V úvode pandémie koronavírusu SarS-Cov-2 si žezlo odovzdali vlády Petra Pellegriniho (vtedy Smer) a Igora Matoviča (hnutie Slovensko). Čerstvo vymenovaný predseda vlády zamieril rovno do skladov Správy štátnych hmotných rezerv (SŠHR), kde vtedy nenašiel ani jednorazové obleky pre zdravotníkov, ani respirátory. Materiálno-technické, ale aj personálne problémy odhalila pandémia aj podľa ministerstva zdravotníctva.
Čítajte viac Ľudí prirovnal ku kukurici. Očkovaní sú geneticky modifikovaní, slovenský genofond je narušený, tvrdí Kotlár a prezidentovi poslal odkaz
Ako sme na tom s rezervami
Matovič vtedy obvinil Pellegriniho vládu, že mu zanechala prázdny sklad, čo napokon stálo miesto šéfa úradu Kajetána Kičuru. Súčasné vedenie Správy rezerv na čele s predsedom Slavomírom Šoffom sa Kičuru zastáva. „Nie ja pravda, čo opakovanie tvrdil vtedajší premiér, že sklady SŠHR SR sú prázdne z dôvodu zanedbania povinností,“ uviedla inštitúcia pre Pravdu.
Úrad je podľa nej určený na riešenie mimoriadnych a krízových situácií a môže obstarávať len tie kategórie hmotných zásob, mobilizačných rezerv a pohotovostných zásob, na ktorých získanie ju zaviaže vláda formou uznesenia alebo ministerským príkazom.
„Do prvého štvrťroka 2020, teda pred vypuknutím celosvetovej pandémie Covid-19, neboli vydané žiadne uznesenia vlády SR ani príkazy ministrov, ktoré by zaväzovali náš úrad obstarávať akékoľvek položky zdravotníckych osobných ochranných pomôcok. Preto v tom čase neexistovala žiadna zákonná možnosť ich zakúpiť,“ uviedol ďalej úrad.
Na nákup ochranných pomôcok sa štátnym rezervám vyčlenilo v rokoch 2020 až 2021 viac ako 150 miliónov eur. Hoci sa jednorazové obleky, štíty, okuliare, respirátory či rukavice nakúpili, ich exspiračná doba bola tri až štyri roky. V rokoch 2022 až 2023 mal úrad finančný prebytok na doplnenie zásob, čo však bývalé vedenie podľa toho aktuálneho využilo len minimálne, a to približne v piatich percentách.
„Väčšina pridelených finančných prostriedkov tak zostala nevyužitá a prepadla do štátneho rozpočtu – v roku 2022 išlo o 43,4 milióna eur a v roku 2023 o 6,5 milióna eur,“ priblížila správa rezerv.
Kým Matovič hovoril o prázdnych skladoch, nové vedenie na čele so Šoffom malo v dôsledku „pasivity“ nájsť v skladoch v marci 2024 položky, ktoré boli exspirované alebo tesne pred spotrebou. Hoci sa Pravda dopytovala na aktuálny stav zásob ochranných pomôcok, číselné dáta nedostala.
Štvrtá vláda Roberta Fica (Smer) pristúpila k preventívnemu kroku až začiatkom tohto roka, keď schválila uznesenie, ktoré zaväzuje k spolupráci správu rezerv a ministerstvo hospodárstva. V polročných intervaloch musia vládu informovať o stave pripravenosti a zásobách pre prípad ďalšej epidémie alebo pandémie. „Ide o dôležitý krok na zabezpečenie ochrany verejného zdravia a posilnenie pripravenosti štátu na možné krízové situácie,“ skonštatoval úrad.
Telemedicína aj sledovanie rúk
Desivé obrazy prichádzali od marca 2020 najmä z nemocníc – chorí na pľúcnych ventiláciách, unavení zdravotníci a chladiace prívesy pre zosnulých. Už aj tak čakajúcim pacientom sa odsúvali termíny operácií. Hoci majú nemocnice vypracované plány postupov, po skúsenostiach s vírusom museli reagovať a zaviesť aj nové preventívne opatrenia.
Jedným z nich je zabezpečenie dostatočného počtu ochranných pomôcok pre personál. Spracované majú interné smernice, ako postupovať pri zhoršení epidemickej situácie. Ak je v regióne zvýšená chorobnosť na chrípku, čierny kašeľ či žltačku, zakazujú sa návštevy na lôžkových oddeleniach a musia sa nosiť respirátory. Aby sa rýchlo identifikoval výskyt infekcie, zaviedlo sa aj takzvané monitorovanie a „sledovanie hygieny rúk“. Efektivitu týchto krokov však ukážu až prípadné budúce krízové situácie.
