Koľko poslancov podporuje štvrtú Ficovu vládu v Národnej rade (NR) SR? Zdá sa, že presnú odpoveď na túto otázku nevie nikto. V parlamente ešte nezložil sľub 76. koaličný poslanec Miroslav Radačovský, ďalší dvaja zákonodarcovia majú zdravotné problémy, čo znamená, že pri dôležitých hlasovaniach by mohli chýbať.
Ficovi tento stav nevyhovuje. Sám povedal, že dlhodobo sa tak vládnuť nedá, sekundoval mu aj predseda SNS Andrej Danko. A v súčasnosti si už v koalícii uvedomujú, že 79-člennú väčšinu v parlamente opätovne vládny trojlístok nezíska, hovorí politológ z Trenčianskej univerzity Miroslav Řádek.
Foto: Ivan Majerský
„Na sedemdesiatdeviatku už nikto z vládnych poslancov ani koaličných lídrov neverí. Fico vie, že s takýmito tesnými počtami sa mu z dlhodobého hľadiska bude vládnuť ťažko,“ uviedol pre Pravdu.
Rašiho prestup bude problematický
Vláda má v súčasnosti prinajlepšom 77 poslancov, no aj to počíta už s Radačovským, ako aj s jedným z troch rebelantov okolo Migaľa – s Jánom Ferenčákom, ktorý ešte stále zostáva členom poslaneckého klubu Hlasu. Sám však podporu koalícii zatiaľ nepotvrdil.
Vládny trojlístok má teraz v rámci rekonštrukcie pred sebou voľbu predsedu Národnej rady (NR) SR, ktorý chýba od zvolenia Petra Pellegriniho za prezidenta SR. Funkciu dočasne vykonáva poverený predseda Peter Žiga (Hlas), no strana Matúša Šutaja Eštoka chce na tento post nominovať súčasného ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) Richarda Rašiho (Hlas).
Čítajte aj Nebojím sa Andreja Danka, odkázal Huliak po stretnutí s prezidentom. Kedy ho vymenujú do funkcie, nevie
Zároveň potrebuje vyhľadať jeho nástupcu na čele rezortu a túto funkciu ponúka migaľovcom. Hovorilo sa o tom, že post by mal dostať rebelant Ferenčák. Ten však opakovane naznačoval, že po mieste vo vláde netúži, lebo by sa v takom prípade musel vzdať funkcie primátora Kežmarku. „Nie je to také jednoduché. Fico vie, že aj pokiaľ by sa toto celé podarilo, nikdy nie je isté, že tá koalícia bude fungovať,“ myslí si Řádek.
Keď sa však vrátime k voľbe Rašiho na post šéfa NR SR, tak podľa experta bude pre koalíciu veľmi náročný už len tento prvý krok zvyšnej rekonštrukcie. Migaľ totiž na stretnutí so Šimečkom potvrdil svoje slová o tom, že šéfa MIRRI za vhodného kandidáta na predsedu parlamentu nepovažuje.
Možno teda očakávať, že zaňho nebude hlasovať ani Šalitroš. „Ak by pán Ferenčák bol ochotný hlasovať za Richarda Rašiho ako predsedu parlamentu, tak mi to vychádza na nejakú sedemdesiatšestku alebo sedemdesiatsedmičku,“ doplnil Řádek.
Šéf Hlasu Šutaj Eštok v utorok na tlačovej konferencii tvrdil, že Ferenčák komunikuje s predstaviteľmi strany a sľúbil im podporu v tajnej voľbe šéfa NR SR. O pár hodín neskôr to rebelujúci poslanec sám poprel v reakcii pre Denník N.
Uviedol, že najprv treba vytvoriť dohodu s migaľovcami, obnoviť sedemdesiatdeviatku a až potom sa môžu uskutočniť personálne voľby vrátane voľby šéfa parlamentu. Okrem toho sa v kuloároch šepkalo aj o Ferenčákovom vlastnom záujme o post predsedu parlamentu.
