Bojujú nielen so zločinom, ale aj s nedostatkom kolegov. K prvému marcu chýbalo v Policajnom zbore 3 765 policajtov, pričom plánovaný stav na tento rok je 22 601. Len v Bratislavskom kraji bol k rovnakému dátumu dopyt po 596 policajtoch. Hoci podstav v polícii nie je žiadnou novinkou, väčší nábor sa začal len nedávno. Dieru v počtoch v hlavnom meste majú najnovšie plátať kadeti, teda čerství absolventi policajných škôl.
„Personálne opatrenie sa bude vzťahovať len na obmedzený počet policajtov a na nevyhnutný čas, ktorý je potrebný na plnenie služobných úloh Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave,“ uviedol pre Pravdu hovorca ministerstva vnútra Matej Neumann.
Do regiónu odkiaľ pochádzajú, sa budú môcť vrátiť až keď si odkrútia dva roky v Bratislave, kde sú však náklady na život vyššie. Rezort na to reagoval zvýšením príspevku na bývanie. Kým ku koncu roka bol tento príspevok vo výške od nula do 232 eur, od januára 2025 sa pre príslušníkov zaradených v Bratislave zvýšil na 361 eur. To však nemá byť všetko. Dočasne poverená policajná prezidentka Jana Maškarová sľubuje pre policajtov na Krajskom riaditeľstve v Bratislave ďalšie finančné zvýhodnenie.
Odborári nadšení nie sú
Maškarová nastúpila na čelo zboru na konci januára, keď minister vnútra Matúš Šutaj Eštok odvolal po tragédii v gymnáziu v Spišskej Starej Vsi Ľubomíra Soláka. Stabilizáciu zboru označila vtedy za svoju najväčšiu prioritu. „Chcela by som vytvoriť také prostredie, aby policajti neboli frustrovaní, aby boli motivovaní, podporovaní a hrdí na to, kde pracujú,“ priblížila svoje plány.
Oba odborové zväzy – Odborový zväz polície SR (OZP) a Nový odborový zväz polície (NOZP) – rovnaké nadšenie pre nápad s vykrývaním síl kadetmi neprežívajú. Predseda Odborového zväzu polície Pavol Paračka hovorí, že dôvodom rozumie, no podotýka, že o probléme s nedostatkom policajtov sa vie roky aj na najvyšších stoličkách. Krok s kadetmi je podľa neho bezprecedentný.
„OZP v SR nepovažuje za správne riešiť túto situáciu razantným, nekoncepčným a administratívnym opatrením, ktoré zasahuje do právnej istoty policajtov zaradených na výkon služby v hlavnom meste. Predĺženie doby na 24 mesiacov navyše odrádza nielen potenciálnych uchádzačov o službu v Policajnom zbore, ale najmä tých, ktorí už majú rodiny alebo ich ešte len plánujú,“ uviedol pre Pravdu Paračka.
Šéf odborárov si myslí, že riešením vzniknutej situácie je najmä otvorená komunikácia služobného úradu s dotknutými policajtmi a spoločné hľadanie alternatív.
„Odborový zväz polície v SR preto navrhol využitie inštitútu prevelenia podľa § 36 zákona č. 73/1998 s možnosťou priznania náhrad ako pri služobnej ceste, čím by sa finančne motivovali policajti ochotní pomôcť kolegom v hlavnom meste,“ načrtol Paračka riešenie. Rovnaký postup využili podľa neho úspešne aj v minulosti. Hoci môže byť administratívne náročnejší, nie je nerealizovateľný.
Radšej ukončia prácu v polícii
Konkurenčný Nový odborový zväz polície s nariadením zásadne nesúhlasí. Od vedenia ministerstva vnútra nedostal žiadne avízo, že sa schyľuje k prijatiu nariadenia. Ako pre Pravdu uviedol podpredseda zväzu Tomáš Doboš, z informácií, ktorými disponuje vyplýva, že nariadením sa má zachrániť personálne poddimenzovanie v Bratislave.
„Nie je to najšťastnejšie riešenie,“ povedal pre Pravdu. Nielenže ho odborári považujú za nesystémové riešenie, no ide podľa nich aj o neprijateľné obmedzenie práv a slobôd policajtov.

„Skôr to bude kontraproduktívne a skôr odláka už aj teraz študujúcich policajtov,“ myslí si. Nariadenie už podľa jeho slov stihlo pohnúť so záujmom mladých ľudí o prácu v polícii na stredných školách v Pezinku aj Košiciach. „Niektorí chcú v priebehu týždňa položiť „služobák“ a skončiť v Policajnom zbore,“ priblížil. Len z jeho priameho okolia ide o desať ľudí, ktorí zvažujú odchod.
