Podľa predbežných výsledkov zverejnených krátko po voľbách malo BSW 4,97 percenta hlasov, podľa konečných 4,98. Po čiastkovom prepočítaní v niektorých okrskoch jej pribudlo 4277 hlasov na celkových 2 468 670. To ale nezmenilo nič na tom, že zostala pod päťpercentnou hranicou a do Spolkového snemu sa nedostala. V absolútnom vyčíslení tak Wagenknechtovej partaji chýbalo na vstup do Bundestagu menej ako 15-tisíc hlasov. Celkovo vo voľbách hlasovalo takmer 50 zo 60 miliónov oprávnených voličov. Medzi tisícom a dvoma tisíckami hlasov pribudlo oproti predbežným výsledkom aj niektorým iným stranám, zmeny ale neboli nijako zásadné.
Čítajte viac Nemecko zachvátila frustrácia. AfD drví ľavicové strany, Wagenknechtovej hviezda zhasína
BSW tak pripomenula osud koalície Progresívne Slovensko-Spolu, ktorej po voľbách v roku 2020 chýbalo pre vstup do Národnej rady 926 hlasov či KDH v roku 2016, ktorému miestenka do slovenského parlamentu unikla o menej ako 1 500 hlasov.
Vo štvrtok nemecký ústavný súd zamietol žiadosť BSW, aby zabránil dnešnému vyhláseniu konečných výsledkov a nariadil prepočítanie hlasov z februárových volieb.
Čítajte viac Matovič sa stal víťazom volieb, PS/Spolu, KDH, SNS, Most-Híd mimo parlamentu
BSW vzniklo ako strana len vlani v januári po tom, čo postkomunistickú Levicu opustila skupina okolo výraznej političky a zdatnej rečníčky Sahry Wagenknechtovej. Najprv BSW v júnových voľbách do Európskeho parlamentu získala šesť kresiel, potom sa jej darilo aj v septembrových voľbách do troch krajinských snemov na východe Nemecka. Dosiahla zisk medzi 11,8 a 15,8 percenta hlasov.
Podľa prieskumov sa dlho zdalo, že BSW výrazne uspeje – na úkor Ľavice – aj v celonemeckých parlamentných voľbách. Februárové predčasné hlasovanie ale nakoniec vynieslo do popredia Ľavicu s prekvapivým ziskom 8,8 percenta hlasov. BSW skončilo mimo parlamentu.
Čítajte viac Merz a Scholz sa dohodli so Zelenými na obrej finančnej injekcii do Nemecka
Podľa konečného výsledku februárové hlasovanie vyhrala konzervatívna únia CDU/CSU pravdepodobného budúceho kancelára Friedricha Merza. Získala 28,5 percenta hlasov. Na druhom mieste s 20,8 percentami skončila pravicovo populistická až krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD), na treťom – s najhorším výsledkom vo svojich dejinách – sociálna demokracia (SPD) so 16,4 percenta hlasov. Do Spolkového snemu sa dostali ešte Zelení s 11,6 percenta, Ľavica s 8,8 percentami a jeden poslanec za stranu dánskej a frízskej menšiny Juhošlesvický zväz voličov (SSW). Okrem BSW neprekonala päťpercentnú hranicu ani doposiaľ parlamentnú a do jesene aj vládna strana FDP.
Ak by BSW bývala prekonala päťpercentnú hranicu, znamenalo by to okrem iného, že by CDU/CSU a SPD, ktoré teraz rokujú o vzniku vládnej koalície, nemali v sneme väčšinu. Jedinú reálnu šancu na vznik vlády by tak bola koalícia CDU/CSU, SPD a Zelených.