Jedným z opatrení je podľa ministerstva aj zvýšenie telemedicíny a efektívne využívanie e-receptov. „Ministerstvo sa zameriava na modernizáciu a výstavbu nových nemocníc s cieľom zvýšenia a skvalitnenia počtu lôžok pre pacientov aj v prípadoch krízových situácií, akou bola pandémia Covid-19. MZ SR rovnako intenzívne pracuje na stabilizácii pracovnej sily v zdravotníctve, a to napríklad cez zvyšovanie platov, keď boli upravené platy u vybraných zdravotníkov ku 1. 1. 2025,“ uviedlo pre Pravdu.
Foto: TASR
Menej krádeží, viac počítačovej kriminality
Výrazný dopad mala pandémia na činnosť polície, ktorá zabezpečovala dodržiavanie zákazu vychádzania, karantény po návrate zo zahraničia či nosenie rúšok. Policajtov privolávali k ľuďom, ktorí si odmietali prekrývať nos a ústa, a ako sa ukázalo, v čase zákazov nie raz prichytili v uliciach aj verejne exponované osoby.
Zavádzanie opatrení sprevádzal chaos a často sa menili. Ako pripomenul policajný hovorca Roman Hájek, opatrenia vlády zahŕňali vtedy aj zvýšené kontroly na cestách a v obchodoch. „Najmä v začiatkoch pandémie bolo náročné prispôsobiť sa novým procesom a neustále sa meniacej situácii,“ podotkol.
Pandémia sa odzrkadlila podľa neho aj na páchaní trestnej činnosti. Na jednej strane pre zákaz vychádzania alebo prechádzanie medzi okresmi klesol počet krádeží a vandalizmus, na strane druhej sa s izoláciou ľudí a prácou z domu zvýšil počet trestných činov počítačovej kriminality. „V priebehu 12 mesiacov roku 2021 v Slovenskej republike bolo zaznamenaných celkovo 1 995 trestných činov na úseku počítačovej kriminality, čo v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2020 bolo o 157 prípadov viac,“ priblížil Hájek.
Niektoré opatrenia zavedené v čase pandémie si polícia osvojila a aplikuje ich dodnes, pretože sa podľa Hájeka ukázali ako efektívne. Napríklad schopnosť rýchlejšie reagovať, spolupracovať s inými inštitúciami alebo proaktívnejšie komunikovať s verejnosťou. Polícia od pandémie viac nasádza aj antikonfliktné tímy krajských riaditeľstiev. Počas pandémie sa konalo niekoľko protestov organizovaných opozíciou, ktorá pomáhala so šírením dezinformácií a konšpirácií.
Opatrenia z čias covidu sa osvedčili podľa Hájeka aj v oblasti digitalizácie, konkrétne napríklad pri on-line objednávaní na termíny na výrobu dokladov, evidenciu vozidiel či cudzineckú políciu. Ako nedávno informovala Pravda, objednávanie na termíny na cudzineckej polícii nie je vôbec ideálne a sprevádzajú ho skôr problémy, ktoré ľudia pociťujú na vlastnej koži.
Deti doplatili na izoláciu
Už v polovici marca 2020 Slovensko zatvorilo všetky materské, základné a stredné školy a univerzity. Zatvorili sa medzi prvými a medzi poslednými sa otvárali. Žiaci a študenti sa pripájali na vyučovanie z domovov. Problémy nastali v rodinách s nižšími príjmami, ktoré nemali buď pripojenie na internet, alebo techniku, a ten najväčší problém – s duševným zdravím detí – sa ukázal až postupne.
Ministerstvo školstva prijímalo opatrenia za chodu. „Prechod vzdelávania zo škôl do on-line prostredia počas pandémie Covid-19 priniesol skúsenosti školám, učiteľom a žiakom s on-line vzdelávaním a zároveň odhalil aj slabé miesta. Aj preto sa ministerstvo školstva intenzívne venuje rozvoju a podpore digitálneho vzdelávania,“ uviedol pre Pravdu odbor komunikácie a marketingu. Rezort preto vlani odštartoval najväčšiu investíciu do digitalizácie školstva v histórii Slovenska vo výške viac ako 225 miliónov eur.
