Do Liberálneho domu prišli na pozvanie SaS zástupcovia KDH, hnutia Slovensko, členka Demokratov aj šéf Občianskych demokratov Slovenska (ODS). Pozvanie na odbornú diskusiu dostalo aj Progresívne Slovensko (PS), ktoré vyslalo za okrúhly stôl svojho zástupcu Michala Adama – bývalého diplomata pri NATO. Médiám sa po rokovaní oblúkom vyhol.
Čo zaznelo pri stole, si opozičníci nechali viac-menej pre seba. Zástupcovia strán sa podľa poslanca SaS Juraja Krúpu zhodli v zásadných otázkach fungovania a posilňovania obranyschopnosti Slovenska dovnútra aj navonok. Spresniť, na akých výdavkoch v percentuálnom vyjadrení by sa vedeli zhodnúť, nechcel. „Budeme to komunikovať za okrúhlym stolom u pána prezidenta,“ stručne uviedol pre Pravdu.
Kostra budúcej spolupráce
Pozitívom podľa neho je, že sa opozícia snaží hľadať témy, na ktorých sa dokáže zhodnúť, a vedela by ich pretaviť do konštruktívneho procesu v rámci povolebného vývoja, ak by zostavovala vládu. „Je dôležité, že tieto okrúhle stoly sú a budú pokračovať, aby sme nehľadali rozdiely, ale spoločné témy, ktoré nás budú spájať,“ pokračoval.
Všetky zúčastnené strany sú si podľa predsedu ODS a člena tímu SaS pre bezpečnosť generála Pavla Macka vedomé, že ide o zásadné otázky. Rovnaké očakávania má od vládnej koalície. „Nestačí len niečo deklarovať, treba robiť aj praktickú politiku. Aj v Európe prebieha strategická diskusia o budúcnosti obrany a bezpečnosti a my musíme byť pri tom,“ povedal Macko.
Názor na budúcnosť obrany by podľa Macka nemal závisieť od prieskumov verejnej mienky. „Sú to strategické veci. Teraz sa rieši budúcnosť Slovenska na generácie dopredu. Je to taký zlom ako v 1938, 1948 alebo 1968 roku,“ myslí si.
Koľko by dali z HDP?
Výrečnejší bol poslanec hnutia Slovensko Gábor Grendel. „Zhodli sme sa, že dve percentá z hrubého domáceho produktu na obranné výdavky sú postačujúce. Prioritné je, aby ich každý členský štát NATO plnil. Čo sa týka Slovenska je kľúčové, aby peniaze boli minuté efektívne a v tom táto vláda zlyháva,“ povedal pre Pravdu. Hnutie Slovensko podľa jeho slov zatiaľ nedostalo pozvanie k okrúhlemu stolu v Prezidentskom paláci. „Nemám informáciu o tom, že by prišla pozvánka,“ dodal.
Že to opozícia myslí so spájaním vážne, dokazuje aj účasť mimoparlamentnej strany Demokrati. Zastupovala ju bývalá riaditeľka kancelárie ministra obrany Monika Podhorány Masariková. „Keď nemáte zabezpečenú obranu a bezpečnosť, tak nemôže fungovať nič ďalšie v štáte,“ zhodnotila pre Pravdu po rokovaní.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Demokrati sú podľa jej slov za zvyšovanie prostriedkov na obranu, čo bolo vidieť aj počas pôsobenia Jaroslava Naďa (Demokrati) na poste šéfa rezortu. „Dve percentá sú dolná hranica, ktorú by sme mali mať, možno aj podľa vzoru iných krajín garantovanú v ústave,“ uviedla a zdôraznila, že prostriedky musia byť míňané efektívne.
„To čo my dnes, žiaľ, vidíme, je nakupovanie a modernizácia bez schválených dlhodobých plánov, netransparentné a neefektívne procesy, likvidácia domáceho priemyslu, kde sú slovenské podniky vylučované z kontraktov, respektíve iba niektoré záujmové skupiny sú preferované v rámci projektov,“ skonštatovala Podhorány Masariková. Slovo by mali podľa nej dostať aj vojaci, aby pomenovali, aké majú potreby.
Zástupca KDH a exminister spravodlivosti Viliam Karas hovorí, že Slovensko dlhodobo trpí na absenciu politického dialógu. „Som presvedčený, že bez toho, aby došlo k zhode naprieč politickým spektrom medzi koalíciou aj opozíciou v zásadnej otázke, ako je bezpečnosť, sa nedá hovoriť o skutočnej bezpečnostnej politike štátu,“ zhodnotil.
„Dohodli sme sa na tom, že je potrebné hľadať širokú zhodu, participovať s našimi partnermi a jednoducho, efektívne a programovo míňať peniaze. Rád by som si nechal konkrétnosti na rokovanie u pána prezidenta,“ povedal Karas.
