Pred klientskym centrom v Bratislave sa na parkovisku aj v piatok (14.3.), rovnako ako v mnohé predošlé dni, vytvoril dlhý rad. Na Tomášikovej ulici čakali od skorého rána desiatky až vyše sto ľudí a denník Pravda od nich zisťoval prečo.
Odpovede sa líšili. Niektorí si prišli živnosť osobne založiť, ďalší čakali kvôli dokladom či občianstvu. Viacerí ľudia pochádzali z iných krajín a na Slovensku podnikajú alebo len začínajú podnikať.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Živnostníci z celého Slovenska
Narazili sme aj na živnostníkov čakajúcich na otvorenie úradu s nádejou, že tu získajú výpis zo živnostenského registra, ktorý niektoré banky požadujú pri zakladaní podnikateľských účtov. Tie si musia živnostníci zriadiť do konca marca.
Rezort vnútra pod vedením Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) síce opakovane podnikateľov a živnostníkov upozorňoval a aj vyzýval, aby na výpis z registra využili bezplatnú elektronickú službu, no to mnohí nevedia alebo nemôžu.
Čítajte viac Rok 2025 prinesie novú daňovú povinnosť. Transakčná daň vám vie zobrať z účtu 40 eur a udiať sa tak môže aj každý deň
„Neviem, nie je o tom dosť informácií. Hľadala som nejaký on-line rezervačný systém, ale nič som nenašla,“ reagovala pre Pravdu slečna zo zahraničia stojaca v rade. Nebola tu prvýkrát, no vonku v chlade čakala od siedmej ráno s nádejou, že sa jej to tentoraz podarí vybaviť. „Musím veriť, už som tu tretíkrát,“ dodala.
V bratislavskom klientskom centre sa totiž v týchto dňoch stáva, že pre nápor živnostníkov sú už v ranných hodinách rezervované termíny na celý deň. Systém funguje tak, že kto ráno príde prvý, vytlačí si lístok s poradovým číslom a čaká. Kto príde neskôr, číslo už nedostane a musí to skúsiť v iný deň.
S tým sa stretol napríklad aj bývalý minister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský, ktorý na sociálnej sieti opísal, ako na úrad na Tomášikovej ulici prišiel v stredu (12.¤3.) okolo desiatej doobeda, pričom klientske centrum otvárajú o ôsmej. „Všetko beznádejne vybookované (ani som netušil, že máme toľko živnostníkov),“ uviedol. „Také šóry si pamätám u nás naposledy pred rokom 1989,“ doplnil.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Na podobný problém narazila aj čitateľka Pravdy Anna, ktorá takisto dorazila do klientskeho centra okolo 10.00 a už nemala šancu. Musela ísť osobne, lebo výpis si elektronicky vybaviť nevedela.
„Problém je, že mi zrušili elektronickú schránku. Mala som živnosť istý čas pozastavenú a nevedela som, že to znamená zrušenie schránky. Snažím sa ju obnoviť, to však trvá dlhšie, pretože pre obnovenie elektronickej schránky treba poslať papierový list,“ opísala ironicky.
A aj keď to človek ráno stihne a poradové číslo sa mu ujde, stále ho nečaká príjemný deň. V piatok sme sledovali, ako sa úrad o ôsmej ráno otvoril a dlhý rad na parkovisku za sedem minút zmizol. Ľudia si vytlačili lístky a mali pred sebou deň čakania. Aj to opisoval Wlachovský, ktorý to vzdal po hodine a štyridsiatich minútach. „Odchádzam. Zaplatím si radšej cez Firmáreň, ako mi poradil kamarát. Toto je čisté trápenie a hanba,“ uviedol.
Čítajte aj Žiga: Schôdza o transakčnej dani nebude, rovnaký návrh bol v decembri. Koalícia ukazuje dvojitý meter, reaguje Šimečka
Skúste to on-line
Ministerstvo vnútra na problémy s čakacou lehotou na úradoch reaguje tým, že na pracoviskách zaviedlo nadčasy, počas ktorých spracúvajú žiadosti všetci zamestnanci s oprávnením vstupovať do živnostenského registra. „Nie je vylúčené, že sa pristúpi aj k predĺženiu úradných hodín pre verejnosť,“ reagoval rezort pre Pravdu.
„Pracovisko pre živnostníkov v klientskom centre Bratislave je preťažené preto, lebo 80 percent jeho práce tvoria požiadavky živnostníkov, ktorí sú registrovaní v iných krajoch Slovenska, urobili sme však opatrenia, aby bolo k dispozícii viac okienok,“ doplnili z tlačového odboru s tým, že platí výzva, aby, pokiaľ to situácia umožní, si živnostníci skúsili vybaviť potrebné dokumenty na úrade vo svojom okrese.
Nová transakčná daň spôsobila, že v klientskych centrách sa tvoria rady živnostníkov, ktorí v nich čakajú aj celý deň.
Rezort vnútra však naďalej prízvukuje, že ak živnostníci za túto službu nechcú platiť súkromníkovi, na portáli slovensko.sk nájdu elektronickú službu s názvom „Žiadosť o výpis z neverejnej časti živnostenského registra“. Tá je navyše dostupná aj pre banky. Ak ju však chce SZČO využiť, musí mať aktivovaný elektronický čip na občianskom preukaze.
Ako si aktivovať čip?
