a súčasne máme obmedzenú možnosť presúvať prostriedky medzi cieľmi pri zabezpečení podmienok tematickej koncentrácie a klimatických ukazovateľov,“ vysvetľuje tlačové oddelenie MIRRI.
Proti týmto navrhovaným zmenám legislatívy boli rezolútne najmä čistí prispievatelia aj samotná EK. „Nariadenie RESTORE nám tak dáva len veľmi obmedzenú až minimálnu možnosť realokovať už pridelené prostriedky v existujúcich opatreniach Programu Slovensko do nových opatrení na sanáciu škôd po povodniach tak, aby nebolo ohrozené napĺňanie cieľov Programu Slovensko a aby boli dodržané všetky podmienky stanovené v novej legislatíve EÚ,“ skonštatoval rezort.
Ešte sa nerozhodlo
Zastupiteľstvo EK na Slovensku však pre Pravdu zdôraznilo, že je na členských štátoch, či chcú využiť prostriedky z nariadenia RESTORE na obnovu po prírodných katastrofách a koľko finančných prostriedkov chcú na tento účel vyčleniť.
„Ak chcú použiť finančné prostriedky v rámci RESTORE, môžu tak urobiť až do výšky desať percent celkovej sumy svojich vnútroštátnych finančných balíkov. Na to, aby členské štáty mohli viazať finančné prostriedky v rámci RESTORE, musia predložiť komisii návrh na preprogramovanie,“ reagovala EK v stanovisku. Komisia zároveň pripomenula, že čas na uplatnenie nariadenia sa kráti. „V prípade katastrof, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti nariadenia (24. decembra 2024), je lehota na uplatňovanie šesť mesiacov po uvedenom nadobudnutí účinnosti,“ napísala eurokomisia v stanovisku. Dva zo šiestich mesiacov už uplynuli.
Čítajte viac Čo sa stane s majetkom, keď voda opadne? Kto škodu nahradí? Koľko to bude trvať?
Prostriedky na odstránenie škôd po septembrových povodniach zatiaľ neuvoľnila ani slovenská vláda. „Za povodne v druhom polroku 2024 ešte neboli preplácané štátom žiadne výdavky spojené s výkonom povodňových záchranných prác ani vznikom povodňových škôd,“ uviedlo pre Pravdu ministerstvo vnútra. Tlačové oddelenie rezortu ďalej vysvetlilo, že príslušný materiál práve teraz smeruje do pripomienkového konania a následne bude predložený na prerokovanie vládneho kabinetu.
Okrem Kohézneho fondu je však možné čerpať financie na odstránenie povodňových škôd aj z Fondu solidarity. Rezort vnútra o ne požiadal ešte začiatkom decembra 2024 a EK túto žiadosť momentálne vyhodnocuje. „Až následne nám EK vypočíta výšku príspevku,“ zdôraznil v stanovisku. „V tejto dobe je ešte predčasné hovoriť o možnostiach financovania, pretože nemáme schválenú žiadnu finančnú pomoc z fondov EÚ,“ uzavrelo ministerstvo vnútra s tým, že z eurofondov v gescii rezortu neboli uhradené žiadne výdavky za povodne.