„Slovensko si potrebuje posilniť dôveryhodnosť najmä voči svojim partnerom, v opačnom prípade bude riskovať, že ho budú obchádzať aj možné príležitosti, ktoré sa črtajú práve pri rozvoji obrany,“ povedal pre Pravdu.
Slovensko musí podľa Karasa míňať prostriedky na obranu efektívne a tlačiť aj na partnerov z aliancie, aby investovali rovnaké peniaze. „Otázka nestojí tak, či budeme zvyšovať percentá, nie tým sa posilňuje bezpečnosť. Bezpečnosť má širší zámer,“ pokračoval.
Achillova päta obrany
Za najslabšie miesta obranyschopnosti Krúpa označil stav Ozbrojených síl SR. Ocenil však, že počas vlád v minulom volebnom období sa ich modernizáciu podarilo naštartovať, dovtedy bola „robená ad hoc“. Podotkol, že proces modernizácie presahuje jedno volebné obdobie. Achillovou pätou obranyschopnosti je podľa Krúpu aj náchylnosť Slovenska na hybridné hrozby.
Za slabé miesto považuje aj dôveryhodnosť SR v pozícii partnera a spojenca. „Sme dôveryhodní? Ako nás vnímajú? Nejdeme proti naším národno-štátnym a národno-bezpečnostným záujmom? Mne sa zdá, že áno,“ myslí si poslanec.
Odmietať francúzsky jadrový dáždnik, o ktorom sa hovorí v súvislosti so zmenou politiky USA po nástupe prezidenta Donalda Trumpa, je podľa Krúpu také paradoxné, akoby sme odmietali byť členom aliancie, no zároveň chceli v prípade, ak by nás niekto napadol, ochranu členov NATO. „Asi takto nejako sa správa táto vládna koalícia,“ zhodnotil saskár.
Slabými miestami obranyschopnosti je podľa členky Demokratov nielen protivzdušná obrana, o výmene ktorej sa hovorí najmenej 15 rokov. „V minulosti sme sa zaviazali k mechanizovanej brigáde. Paradoxne vidíme, že sa tu nakupujú jety na prepravu bez toho, aby mali opodstatnenie,“ dodala.
Návrat k povinnej vojenskej službe
Macko podotkol, že je predčasné hovoriť o témach, ako je návrat povinnej vojenskej služby, keďže práve v stredu mali európske špičky prezentovať Bielu knihu o budúcnosti európskej obrany. „Treba ju preštudovať, zaujať k nej nielen politické a stranícke stanovisko, ale aj štátne, a potom môžeme hovoriť o tom, čo to znamená, aké konkrétne opatrenia bude mať,“ zhodnotil generál.
Šéf ODS, ktorý bol najvyššie postaveným Slovákom v štruktúrach NATO, si nemyslí, že by Slovensko vyslalo svojich vojakov na Ukrajinu. „Pokiaľ to nebudú sily, ktoré by boli dostatočnou silou na to, aby nielen dokázali pozorovať, kto porušil mier, ale aj jeho znovuobnovenie, budú mať len obmedzenú účinnosť,“ domnieva sa. „Najskôr treba dospieť k prímeriu,“ dodal Macko.
Aj Podhorány Masariková sa domnieva, že na obnovenie povinnej vojenčiny už Slovensko nemá prichystanú infraštruktúru. „Keď sme prešli na profesionálnu armádu, rušili sme útvary. Nemáme na to vybavenie. Dôležité je alternatívne dopĺňanie Ozbrojených síl SR, a teda mať pripravené záložné riešenia, ďalšie zbory, ktoré by pomohli v krízovej situácii,“ načrtla.
Česko mieri k trom percentám
Nový americký prezident tlačí na oveľa vyššie výdavky, než momentálne dáva na obranu Slovensko. Ideálne by podľa Trumpa bolo, ak by členovia NATO vynakladali až päť percent HDP. Najbližšie má k tomu susedné Poľsko, ktoré v súčasnosti do svojej obrany investuje najviac spomedzi všetkých členov NATO, a to až 4,7 percenta. Poľský prezident Andrzej Duda nedávno vyzval lídrov krajín aliancie, aby zvýšili výdavky na tri percentá HDP.
Schôdzka o bezpečnosti sa konala nedávno aj v Česku, kde ju inicioval premiér Petr Fiala. Koaličné strany sa spolu s opozičnými Pirátmi zhodli na nutnosti silnej českej armády a potrebe dočasne uvoľniť pravidlá rozpočtovej zodpovednosti, aby sa výdavky na obranu mohli postupne zvyšovať. Česká vláda chce, aby v nasledujúcich rokoch rástli tak, aby do roku 2030 dosiahli tri percentá HDP.
Budúci rok by mali dosahovať 2,2 percenta HDP, čo je približne o 34 miliárd viac ako tento rok. Nárast sa však nestretá s pochopením českej opozície, ktorá hovorí o neefektívnom míňaní. Nie je podľa nej ani jasné, kde chce vláda peniaze vziať.