V stredu o dočasnom ukončení mandátu hovoril už aj prezident. Čakajú nás parlamentné voľby ešte tento rok? Zhrnuli sme doterajší vývoj koaličnej krízy a informácie prinášame v otázkach a odpovediach.
V čom je problém?
Situácia v NR SR je naozaj netypická. Od začiatku roka poslanci strávili v rokovacej sále iba tri dni – jeden deň sa konala mimoriadna schôdza k návrhu na odvolanie Roberta Fica (Smer) z postu premiéra a začiatkom februára počas dvoch dní zákonodarcovia zrýchlene schválili zdravotnícke a stavebné zákony.
Plánovaná februárová schôdza, ktorá mala trvať 15 dní, sa nekonala pre napätú situáciu v koalícii. Na schválenie čaká vyše stovky návrhov zákonov, pričom každým týždňom pribúdajú nové. Niektoré zákony pritom mali nadobudnúť účinnosť už od 1. marca alebo 1. apríla. Pre koaličnú krízu sa dostali do sklzu a zatiaľ je otázne aj to, či sa o nich podarí hlasovať na marcovej schôdzi NR SR. Tá sa má podľa plánu začať 25. marca.
Foto: Pravda
Koaliční politici tento stav nepovažujú za problémový a odkazujú, že dôležité je to, že zákony prechádzajú vládou. Podobne to vidí aj prezident Peter Pellegrini. „Keď vláda nebude mať väčšinu, ktorá bude fungovať ako švajčiarske hodinky, bude musieť niekedy počkať na schválenie zákona o mesiac dlhšie,“ povedal v stredu.
Premiér Fico však chce mať istú podporu nie 76, ale 79 poslancov NR SR, ktorí sa do parlamentu dostali na kandidátkach koaličných strán. Z vyjadrení Matúša Šutaja Eštoka a Tomáša Druckera (obaja Hlas) vyplýva, že utorková koaličná rada k tomu neprispela. „Máme 76, je to väčšina,“ skonštatoval Drucker pred médiami.
Vládnutie s tesnou väčšinou je neudržateľné. Uvedomuje si to aj Robert Fico. Absencia každého jedného poslanca môže spôsobiť koalícii a vláde problém pri dôležitých hlasovaniach, a to sa už neraz aj stalo.
Čítajte viac Ficov kabinet dovládne riadne do konca, protesty premiérom nepohnú, ukázal prieskum
Prečo Fico hovorí o predčasných voľbách?
Pre získanie 79-člennej väčšiny koalícia potrebuje hlasy troch poslancov – Jána Ferenčáka (Hlas) a vylúčených z Hlasu Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša. S tými síce predseda vlády rokuje, no zatiaľ bez výsledku. Podľa medializovaných informácií v snahe o dohodu migaľovcom ponúkali viaceré posty, či už v diplomacii, alebo vo vláde. Ani jednu z týchto ponúk neprijali.
Rebelanti z Hlasu sa tak vybrali inou cestou ako skupinka Huliakovcov. Tí sa dohodli s koalíciou na podpore výmenou za ministerský post. Rudolf Huliak tak nastúpil na čelo rezortu športu a vládny trojlístok si zaistil tri hlasy v parlamente. Podporu koalícii sľubuje aj Huliakov náhradník Miroslav Radačovský, ktorý bude 76. koaličným poslancom.
Samuel Migaľ tento týždeň naznačil, že všetci rebelanti by chceli naďalej vykonávať svoj mandát. Vyhlásil tiež, že v prípade, ak by sa mu s koalíciou nepodarilo nájsť mechanizmus, ako by ju mohol ďalej podporovať, chcel by medzi ňou a opozíciou aspoň „budovať mosty“. „A ak nájdeme spoločnú cestu, tak budem veľmi rád, ak budem môcť koaličných partnerov presviedčať, že je dôležité počúvať aj ‚konkurenciu‘,“ dodal.
