Na Slovensku sa éra povinnej vojenskej služby skončila v decembri 2005, keď odišlo do civilu posledných 214 vojakov z kasární v Kežmarku a v bratislavských Vajnoroch. Od roku 2006 má Slovensko už len profesionálnu armádu a aktívne zálohy.
Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) dávnejšie uviedol, že ambíciu obnoviť povinnú vojenčinu nemá a odmieta to aj jeho stranícky šéf Robert Fico (Smer). „Otvárajú sa témy, ktoré boli pred niekoľkými rokmi absolútne tabu,“ uviedol ešte začiatkom marca Fico a dodal, povinná vojenčina na Slovensku nie je na stole. Kaliňák chce však vytvoriť Národné obranné sily, zákon už prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním.
Šéf SNS Andrej Danko v sobotu v relácii Sobotné dialógy uviedol, že je za obnovenie základnej vojenskej služby mladých chlapcov aspoň na tri mesiace. Považuje to za dobrý nástroj ich výchovy. „Generácia mladých chlapcov potrebuje disciplínu a hodnoty. Aj tri mesiace by mohli stačiť, aby pochopili, že im armáda niečo dala,“ povedal Danko a dodal, že návrh plánuje predostrieť aj prezidentovi Petrovi Pellegrinimu.
Ako sa na obnovenie povinnej vojenčiny pozerajú opoziční politici?
Najskôr domáce úlohy
Poslanec PS Tomáš Valášek hovorí, že zavedenie povinnej vojenčiny považuje za predčasné, pretože sme najskôr nevyčerpali alternatívu. „Máme dobrovoľnícku armádu, v ktorej máme síce podstav, ale vieme čo s tým. Potrebujeme zlepšiť životnú situáciu vojakov, investovať do kasární, a najmä investovať do techniky, lebo asi neprilákame mladých ľudí, keď robia na 40 rokov starých „vetrieskach“,“ priblížil bývalý veľvyslanec pri NATO s tým, že rozchodiť potrebujeme aj systém aktívnych záloh.
Podľa poslanca SaS Juraja Krúpu je dôležité, aby sme si najskôr urobili domáce úlohy a až potom hovorili o obnovení povinnej vojenskej služby. „Najskôr potrebujeme vidieť, že naše ozbrojené sily sú vyzbrojené, udržateľné, so všetkými potrebnými spôsobilosťami, bojaschopné a interoperabilné, teda schopné spolupracovať s našimi partnermi a spojencami. Toto je alfa a omega našej obranyschopnosti,“ uviedol pre Pravdu.
Čítajte viac Opozícia sa zišla v Liberálnom dome bez Šimečku aj Matoviča. Koľko by strany dali z HDP na obranu štátu?
Povinná vojenská služba dnes už nie je podľa neho len o drile, o pochodovaní a zakopávaní. „Potrebujete mať k tomu infraštruktúru, kasárne, logistické zabezpečenie, vyzbrojenie a vojenskú techniku,“ pokračoval.
Predseda ODS generál Pavel Macko hovorí, že najskôr si treba prečítať novú Bielu knihu pre európsku obranu a zaujať k nej nielen stranícke, ale aj štátne stanovisko. Osobne si myslí, že povinná vojenská služba by sa nemala zatiaľ obnoviť.
„Nie sú na to zatiaľ predpoklady. Najskôr dorobme profesionálnu armádu, posilnime zálohy a odolnosť krajiny, a keď to nebude stačiť, potom sa bavme ďalej,“ povedal Macko.
Chýba nám vybavenie
Exminister spravodlivosti Viliam Karas (KDH) si myslí, že téma obnovenia povinnej vojenskej služby zatiaľ na stole nie je. Na Slovensku potrebujeme podľa neho pracovať skôr s posilnením národnej identity, hrdosti, s výchovou mládeže k vlastenectvu, napríklad aj zavedením brannej výchovy do škôl.
Členka strany Demokrati Monika Podhorány Masariková, ktorá pôsobila na pozícii riaditeľky Kancelárie ministra obrany SR nevidí obnovenie povinnej vojenčiny reálne.
„Jednak na to Slovenská republika nemá prichystanú infraštruktúru, keďže sme po prechode na profesionálnu armádu rušili útvary. Nemáme na to výzbroj a vybavenie. Dôležité je však alternatívne dopĺňanie Ozbrojených síl,“ vyzdvihla.
Poslanec hnutia Slovensko Gábor Grendel si myslí, že táto povinnosť nie je pre Slovensko nevyhnutá, pretože je členom NATO. Dobrovoľná vojenská príprava podľa neho so sebou prináša veľa otázok o logistike, výzbroji či financiách. „Kým nemáme konkrétne odpovede na konkrétne otázky, tak len preto, aby mladí mali výchovu, to efektívne nie je,“ podotkol Grendel.