Aktivácia elektronického čipu síce si vyžaduje určitý čas a úsilie, nie je to však náročné. Na to je potrebné poznať bezpečnostný osobný kód (BOK). Ten sa nastavuje pri vydávaní nového občianskeho preukazu na úrade a ak ho niekto zabudne, musí úrad opäť navštíviť. Takisto na aktiváciu treba vlastniť aj čítačku kariet, ktorú už úrady nevydávajú, ale možno ju kúpiť v ktoromkoľvek obchode s elektronikou. Ďalej si treba cez web slovensko.sk nainštalovať aplikáciu eID klient a podpisovú aplikáciu. Do čítačky sa následne vloží občiansky preukaz a cez službu eID klient sa vydajú podpisové certifikáty. Následne je možné aktivovať elektronickú schránku.
Okrem skutočnosti, že niekedy možno systémy nefungujú, môže nastať problém práve v tom, že ak si živnostník nevybavoval doklad s novým typom čipu, tak sa k službám na portáli slovensko.sk nedostane. A tak sa vraciame k hodiny dlhému čakaniu na úrade.
Podľa PR špecialistky Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby (NASES) Anny Mihálikovej má elektronickú schránku aktivovanú dovedna 100 501 podnikateľov. Ďalších 67 661 sa do nej síce prihlásilo, no nepožiadalo o jej aktiváciu. Podľa štatistík z roku 2023 je pritom na Slovensku viac ako 520-tisíc živnostníkov, z toho 70 % je aktívnych.
Čítajte aj Transakčná daň sa zmení, Pellegriniho požiadavka zostáva nevypočutá. Inak bude vyzerať aj DPH. Aké zmeny prichádzajú?
Neprehľadný štátny portál
Medzi žiadateľmi v radoch stoja aj ľudia z Ukrajiny a iných krajín a rezort pritom priznáva, že mnohí z nich tieto služby využívať nemôžu alebo nevedia. Na druhej strane, ak elektronické služby využívať SZČO môže, neušetrí len čas, ale aj peniaze.
„Využívajte možnosti elektronickej komunikácie so štátom. Za žiadosť o výpis podanú osobne – okrem čakania a aj rizika, že sa v danom dni vôbec nedostanete na rad – sa totiž platí správny poplatok 5 eur,“ upozorňuje ministerstvo vnútra.
Čítajte aj Progresívci žiadajú vládu o zrušenie transakčnej dane, inak zvolajú mimoriadnu schôdzu
Ladislav Kovár z neziskovej organizácie Slovensko.Digital hodnotí, že kým klientske centrum ako také je veľkým pokrokom a uľahčením života pre ľudí, samotný web slovensko.sk má stále svoje muchy a chápe, keď ho niekto neovláda a radšej sa na úrad vyberie osobne.
„Vo všeobecnosti klientske centrum je veľký a upgrade oproti tomu, ako to fungovalo predtým. Teraz sa aspoň dá všetko vybaviť na jednom mieste a je to tam civilizované,“ zhodnotil odborník na informačné technológie (IT).
Slovensko ako krajina však podľa neho dlhodobo bojuje s elektronickými on-line službami a webmi, ktoré nie sú dostatočne vyvinuté a ľahko orientovateľné pre bežných používateľov.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
„Teraz hovorím teoreticky, nie o konkrétnych službách, ale vo všeobecnosti ako Slovensko.Digital dlhodobo presadzujeme, aby bol na všetkých portáloch, ktoré Slovenská republika poskytuje svojim občanom, rovnaký a zrozumiteľný dizajn. Nech to má nejaké logické usporiadanie,“ podotkol Kovár.
Vysvetľuje, že vo všeobecnosti treba aplikácie vyvíjať tak, aby v nich obrázky a grafika neboli nasypané, „ako keby som dával prasatám do válova“. „Proste to urobím tak, aby to mal používateľ jasné a prehľadné,“ doplnil odborník s tým, že dôležité je tiež poskytovať zrozumiteľný a jasný návod. Práve o to sa neziskovka pokúša na svojom vlastnom webe a pomáha tak používateľom orientovať sa v štátnych aplikáciách.
Rezort vnútra si zároveň uvedomuje, že veci sa dajú zjednodušovať a avizuje ďalšie kroky. „Do budúcnosti pripravujeme legislatívne zmeny a s tým súvisiace úpravy systémov tak, aby si banky mohli samy kontrolovať potrebné dáta – podobne ako zdravotné poisťovne či Sociálna poisťovňa,“ napísali nám z tlačového odboru.
Čítajte aj Voliči koalície hovoria konsolidácii áno, výrazná väčšina zo zadlženia viní opozíciu, ukázal prieskum
Radšej si všetko overte
Ministerstvo okrem toho živnostníkov vyzýva, aby si v prvom rade v banke overili, či je vôbec na zriadenie podnikateľského účtu potrebný tento výpis. „Viaceré banky ho nevyžadujú,“ podotkli v správe z odboru komunikácie.
Napríklad v Prima banke podnikateľom zo Slovenska stačí doklad totožnosti a to isté platí aj v Tatra banke. V UniCredit treba občiansky preukaz a oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti.
Vo VÚB či ČSOB stačí osvedčenie získané pri zakladaní živnosti, pokiaľ nemá niekoľko rokov. V inom prípade už treba získať výpis.
Čítajte viac Vládne šetrenie zaplatia pacienti, varujú odborníci. Poplatky u lekárov stúpnu pre transakčnú daň a vyššie DPH