„DigiEDU sa zameriava na modernizáciu digitálneho vybavenia vo všetkých základných a stredných školách, čím chce zabezpečiť rovnaké šance pre všetkých žiakov a žiačky. Súčasťou programu sú licencie na vzdelávacie softvéry, inkluzívne digitálne vybavenie a bezpečné sieťové pokrytie, ktoré umožní školám využívať najnovšie technológie a vzdelávacie materiály,“ vysvetlil komunikačný odbor. Každá základná a stredná škola má získať tablety, notebooky, počítače, interaktívne tabule a licencie Microsoft 365 A3.
Pandémia poukázala aj na potrebu skoršieho prijatia nového štátneho vzdelávacieho programu. Kurikulárnu reformu schválili v máji 2023. Školám umožní rozložiť učivo, aby to vyhovovalo potrebám žiakov. „Ciele a obsah vzdelávania sa tým neviažu na jednotlivé ročníky, ale na tri dlhšie časové obdobia nazývané vzdelávacie cykly. Možnosť, ktorú cykly prinášajú školám, pomôže aj v situáciách, aké spôsobila napríklad pandémia Covid-19,“ priblížil rezort.
Na spoločnosti zanechala svoje stopy aj izolácia. Sociologička Oľga Gyárfášová z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského podotkla, že samota nebola v čase pandémie dobrovoľnou voľbou. Z výskumov sa zistilo, že kvalita života sa zhoršila najmä jedincom bez vzťahu. Dôsledok pandémie sa ukázal predovšetkým v tom, že ľudia ťažšie nadväzujú a udržiavajú sociálne kontakty. Doplatili na to tí, ktorí boli v čase covidu tínedžermi.
„K tomu veku prirodzene patria kamarátske skupiny, nadväzovanie priateľstiev, známostí, chýbali im aj školské kolektívy. Čiže nemohli sa naučiť a vyskúšať si sociálne zručnosti. Nedostatok osobných kontaktov kompenzovali trávením času v on-line virtuálnom priestore, ide však o dve zásadne odlišné ‚reality‘,“ vysvetlila.
Menej hotovosti, viac mobilu
Pandémia zmenila aj bežné návyky ľudí. Rozmohla sa práca z domu; takzvaný hybridný systém práce si mnohí ponechali dodnes. Kým v roku 2021 bolo „na home office“ približne 15 percent pracovníkov, v roku 2022 asi 13,1 percenta a v roku 2023 12,4 percenta. Podľa analýzy dát portálov Profesia.sk a Platy.sk by však firmy svojich zamestnancov radi videli naspäť v kanceláriách.
Pandémia podľa sociologičky presunutím značnej časti pracovnej komunikácie do on-line sféry zdokonalila zručnosti obrovského počtu ľudí. „A bolo aj veľkým šťastím, že informačné technológie to umožňovali a ešte aj ďalej akcelerovali ich vývoj po každej stránke. On-line komunikácie je rýchla, lacná, efektívna, takmer permanentne poruke. Iné to je napríklad s on-line výučbou, v tomto smere vždy, keď je to možné, platí preferencia pre osobný kontakt,“ opísala.
Aby sa vírus šíril čo najmenej, v hromadnej doprave sa odporúčali nákupy cestovných lístkov cez aplikácie a sms správy, v obchodoch zase bezkontaktné platby kartou. Tie sa podľa PR manažéra VÚB Dominika Miša stali ešte populárnejšími. „Zvýšil sa limit na platbu bez zadania PIN kódu na 50 eur, platby bez hotovosti boli a sú stále hygienickejšie a jednoduchšie,“ potvrdil Pravde.
Banka musela podľa Miša začať zo dňa na deň fungovať celá na diaľku. Zaviedli sa video telefonáty s klientmi, obišli sa skoro všetky papierové procesy a podpisovanie dokumentov, a ešte skôr, ako sa opatrenie schválilo na úrovni štátu, spustili odklady splátok.
Pandémia zmenila podľa hovorcu Dopravného podniku Bratislava Jozefa Vozára nákupné správanie cestujúcich v prospech takzvaných bezpečných predajných kanálov, kde sa cestujúci nemusí ničoho dotýkať a s nikým hovoriť.