Predpokladá, že podmienka „dva roky v Bratislave“ bude u civilov zohrávať pri rozhodovaní či ísť k polícii veľkú úlohu. „Majú rodiny. Nechcú byť dva roky v Bratislave,“ skonštatoval. Väčšinou ich zaradia k hliadkovým službám na obvodné oddelenie. „Je to plne pripravený policajt na všetky zákroky, s ktorými sa môže ako referent hliadkovej služby stretnúť,“ priblížil.
Ak mladého policajta zaradia na obvodnom oddelení v hlavnom meste, požiadať o preloženie môže až po dvoch rokoch. Kadeti bývajú väčšinou podľa Doboša na ubytovni ministerstva vnútra, ktoré sú, ako opísal, „v dezolátnom stave“. „Dva roky žije v katastrofálnych podmienkach. Ak má doma rodinu, dvakrát sa rozhodne, či vôbec vstúpi do Policajného zboru,“ podotkol.
Nádejných policajtov podľa neho neláka ani náborový príspevok, ktorý vláda schválila vlani na jeseň. Ak si totiž päťtisíc eur rozpočítajú na obdobie piatich rokov, v čistom im zostane asi 3 700 eur.
„Keď je napríklad nástupný plat v Košiciach tisíc eur a v Bratislave asi 1150 eur, tak je to 60 eur navyše k výplate. Keď počítam, aké náklady sú v Bratislave, a teraz ich zaviažu, že tam budú musieť byť dva roky, tak sa mi to veľmi motivujúce nezdá. Kritizovali sme od začiatku, že to nie je riešenie,“ skonštatoval Doboš.

Nariadenie im prekazilo plány
Po tom, ako vstúpila novinka do platnosti, Doboša kontaktovali aj mladí policajti, ktorým sa skončil „rok v Bratislave“ a mali ich preveliť do regiónov, odkiaľ pochádzajú. Prišlo však nariadenie a v Bratislave budú musieť ešte rok zostať. Ak mali nejaké súkromné plány, jednoducho im „padnú“.
Rozhodnutie môže podľa nových odborárov priniesť viac škody ako úžitku a odradiť ďalších záujemcov o prácu v polícii. „Toto je vážny problém a je to v priamom rozpore s tým, čo minister vnútra neustále hovorí o stabilizácii Policajného zboru. Namiesto stabilizácie nám hrozí ďalší odlev policajtov,“ vyjadrili obavy na sociálnej sieti.
Alternatívne riešenie ako dočasne plátať personálnu priepasť podľa podpredsedu nových odborárov existuje. Zákon totiž umožňuje dočasne preveliť policajta a vyslať ho na služobnú cestu. Ani v tomto prípade však podľa neho nejde o dokonalé riešenie.
„Napríklad v Košiciach na Okresnom riaditeľstve je údajne podstav 140 ľudí. Takýto podstav si nepamätám za 19 rokov, od kedy som v Policajnom zbore,“ opísal. Otázne je, koľko príslušníkov, ktorí majú nárok na výsluhový dôchodok, do penzie skutočne pôjde. „Kým sa neurobí poriadna personálna a platová politika, neviem, ako chceme prilákať nových ľudí do zboru,“ povedal.
Zostáva mladým ľuďom vôbec motivácia ísť k polícii? Doboš sa domnieva, že policajné platy sú neadekvátne podmienkam, ktoré musí policajt spĺňať. Noví odborári preto žiadajú, aby sa stabilizácia personálneho stavu riešila motiváciou, nie obmedzovaním mladých policajtov. „Policajti neodchádzajú z PZ len tak, ale pre zlé podmienky, nedostatok príležitostí a neriešené platy,“ dodal.
Porovnanie príchodov a odchodov do Policajného zboru 2010 – 2024
rok | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 |
---|---|---|---|---|---|
prijatie | 1492 | 826 | 985 | 1204 | 617 |
skončenie | 1738 | 1264 | 600 | 524 | 694 |
rozdiel | –246 | –438 | 385 | 680 | –77 |
rok | 2015 | 2016 | 2017 | 2018 | 2019 |
prijatie | 804 | 900 | 782 | 632 | 741 |
skončenie | 953 | 1149 | 828 | 677 | 741 |
rozdiel | –149 | –249 | –46 | –45 | 0 |
rok | 2020 | 2021 | 2022 | 2023 | 2024* |
prijatie | 819 | 887 | 784 | 743 | 276 |
skončenie | 1473 | 1385 | 928 | 1288 | 492 |
rozdiel | –654 | –498 | –144 | –545 | –216 |
* stav do 31. mája 2024
Zdroj: OZP SR