Pracovníci združení v tomto odborovom zväze vyjadrili nespokojnosť s výškou ich finančnej odmeny prostredníctvom motta ‚Naše ruky sú plné práce, naše vrecká prázdne‘. Na tento problém sa však upozorňuje už dlhodobo, hovorí predseda SOZZASS Anton Szalay.
„Veľa zamestnancov má dorovnávaný plat do výšky minimálnej mzdy. Tabuľky k zákonu 553 o odmeňovaní zamestnancov vo verejnom záujme sa nemenia a tým pádom vzniká dosť veľká priepasť, pričom ľudia sa pri inflácii dožadujú vyššieho príjmu,“ uviedol predseda odborárov pre Pravdu.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
Konkrétne podľa neho ide o odborný personál, ako sú zdravotné sestry, ošetrovatelia či sanitári a fyzioterapeuti, ale aj ďalší vysokoškolsky vzdelaní sociálni pracovníci ako ergoterapeuti či špeciálni pedagógovia a mnohí iní. Napríklad taký odborný fyzioterapeut bez praxe si podľa štatistických údajov SOZZASS v hrubom mesačne zarobí 1 301 eur. Ak má 30-ročné skúsenosti, tak tabuľkovú mzdu má 1 926 eur. Odborná praktická sestra zarába od 1 215 do 1 773 eur a masér od 1 215 do 1644 eur.
„Ale je tu aj obslužný personál: údržbári, ľudia v stravovaní, čiže kuchári. Profesií je v zariadeniach sociálnych služieb veľmi veľa a všetci poukazujú na to, že odmeňovanie je nedostatočné,“ podotkol predseda odborárov.
Čítajte aj Proruská skupina Brat za brata chce zrušenie protiruských sankcií, doniesla prezidentovi vyše 450-tisíc podpisov. Pellegrini členov neprijal
Nedostatok ľudí a nízke mzdy
<A>Szalay vysvetlil, že ľudia zamestnaní v zdravotníckych lôžkových zariadeniach majú platy každý rok valorizované. Odmeňovaní sú totiž podľa zdravotníckeho zákona č. 578, na základe ktorého je ich mzda napojená na slovenskú priemernú mzdu. Platy im teda stúpajú podľa takzvaného platového automatu.
„Ak ale robí zdravotná sestra v zariadení sociálnych služieb, jej plat sa neodvíja od tohto zákona, ale od zákona 553. Tým pádom v jej zárobku vzniká rozdiel približne mínus 500 eur,“ upozornil.
Problémy pre Pravdu popísala aj sanitárka Zuzana. „Snažíme sa a nie sme zaplatení. Je to pritom psychicky aj fyzicky náročná práca a keď chcú prijať nové sily, tak tie, keď vidia platy, sa zvrtnú a idú preč," opísala. Priemerný plat sanitára je v roku 2025 v rozmedzí od 1 001 do 1 487 eur v hrubom.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
V súčasnosti podľa Szalaya vážne hrozí, že čoskoro začne mnoho zamestnancov v sociálnych službách odchádzať. Či už do dôchodku, ak im to umožní vek, alebo za lepšími podmienkami. Tie im môžu ponúknuť práve zdravotnícke lôžkové zariadenia, ale aj úplne iné sektory.
„Mnohí odchádzajú do veľkých nákupných centier a obchodných reťazcov. Tam zamestnanci za menej času zarobia viac peňazí, než títo muži a ženy, ktoré pracujú v piatok, cez sviatok, sobotu, nedeľu nočné aj denné,“ podotkol Szalay.
Predseda odborárov zároveň upozorňuje na problémy s počtom zamestnancov. Rovnako ako zdravotníctvo nimi trpí aj sektor sociálnych služieb. „Ľudí je nedostatok a pre mladú generáciu je to finančne neatraktívne,“ podotkol.
Čítajte aj Vyšetrovanie pandémie je úplná strata času, hovorí Dvořák z PS. Na parlamentnom výbore sa obraňoval exminister zdravotníctva Krajčí
Priemerný vek zamestnancov je tu v súčasnosti viac ako 50 rokov. „Mnohokrát sa stáva, že zamestnávatelia oslovujú ľudí už na dôchodku, aby zvážili návrat na pracoviská, lebo sa nemá kto starať o klientov. Poslednú informáciu mám o kolegyni, ktorá mala nedávno 70 rokov a vracia sa na pracovisko,“ opísal Szalay.
Keďže Slovensko podobne ako ostatné krajiny v našom okolí demograficky starne, predseda SOZZASS upozorňuje, že v budúcnosti bude potreba sociálnych pracovníkov stále väčšia. „Ak budeme mať to šťastie a zostarneme, je otázka, kto sa o nás postará,“ dodal.