Čítajte viac Smeruje do PS? Samuel Migaľ rokoval so Šimečkom. Chce byť mostom medzi opozíciou a koalíciou
Keďže sa dohoda v dobrom s migaľovcami nepodarila, koalícia má v rukách inú možnosť – pohroziť rebelantom predčasnými voľbami, po ktorých by do parlamentu nemuseli byť zvolení. Vyhlásenie volieb si totiž vyžaduje súhlas 90 poslancov parlamentu. Smer má v poslaneckom klube 41 ľudí a ešte jeden poslanec pôsobí v klube SNS. Návrh by zrejme podporili aj opozičné strany, ktoré majú v parlamente 71 zákonodarcov, a ten by teda parlamentom prešiel. „Predčasné voľby budú vtedy, keď o tom rozhodne Smer,“ stručne popísal situáciu Fico.
Prezident Pellegrini sa v stredu snažil o koaličnej kríze hovoriť menej razantne. Pripomenul totiž, že opozícia zatiaľ nemá v parlamente väčšinu a vláda tak nie je v ohrození. Nevyhol sa však téme predčasných volieb. „Vláda nemá dôvod padnúť a naďalej bude vládnuť až do naplnenia volebného obdobia, pokiaľ sa parlamentné strany vrátane Smeru nedohodnú na predčasných voľbách,“ uviedla hlava štátu.
Komu predčasné voľby uškodia?
Voľby v inom ako riadnom termíne by spôsobili vrásky viacerým politickým stranám. Preferenčne sa totiž dobre darí len Smeru a opozičnému PS, ktoré sa vo viacerých prieskumoch bijú o líderskú pozíciu. Každá z nich by mohla vo voľbách rátať s podporou až 25 percent voličov. Ich potenciálni koaliční partneri sú však na tom horšie. Hlas po voľbách stratil v prieskumoch niekoľko percent, čo by automaticky znamenalo aj nižší počet mandátov v budúcej NR SR, menší príspevok od štátu, aj menší podiel na výkonnej moci.
Ešte horšie na tom je koaličná SNS, ktorá po voľbách klesla pod hranicu voliteľnosti a v budúcom zložení parlamentu by pravdepodobne absentovala. Najčerstvejší prieskum štátnej agentúry Infistat nameral národniarom preferencie pod dve percentá. Pre stranu Andreja Danka to v podstate znamená, že po voľbách by mohla zostať aj bez štátneho financovania. SNS by sa tak v budúcom volebnom období mohla ocitnúť na hranici prežitia.
Vôbec nie je jasné, ako by vo voľbách dopadli odídenci zo súčasnej koalície – strana Rudolfa Huliaka Národná koalícia a migaľovci, ktorí zatiaľ ani nemajú vlastný politický subjekt. Preferencie huliakovcov sa zatiaľ pohybovali pod úrovňou jedného percenta, no nedá sa vylúčiť, že by sa do parlamentu vedeli prebojovať na kandidátke inej, väčšej strany.
Zo súčasných opozičných strán má najsilnejšie preferencie KDH, zatiaľ čo SaS a hnutie Slovensko oscilujú v prieskumoch okolo hranice piatich až šiestich percent. Do svojich kampaní by strany museli riadne investovať, aby oslovili a presvedčili čo najviac voličov.
Čítajte viac Štátny prieskum posiela do parlamentu aj Demokratov, SNS sa prepadá. Na čele PS pred Smerom
V predošlých predčasných voľbách, ktoré sa konali v septembri 2023, politické strany minuli spolu 27 miliónov eur, spočítala mimovládna organizácia Transparency International Slovensko (TIS). Pritom osem z 25 strán a hnutí investovalo do kampane viac ako dva milióny eur. Len dva roky po voľbách bude teda pre niektoré politické subjekty náročné opäť zmobilizovať finančné zdroje a vynaložiť na kampaň ďalšie milióny.
Kedy by mohli konať?
