Pre občanov je väčšina štátnych služieb lacnejšia, ak o ne požiadajú elektronicky. Niektoré žiadosti sa dokonca vybavujú úplne bez poplatku. Logika, ktorou sa riadi štát, je celkom jednoduchá – pri elektronických žiadostiach úrady šetria náklady na prevádzku kamenných pobočiek a tiež čas zamestnancov. Online podania totiž netreba fyzicky presúvať a archivovať, ani na ne míňať papier a toner.
Keby to tak naozaj bolo. Čerstvá správa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) prináša paradoxné odhalenie. Jedna z najväčších a najdôležitejších štátnych inštitúcií – kataster – tento základný princíp digitalizácie štátnej správy postavil z nôh na hlavu.
Zanedbaná elektronizácia
Viac než prekvapivým zistením kontrolórov je, že namiesto zrýchlenia procesov priniesla elektronizácia katastra len ďalšie problémy. Národní audítori konštatujú, že katastrálny úrad neplní v zákonných lehotách svoju základnú úlohu, teda vybavovanie vkladov do katastra.
Čítajte viac Otázky a odpovede o útoku na kataster: Čo to spôsobilo bežným ľuďom, kedy problém vyriešia a kto zaň nesie zodpovednosť?
„Najviac oneskorených vkladových konaní bolo v roku 2022, keď po lehote vybavili takmer tretinu z doručených návrhov na vklad,“ uviedli v správe. Podľa NKÚ za to paradoxne môže sčasti aj nárast počtu elektronických žiadostí. „Elektronické návrhy na vklad do katastra, ktoré mali zamestnancom prácu zjednodušiť, ju naopak komplikovali,“ konštatujú v správe audítori NKÚ.
Vybavenie elektronického podania si vyžadovalo viac času a bolo finančne nákladnejšie ako vybavenie návrhu na vklad, ktorý bol podaný v papierovej podobe, píšu kontrolóri. Podiel elektronických podaní pritom každým rokom stúpal, a v roku 2023 sa elektronicky podával už každý štvrtý návrh na vklad do katastra. V podstate to len prispelo ku kumulovaniu problému.
Problém si nakopili
Komplikácie podľa NKÚ spôsobovalo používanie zastaraného hardvéru a viacerých aplikácií, ktoré navyše neboli prepojené. „Elektronické podanie sa po podaní menilo na papierové. Bolo ho treba vytlačiť, čím sa zvýšili nároky na čas zamestnancov, spotrebu papiera, tonera a opotrebovanie technického vybavenia. V priebehu spracovania elektronického návrhu na vklad bolo potrebné pracovať s dvanástimi informačnými systémami a aplikáciami,“ popisuje podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo. Skonštatoval, že tento postup zároveň zvyšuje riziko chýb, ako aj možného kybernetického útoku na tento podstatný štátny informačný systém.
Informačný systém a aplikácie používané zamestnancami katastrálnych odborov boli podľa NKÚ zastarané z dôvodu, že projekt Elektronických služieb katastra nehnuteľností (ESKN) bol v roku 2021 prevzatý bez dokončenia všetkých jeho častí. NKÚ už v roku 2019 kontroloval uvedený projekt, pričom upozornil na riziká komplikovaného a pomalého informačného systému, ktoré sa aj naplnili.
V rámci tohto projektu boli zapracované len čiastočné funkcionality potrebné na vybavovanie podaní na kataster. „Zamestnanci, ktorí vybavovali vklady, tak museli naďalej, okrem nových aplikácií vytvorených v rámci projektu ESKN, používať aj všetky doterajšie zastarané aplikácie,“ opisujú kontrolóri.
77 dní nefunkčný portál
Viaceré nedostatky a problémy digitálneho systému Úradu geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK) odhalil už januárový kybernetický útok, z ktorého sa kataster nespamätal dodnes. Zistilo sa napríklad, že úradu chýbajú komplexné zálohy dát, ktoré by boli použiteľné na rýchlu obnovu. Žiadne časté, automatické zálohy uložených údajov sa totiž vraj nerobili. Bývalý predseda ÚGKK Ján Mrva krátko po útoku tiež upozorňoval, že katastrálne odbory využívali zastarané počítače ešte z rokov 2008 až 2012.
Čítajte viac V Česku chce štát vedieť, čo občania vyhľadávajú na internete. Vraj tak bude menej narušovať ich súkromie
Weby na portáli ESKN nefungujú od 5. januára, teda presne 77 dní. Pred niekoľkými dňami ÚGKK oznámil, že časť elektronických služieb obnovil, ale len pre notárov a banky. Občania na sprístupnenie ešte musia počkať. ÚGKK pre Pravdu vysvetľoval, že znovuspustenie služieb komplikuje aj prebiehajúce vyšetrovanie kybernetického útoku, ako aj potreba „vyššieho zabezpečenia, než bolo predtým“.
Zo zistení NKÚ tiež vyplýva, že kataster mal na problémy zarobené už dávnejšie. Národní audítori totiž ešte v roku 2019 identifikovali na katastrálnych úradoch „významné riziká“ v oblasti kybernetickej bezpečnosti. „Kontrolóri svoje zistenia odstúpili orgánom činným v trestnom konaní (OČTK),“ pripomína NKÚ. Podozrenia sa týkali možného porušenia povinností pri správe cudzieho majetku.
Ľady sa však nepohli. „OČTK posúdili kontrolné zistenia z protokolu o výsledku kontroly a dospeli k záveru, že nedošlo k spáchaniu trestného činu. NKÚ SR rešpektuje nezávislé rozhodnutie vyšetrovateľa, ale nestotožňuje sa s ním. O možnom opakovanom otvorení konania bude hovoriť predseda úradu s generálnym prokurátorom,“ priblížila pre Pravdu hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková.