NKÚ koncom vlaňajška tvrdil, že v rokoch 2020 až 2023 odhalil okolo fungovania mobilných odberových miest (MOM) výrazné nedostatky. Podľa Andrassyho došlo na úrovni bývalého vedenia Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) k príkazu vymazať informácie týkajúce sa ich prevádzky.
Nedalo sa teda dopátrať k informáciám, kto koľko miest prevádzkoval, aký počet testov konkrétna „MOM-ka“ vykonala, či k sumám smerujúcim na prevádzku odberových miest zo štátnych prostriedkov.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
Odhaduje sa, že dovedna štát v tomto období vyčlenil na prevádzku MOM 320 miliónov eur. Situáciu preveruje aj polícia a kontrolóri o všetkom podľa Andrassyho komunikovali aj s Finančnou správou.
ÚVZ, ktorý počas pandémie využíval systém Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI), však odmietol, že by dal príkaz na výmaz dát. Naopak sa bráni databázou Moje eZdravie, v ktorej ponechal informácie týkajúce sa prevádzkovateľa, identifikátora, miest odberového miesta, termínov odberu a ďalšie. Zdôraznil pritom, že nezbieral údaje relevantné pre problematiku financovania MOM.
Andrassy v polovici januára 2025 tvrdil, že „vymazné“ dáta sa „s vysokou pravdepodobnosťou“ podarí obnoviť.
Čítajte viac Gašpar: O manažovaní pandémie by mohli rokovať spoločne dva výbory
„Obnovené dáta i rozsah obnovenia dá odpoveď na otázku, či budú využité v prípadnom trestnom konaní, alebo umožnia Ministerstvu zdravotníctva (MZ) SR komplexnú analýzu toho, čo sa robilo správne a čo sa, naopak, nemalo robiť,“ uviedol pred takmer dvomi mesiacmi predseda NKÚ. V pondelok na výbore NR SR ale neprezradil, či sa to podarilo.
Nezrovnalosti v záveroch NKÚ
Kontrolóri ešte pred obnovou dát však prezentovali správu o výsledkoch svojej kontroly a jej obsah má podľa lekárov či prevádzkovateľov MOM ďaleko od reality. Ako informovala STVR, nedostatky zo strany NKÚ eviduje v prípade svojho podnikania napríklad zubný lekár František Hlavačka, ktorý si počas pandémie otvoril odberové miesto v Šuranoch.
Podľa správy NKÚ jeho MOM dostalo dovedna približne 75-tisíc eur, pričom vykonalo len sedemnásť testov. Znamenalo by to, že za jeden test by získalo približne 4 400 eur. „My sme ale dokopy vykonali 16 222 testov,“ uviedol Hlavačka s tým, že informácie v správe sú nepravdivé a sám vie činnosť svojej spoločnosti doložiť. V takomto prípade to už na jeden test vychádza len 4,60 eur.
Čítajte viac NKÚ: Obstaranie vakcín proti ochoreniu COVID-19 sa javí ako netransparentné
MOM v Šuranoch pritom nebolo jediné. Ešte dramatickejší rozdiel nastal napríklad v Liptovskom Hrádku, kde NKÚ píše o lekárovi, ktorý mal za jeden test zinkasovať približne 12-tisíc eur. Kým kontrolóri hovoria v tomto prípade len o dvanástich vykonaných testoch, lekár informoval STVR, že v skutočnosti ich bolo až 30 051, a teda zaokrúhlene stál každý približne 4,80 eur.
V pondelok (10.3.) na Výbore NR SR pre zdravotníctvo Andrassy prehovoril o tom, ako sú podozrenia kontrolórov až na úrovni možného porušenia trestného zákona. „Preto sme naše zistenia odstúpili orgánom činným v trestnom konaní. Sme s nimi v komunikácii aj v prípade vakcín a taktiež čo sa týka MOM,“ uviedol.
Čítajte viac Predseda NKÚ Andrassy: Dáta zo systému Moje eZdravie o prevádzkovaní MOM bude možné obnoviť
„My sme našimi správami nechceli nikoho spochybniť, nikomu ublížiť. Ani tým, ktorí prevádzkovali MOM. Ak čísla, ktoré by degradovali ich prácu, nie sú pravdivé, tak preto, lebo im štát poskytoval finančné prostriedky a nedokázal zdroje zúčtovať,“ uviedol.
Bývalý minister zdravotníctva z obdobia pandémie Marek Krajčí (Slovensko) upozornil, že podstatná časť MOM nevznikla pod rezortom zdravotníctva a nebola ním ani financovaná.