Čítajte aj Koaličná kríza ľudí nezaujíma, tvrdí líder Hlasu. S rebelantmi vyjednáva Smer
Hazardovanie alebo predčasné voľby?
Řádek pritom ďalej upozorňuje, že ani tu sa problémy nekončia. „Sedemdesiatšestka by mohla byť, pokiaľ na rokovaní budú napríklad primátor Liptovského Mikuláša Ján Blcháč (Hlas) aj Roman Michelko (SNS), ktorí majú zdravotné problémy,“ hovorí politológ.
„A ďalší problém môže byť aj Andrej Danko, a to hneď z dvoch dôvodov. Po prvé, Raši nie je Dankov obľúbenec vzhľadom na to, že pochádza z Hlasu, a po druhé, Danko podľa mňa ešte celkom nezabudol, že na tom poste mohol byť on sám,“ doplnil odborník. Naráža na dianie takmer spred roka, ktoré, dá sa povedať, odštartovalo koaličnú krízu. Keď si šéf národniarov začal nárokovať tento post ako možný náhradník Pellegriniho, strana Hlas bola proti, no Danka čiastočne podporoval premiér Fico.
Foto: TASR, Martin Baumann
V októbri 2024, keď sa kríza v koalícii ešte prehĺbila, Dankova pozícia v boji o druhú najvyššiu ústavnú funkciu sa oslabila. Z jeho klubu vystúpili traja poslanci okolo Rudolfa Huliaka a šéf SNS sa neskôr túžby po stoličke predsedu NR SR verejne vzdal.
Už vtedy začal premiér hovoriť o predčasných voľbách ako o možnosti. Prvýkrát ich spomenul 17. novembra 2024, keď mal Smer svoj riadny snem a oslávil okrúhlych 25 rokov.
„Jeho tón je normálnym odrazom jeho politickej a pracovnej frustrácie. Mrzí ho to, že si zo svojho pohľadu svoju prácu urobil a robí si ju, ale, skrátka, má v tomto ohľade menej schopných koaličných partnerov, ktorí mu spôsobujú problémy, a tie sa mu nechce z jeho pozície veľmi riešiť,“ hovorí Řádek ohľadom Fica, ktorý v súčasnosti už možnosť predčasných volieb spomína podstatne častejšie.
Čítajte aj Kritizoval Fica aj Pellegriniho a popieral zmenu klímy. Novým ministrom športu má byť starosta z Očovej. Kto je Rudolf Huliak?
Aké možnosti majú migaľovci?
Čo sa týka Samuela Migaľa, v súčasnosti sú viac-menej očividné tri scenáre. Buď budú migaľovci spolupracovať s koalíciou, pripoja sa k opozícii, alebo zostanú v parlamente samostatne. Politológ z Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave Jozef Lenč okrem toho spomína aj štvrtú možnosť.
„Mohla by síce pripomínať akési samostatné pôsobenie v NR SR, ktorého súčasťou by bolo vytváranie ,premostenia‘ medzi časťou poslancov a poslankýň, ktorí budú nespokojní s fungovaním vládnej koalície, a opozíciou, ktorá bude ochotná sa s nimi rozprávať. Môžu sa pokúsiť benefitovať na tom, že o nich budú mať záujem jedni aj druhí. Objektívne však treba dodať, že toto je najťažšia z možných ciest. Najľahšie je vrátiť sa do koalície,“ hovorí Lenč.
Fico je z toho celého už podľa Řádeka unavený a má pocit, že tieto neustále rokovania a naťahovačky sú pod jeho úroveň. „Viem si predstaviť, že Fico sa štylizuje do úlohy štátnika a namiesto toho musí vyjednávať, s odpustením, s poľovníkmi z Očovej a nejakými poslancami, ktorí sú svojím formátom schopní byť akurát tak anonymnými poslancami vyšších územných celkov. Nechcem znižovať význam regionálnych poslancov, ale Fico je zvyknutý robiť politiku na inej úrovni. Toto mu pripadá ako veľmi prízemné hašterenie,“ myslí si.