„Podiel predaných papierových cestovných lístkov sa oproti roku 2019 znížil a, naopak, vzrástol podiel predaných lístkov cez kanál Kartuj. V roku 2024 sme evidovali 45-percentný nárast počtu predaných cestovných lístkov cez Kartuj oproti roku 2023 a podiel SMS lístkov sa z 20 % v roku 2020 zvýšil na 28 % v roku 2023,“ uviedol Vozár pre Pravdu.
Trendy sa zmenili nielen v stravovaní, doručovať si nechávame okrem potravín, drogérie, tovarov z lekární aj kvety. „V rokoch 2020 – 2021 sme zaznamenali skokový rast objednávok. Donáška sa vtedy stala nevyhnutnou súčasťou každodenného života mnohých ľudí. Celkové objemy doručovania rástli tak v segmente reštaurácií, ale ovplyvnili ich najmä nové ponuky v oblasti retailu,“ uviedla pre Pravdu hovorkyňa Woltu Jana Jarošová.
Záujem o donáškové služby podľa nej zostal výrazne vyšší ako pred rokom 2020 a neustále rástol, keďže si ľudia „na donášku“ zvykli a ponuky sa rozširovali. „V súčasnosti sledujeme nárast obľuby objednávania voľnopredajných liekov z lekární,“ priblížila Jarošová.
Ľudia si podľa nej začínajú viac uvedomovať hodnotu času a „donášky“ využívajú nielen na dovezenie obedu do práce. „Šetrenie času pri nákupe potravín, najma vo veľkých mestách si ľudia začínajú vážiť čas, ktorý by inak strávili v obchode. Ženy zase oceňujú, že nemusia nosiť ťažké nákupy. Zákazníci si obľúbili program Wolt+, na základe ktorého šetria na doprave a získavajú iné zľavy,“ pokračovala.
Nesieme si traumy
Sociologička Gyárfášová hovorí, že z pandemických rokov si nesieme traumy, poučení už menej. „Základnou traumou je pocit možného ohrozenia, strata základnej životnej istoty, zvykne sa nazývať aj ontologická, lebo sme si dovtedy nevedeli predstaviť, že pandémia globálneho rozsahu so všetkými dôsledkami, ktoré priniesla, je vôbec možná,“ uviedla pre Pravdu.
Časť spoločnosti je podľa Gyárfášovej viac otvorená prijímať rôzne nepodložené tvrdenia, dokonca konšpirácie, namiesto vede verí rôznym šarlatánom a konšpirátorom. Ako veľký problém vidí, že ani časť politickej reprezentácie, teda ľudia, ktorí sú verejnými autoritami, sa voči tomu zásadne neohradili.
„Slovensko bolo počas pandémie krajinou s nízkou mierou zaočkovanosti a mám obavy, že ak by sme nebodaj niečomu podobnému čelili dnes, budeme na tom ešte horšie, keďže ešte aj spätne sa Covid-19 bagatelizuje, respektíve opriada rôznymi mýtmi. Skrátka, hlas rozumu stratil svoju váhu,“ podotkla odborníčka.
K známym odporcom očkovania patrí vládny splnomocnenec pre prešetrenie manažovania pandémie Peter Kotlár. Minulý týždeň prišiel so zistením, že ľudia, ktorí sa nechali očkovať vakcínami Pfizer a Moderna, zostali po vakcinácii geneticky modifikovaní ako kukurica. Jeho prácu kritizovala aj hlava štátu.
„Mám pocit, že sa viac venujeme konšpiráciám, teóriám, kde vírus vznikol alebo nevznikol, odkiaľ k nám prišiel,“ konštatoval Peter Pellegrini. Podľa jeho slov popieranie pandémie je urážkou všetkých pozostalých a obetí.
Prezident vyjadril tiež pochybnosť, či je krajina pripravená na obdobné situácie. Štát sa podľa neho na manažérskej a odbornej úrovni ešte nedokázal vyrovnať s tým, ako riadil jednotlivé vlny. Podľa jeho slov doteraz chýbajú platné opatrenia či postupy, ktoré by sa dali aplikovať v prípade, že by sa v budúcnosti situácia opakovala.
Traumu spoločnosti podľa sociologičky posilnilo aj to, že pandémia ešte nebola úplne zažehnaná a Rusko napadlo susednú Ukrajinu a zhoršila sa ekonomická situácia. „Vo výskume z roku 2024 až takmer polovica ľudí uviedla, že pandémia negatívne ovplyvnila ich finančnú situáciu. Zvýšili sa tiež obavy zo stavu slovenského zdravotníctva,“ dodala Gyárfášová.