„Ministerstvom bolo financovaných len 746 až 750 miest z celkových 3– až 4-tisíc, ktoré uvádza NKÚ,“ uviedol s tým, že mu nie je jasné, aké dáta teda rezort zdravotníctva poskytol kontrolórom, ak tí operujú s tromi tisíckami odberných miest.
Čítajte aj Hliadkovala v Bratislave, šéfovala v NAKA a stala sa prvou generálkou. Kto je nová šéfka policajného zboru Jana Maškarová?
Trestné konania
Poverená prezidentka Policajného zboru (PZ) Jana Maškarová na pôde parlamentného zdravotníckeho výboru uviedla, že v rámci vyšetrovania manažovania zdrojov počas pandémie ochorenia COVID-19 sa v troch prípadoch začalo trestné stíhanie.
Výbor NR SR nebol pre neprítomnosť opozičných, ale aj koaličných poslancov uznášaniaschopný, a teda sa ho nepodarilo oficiálne otvoriť. Jeho predseda Vladimír Baláž (Smer) však umožnil prítomným neformálnu debatu.
Maškarová na nej podotkla, že prvé trestné stíhanie sa týka manažovania pandémie ako celku, a to za prečin marenia úlohy verejným činiteľom a za zločin všeobecného ohrozenia. V ďalších dvoch prípadoch je začaté trestné stíhanie za zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Aktuálne má pritom špecializovaný vyšetrovací tím rozpracovaných šesť trestných vecí.
Čítajte aj Prežili ťažký covid, no stále nemajú vyhrané. Vedci objavili, aké obrovské riziko im hrozí aj roky po hospitalizácii
„Ďalšie tri veci sú v predprípravnom konaní, je v rámci nich vymedzené podozrenie z trestnej činnosti. Týkajú sa nákupu jedného milióna kusov testov vtedajším vedením štátnych hmotných rezerv bez právneho základu a nehospodárneho nákupu testov počas pandémie COVID-19, ich skladovania a likvidácie. Vo všetkých týchto troch trestných veciach ide o podozrenie z porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku,“ uviedla prezidentka PZ.
Nič nové
Podpredseda výboru Oskar Dvořák (PS) na zasadnutie neprišiel, no debatu sledoval naživo a podotkol, že na nej nezazneli žiadne nové informácie. Tak trestné konania, ako aj iné záležitosti, ktoré predniesol šéf NKÚ Andrassy či poslanci NR SR, boli známe už týždne až mesiace.
„Hodnotím to ako úplnú stratu času. Nedozvedeli sme sa absolútne nič nové,“ myslí si Dvořák. Koalícia by podľa neho mala radšej riešiť problémy ako chýbajúci personál v nemocniciach, plesnivé zdravotnícke zariadenia a kolabujúce ambulancie.
Čítajte aj Slovensko ušetrí pri nakúpe transportérov milióny eur. Kaliňák a česká ministerka obrany sa zhodli, že Európa musí byť silnejšia
„Ak chcú riešiť pandémiu a nezneužívať to na nejaké revanše, tak by som čakal, že prídu aj so závermi, ako aktualizovať naše krízové pandemické plány. Z tohto ale nemáme žiadne poučenia,“ uviedol Dvořák a podotkol, že koalícia ukázala, ako jej na vyšetrovaní pandémie nezáleží tým, že na výbor neprišli ani všetci jej poslanci.
NKÚ počas svojej činnosti preveroval aj obstaranie vakcín, ktoré sa podľa výsledkov z augusta 2024 javí ako netransparentné. Počas pandémie malo Slovensko podľa kontrolórov 15-miliónov dávok, ľuďom sa podalo len 7 miliónov a štát takmer dva milióny daroval iným krajinám.
Do konca roka 2023 4,8 milióna dávok exspirovalo a celé to predstavuje sumu vyše 340 miliónov eur, tvrdia. Na druhej strane pripustili, že podobné problémy sa evidujú aj v iných štátoch Európskej únie a NKÚ preto kritizoval postup Európskej komisie.
Čítajte aj Európa sa už nemôže opierať o USA. Lídri EÚ sa musia dohodnúť, Ficova podmienka je neškodná, hovoria diplomati
Podľa podpredsedu NR SR Tibora Gašpara (Smer) by o téme manažovania zdrojov počas pandémie ochorenia COVID-19 mohli spoločne rokovať členovia parlamentného zdravotníckeho a brannobezpečnostného výboru.
Na výbore by sa malo hovoriť v utajenom režime o nakladaní s európskymi peniazmi v súvislosti s nákupom vakcín, ktoré nakupovala Európska komisia centrálne pre členské krajiny EÚ. Tieto informácie sú podľa jeho slov neverejné.
