Juraj Ondrejčák tak zostal bez trestu, ale s uznanou vinou. Súd ho preto zároveň zobral do väzby z dôvodu, aby nemohol utiecť alebo pokračovať v trestnej činnosti. Proti tomu podal sťažnosť, o ktorej bude rozhodovať Najvyšší súd (NS) SR.
Podľa prokurátora Petra Kysela bol Ondrejčák prvým rozsudkom zároveň odsúdený aj na trest prepadnutia majetku a vzhľadom na už všeobecne známe rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý vyhodnotil, že trest prepadnutia majetku je v rozpore s ústavou, ŠTS rozhodol podľa očakávania. Obe procesné strany sa s jeho rozhodnutím o povolení obnovy konania stotožnili.
Čítajte viac Niekdajšiemu šéfovi piťovcov zrušili 23-ročný trest väzenia, čaká ho obnova konania
Ondrejčáka teraz čaká nový verdikt týkajúci sa len výšky trestu, výrok o vine nebol dotknutý. Otázkou je, či to bude vo väzbe za mrežami alebo na slobode, ak by mu ju nahradili zárukami a elektronickým monitorovacím zariadením.
Ako reagoval jeho obhajca Ivan Mojžiš, rozhodnutie súdu o väzbe očakávali, sú realisti. Prekáža im dôvod útekovej väzby, Ondrejčák je za mrežami už vyše 13 rokov a nemal ju ani predtým.
„Môj klient je typickým príkladom nápravy v rámci resocializačného procesu. Svojím postojom vo výkone trestu len preukazuje, že mu naozaj ide o nápravu. Spĺňa predpoklady na to, aby postupoval do lepšieho zaradenia a aby, keď to bude možné, požiadal o prepustenie,“ konštatoval Mojžiš.
V súvislosti so zrušením trestu prepadnutia majetku Mojžiš reagoval, že teraz už ide skôr o speňaženie, ktoré musí správca vyúčtovať. „Majetky sa nevracajú. Keď niekto kúpi majetok v konkurze, tak sa už nedá navrátiť späť, ale dá sa požadovať len náhrada z toho, čo ušlo. Rádovo sa pohybujeme v nejakých stovkách tisícoch eur,“ dodal Mojžiš.
Čítajte viac Odsúdenému šéfovi piťovcov súd povolil obnovu konania vo veci prepadnutia majetku
Ondrejčákovi v tomto roku povolil NS SR obnovu konania aj v inom prípade. Zrušil 23-ročný trest odňatia slobody, ktorý mu na základe dohody o vine a treste uložil ŠTS v roku 2021 za osem skutkov, z toho päť vrážd, hrubý nátlak a nedovolené ozbrojovanie. Rovnako aj trest prepadnutia majetku.
„V oboch prípadoch je uznaná vina a je potrebné rozhodnúť len o výške trestu,“ uzavrel Kysel, ktorý vidí dôvody aj na spoločné konanie.