„Jednoducho ho to celé nebaví riešiť, ani to nemá koncovku. Preto úplne prirodzene a transparentne hovorí, že v týchto podmienkach sa fungovať nedá. Myslím si, že je tak trochu poučený rokom 2018 a vie si predstaviť aj predčasné voľby. Vie, že v nich nemá až toľko čo stratiť,“ doplnil Řádek.
Čítajte aj Prvý krok z krízy von? Fico navrhol nového ministra, Pellegrini sa s ním chce najprv stretnúť
Trnavský politológ Lenč s ním však nesúhlasí. Predčasné voľby podľa neho stále nie sú reálnejšie, než boli pred mesiacom či dvomi. „Ako som opakovane hovoril, písal a potvrdil to teraz aj Robert Fico, predčasné voľby budú iba vtedy, ak to bude chcieť Robert Fico a Smer. A nateraz ich nechce,“ podotkol Lenč.
Smer s opozíciou
V konečnom dôsledku o predčasných voľbách skutočne môže a musí rozhodnúť premiér a jeho strana. Na prijatie ústavného zákona o skrátení funkčného obdobia parlamentu je totiž potrebných 90 hlasov a Hlas aj SNS sa opakovane vyjadrujú, že s koncom vlády pred riadnym volebným termínom nesúhlasia.
Ak by si teda Fico povedal, že to takto ďalej nejde – ako to naznačuje politológ Řádek – musel by sa v snahe dosiahnuť predčasné voľby opierať o opozíciu. Aj keby všetci jeho poslanci, ktorých je 41, hlasovali za, tak aj s podporou zákonodarcov za PS a SaS by to stále nestačilo. Spoločne by mali dovedna 86 poslancov, a hlasovať by teda muselo aj KDH, ktoré má v NR SR 11 mandátov, či hnutie Slovensko disponujúce 14 hlasmi. V tom však Řádek problém nevidí.
Foto: Ivan Majerský
„Hovoria, že nechcú nechať vládnuť Fica. A tak sa asi logicky chcú dopracovať k predčasným parlamentným voľbám. Myslím si, že ak by celá situácia dozrela do bodu, že si Robert Fico povie, že stačilo, tak mu bude opozícia k dispozícii pri hlasovaní a stačí si len dohodnúť termín,“ uzavrel politológ z Trenčianskej univerzity.
Otázne ale je, či by z volieb vzišla stabilnejšia vláda s istou väčšinovou podporou. Podľa prieskumov sa o prvenstvo naťahujú Smer a Progresívne Slovensko, obe strany mávajú približne od 20 do 25 percent a ostatné súčasné koaličné strany klesajú. Šéf Smeru Fico by mal teda problém zložiť vládu, no takisto aj predseda PS Šimečka. Reálne by v súčasnosti mohol pri predčasných voľbách hroziť šachový pat. Podrobnú predvolebnú situáciu už Pravda analyzovala v druhej polovici februára.
SNS je takmer v každom prieskume mimo parlamentu a nahrádza ju Republika. Pre ňu vzniká potenciálna spolupráca so Smerom a s Hlasom a na druhej strane sa spájajú PS, KDH a SaS. Spolupráca s hnutím Slovensko je podľa vyjadrení ostatných opozičných strán skôr nereálna, no zároveň ako partnerov vnímajú Demokratov. A práve strana Jaroslava Naďa tak môže o všetkom rozhodnúť, ak vo voľbách prekoná potrebnú päťpercentnú hranicu.
Čítajte viac Priniesli by predčasné voľby väčšiu stabilitu? Hrozí pat, hlásia experti. Smer ani PS nedokážu zostrojiť vládu