Čítajte aj Slovensko ušetrí pri nakúpe transportérov milióny eur. Kaliňák a česká ministerka obrany sa zhodli, že Európa musí byť silnejšia
Stretnutie s vládou
Ministerstvo práce síce nie je orgán, ktorý by konkrétne zastrešoval požiadavky odborárov a Szalay si to sám uvedomuje, no chce jeho vedenie požiadať, aby zintenzívnilo rokovania s ministerstvom financií aj so Združením miesta a obcí Slovenska (ZMOS).
Vysvetľuje totiž, že problémy spôsobujú nepodpísané kolektívne zmluvy vyššieho stupňa pre verejnú službu. K podpisu pritom podľa neho nedošlo preto, lebo to pre nedostatok financií museli odmietnuť ZMOS aj Samosprávne kraje Slovenska (SK8). Práve preto sa odborári plánujú obrátiť na rezorty práce aj financií.
Čítajte aj Analytici: Dohoda s lekármi nie je pre pacientov prínosom. Zdravotníctvo sa nezefektívni a dlhy nemocníc budú ďalej stúpať
„My sme, samozrejme, limitovaní aj trestným zákonom. Pre možnosť ohrozenia zdravia či životov klientov nemôžeme štrajkovať. Nemôžeme zatvoriť zariadenia sociálnych služieb. Títo zamestnanci prišli medzi svojimi šichtami aj za tých kolegov, ktorí sú dnes na pracoviskách a nemohli sa zúčastniť,“ dodal Szalay s tým, že ide o stovky ľudí z celého Slovenska, ktorí sa po proteste musia vrátiť a na ďalší deň ísť opäť do práce.
Pracovníci sociálnych služieb môžu nepodpísaním kolektívnej zmluvy prísť o 800-eurovú odmenu, ktorá by mala byť vyplatená zamestnancom vo verejnej službe. Okrem toho tu medzi benefity patrí napríklad aj valorizácia mzdových tabuliek o päť percent od 1. januára 2026.
Ako uviedla vo vyhlásení členka výkonného výboru pre zariadenia sociálnych služieb Renáta Beksadská, protestujúci preto požadujú podpis kolektívnej zmluvy, no majú ešte jeden nárok. „Taktiež, aby sa vytvorili zariadenia pre klientov, ktorí sú agresívni, s ktorými treba pracovať trochu inak, ako pracujeme v zariadeniach sociálnych služieb,“ priblížila.
Čítajte aj Hrozia opäť tisíce výpovedí lekárov? Šaškovi sa kráti čas na avizované zmeny, koalícia nemá hlasy na ich podporu
Predseda ZMOS Jozef Božík verí, že čo sa týka kolektívnych zmlúv, tak rokovania sú na dobrej ceste. „Od začiatku som avizoval, že pokiaľ štát bude niečo ponúkať zamestnancom verejnej správy, tak je dôležité, aby počítal aj so zamestnancami samosprávy vo všetkých oblastiach. Či už ide o školstvo, sociálne veci, bezpečnosť, alebo ďalšie sektory,“ vysvetlil s tým, že zrejme v súčasnosti svitá na lepšie časy.
„Štát má veľký záujem pomôcť nám a predpokladám, že v priebehu mesiaca by sme sa mohli dohodnúť,“ avizoval Božík pre Pravdu. To však podľa neho platí, ak autority nájdu finančné zdroje a zaplatia spomínané 800-eurové odmeny plus odvody a rovnako tiež zabezpečí zvyšovanie platov.
Keď sa tak stane, Božík deklaroval, že je osobne pripravený predložiť na radu ZMOS návrh na podpis kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ktorú zdravotnícki odborári požadujú.
Čítajte aj Európa sa už nemôže opierať o USA. Lídri EÚ sa musia dohodnúť, Ficova podmienka je neškodná, hovoria diplomati
Opozičné Progresívne Slovensko (PS) a SaS v reakcii na protest SOZZASS požiadali ministra práce Erika Tomáša (Hlas), aby začal konať. „Každý druhý človek na Slovensku, ktorý hľadá opatrovateľa pre svojho blízkeho, ho má problém nájsť. V pobytových zariadeniach chýbajú miesta a desaťtisíce slovenských opatrovateľov už dnes pracujú v zahraničí. Nemôžeme si dovoliť odchod ďalších,“ uviedla poslankyňa Martina Bajo Holečková (klub SaS).
Podpredsedníčka PS a Výboru Národnej rady SR pre sociálne veci Simona Petrík doplnila, že práca v sociálnych službách si zaslúži uznanie, adekvátne ohodnotenie a dôstojné pracovné podmienky. „K nim patrí aj konkrétny plán zvýšenia počtu zamestnancov v sociálnych službách,“ uviedla.
Čítajte aj Psychoterapeutov máme ako šafranu. Šaškov rezort prišiel s návrhom na riešenie, ten podľa odborníkov situáciu len zhorší
Pravda v tejto súvislosti získala stanovisko ministerstva práce, ktoré stručne pripomenulo plánované zmeny v tejto oblasti. „Ako je už známe, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci so všetkými zainteresovanými stranami pripravuje reformu financovania sociálnych služieb,“ napísali z tlačového oddelenia rezortu.