Ak by sa cesta z koaličnej krízy nenašla a do parlamentu bol predložený návrh na vyhlásenie predčasných volieb, mal by jednoznačnú podporu všetkých opozičných strán. Líder PS Michal Šimečka už dlhšie hovorí o tom, že aj v zákulisí robí viaceré kroky na to, aby sa predčasné voľby konali čo najskôr. Podobne je na tom aj SaS, ktorá ešte vo februári predstavila vlastnú víziu pre budúce programové vyhlásenie vlády.
Pochybnosti zatiaľ vyjadril len poslanec KDH František Mikloško. Poukázal na to, že keby boli predčasné voľby teraz, opozícia by nemusela získať väčšinu v parlamente. „Veľmi upozorňujem mojich priateľov v opozícii, aby sme neurobili tú istú chybu, ako sme urobili v roku 1994. SDĽ bola vtedy presvedčená, že vyhrá voľby, tlačila na to a voľby vyhralo HZDS. Potom nasledovala noc dlhých nožov, únos a všetko ostatné,“ pripomenul v rozhovore pre agentúru SITA.
Čítajte viac Opozícia príliš tlačí na predčasné voľby. Mikloško: Môže byť ešte horšie. A pripomenul rok 1994
V kuloároch už dlhšie kolujú aj údajné termíny, v ktorých by sa predčasné voľby mohli konať. Hovorí sa o víkende v polovici júla alebo v septembri. Na presnom dátume sa musia dohodnúť strany, ktoré budú v NR SR hlasovať o návrhu. Zákon určuje len lehotu, v ktorej musí predseda parlamentu vyhlásiť parlamentné voľby. Urobiť by tak mal najskôr 130 a najneskôr 110 dní pred ich konaním. V podstate to znamená, že skôr ako v júli by predčasné parlamentné voľby neboli.
Politológovia oslovení Pravdou sa zhodujú, že od predčasných volieb sme ešte ďaleko. Podľa odborníka z Prešovskej univerzity v Prešove Michala Cirnera koalícia skôr pokračuje vo vládnutí s nestabilnou väčšinou.
„Čiže ak by došlo naozaj k takémuto zlomu, nešlo by otvárať schôdze, nemali by sedemdesiatšestku a nedokázali by schvaľovať zákony. Poprípade by bola vláde vyslovená nedôvera. To sa môže stať len naozaj v parlamente, ak sa nejakým spôsobom zmenia počty a ak obrátia kabáty tí, ktorí z vládnej koalície odišli. Ale to stále nie sme pri predčasných voľbách, pretože na tie budú vždy potrebné hlasy aj zo súčasnej koalície,“ myslí si politológ.
Súhlasí s ním aj Jozef Lenč. Predčasné voľby podľa neho stále nie sú reálnejšie, než boli pred mesiacom či dvoma. „Ako som opakovane hovoril, písal a potvrdil to teraz aj Robert Fico, predčasné voľby budú iba vtedy, ak to bude chcieť Robert Fico a Smer. A nateraz ich nechce,“ podotkol Lenč pre Pravdu.
Podľa Cirnera by Smer a Fico mohli chcieť skrátiť volebné obdobie len v prípade, že by cítili na základe prieskumov či stratégií a taktík, že sa to oplatí. „Keď Fico povie, že sa ide do predčasných volieb, tak sa opozícia veľmi rýchlo pridá a 90 hlasov tam bude. Vo veľkej miere to teraz teda záleží na ňom. Všetko ostatné sú špekulácie,“ zhodnotil.
Odborník nevylučuje, že takéto rozhodnutie môže prísť už koncom marca. Avšak podľa neho to neznamená, že parlamentné voľby by sa konali tento rok. „Sú tam aj rôzne lehoty, termíny, ďalšie rokovania v rámci koalície, takže pravdepodobne to v roku 2025 na predčasné voľby nevyzerá. Viete, zorganizovať voľby, predvolebnú kampaň a tak ďalej… To trvá niekoľko mesiacov,“ rozmýšľa Cirner. „Ak by som mal tipovať, či budú predčasné voľby v tomto roku alebo budúcom, vsadil by som na rok 2026,“ uzavrel.