V pondelok popoludní Úrad vlády SR bez ďalších podrobností informoval, že Koaličná rada sa stretla a dohodla na ďalšom postupe. Koaličná rada zasadala po dohode v rámci koalície a zmenách vo vládnom kabinete.
Dohoda s migaľovcami prišla takmer mesiac po tom, čo si Fico „tľapol“ s Rudolfom Huliakom, ktorý si ako predseda Národnej koalície nárokoval od volieb jedno z ministerstiev. Bývalý starosta Očovej dostal po vystúpení z klubu SNS a po rokovaniach s premiérom ministerstvo turizmu a športu, a to aj bez predchádzajúcich skúseností. Pozícia migaľovcov však bola iná.
Pôvodná zostava štyroch rebelujúcich poslancov sa dostala do parlamentu na kandidátke Hlasu, no od strany sa začali vzďaľovať. Prekážali im kroky predsedu Matúša Šutaja Eštoka, prílišné podobanie sa Smeru aj slabá komunikácia. Migaľa a Šalitroša za verejnú kritiku napokon zo strany vylúčili, a to aj za účasti prezidenta Petra Pellegriniho, ktorý zostal čestným predsedom Hlasu.
„Salto mortale“
Tretí nespokojný poslanec Roman Malatinec síce „vyhadzov“ nedostal, no šokoval, keď prešiel do Huliakovej Národnej koalície. Posledný z rebelov, poslanec a primátor Kežmarku Ján Ferenčák, v Hlase zotrval a nič sa na tom nezmenilo ani v čase urovnávania krízy, hoci to v niektorých momentoch vyzeralo tak, že má bližšie k migaľovcom než k materskej strane. Od migaľovcov sa dištancoval až po rozuzlení.
„My sme sa hodnotovo rozišli v posledných dňoch a chvíľach, pretože ich požiadavka či dokonca podmienka na pokračovanie v spolupráci bola taká, že musím vystúpiť zo strany Hlas a vstúpiť s nimi do pripravovaného projektu a byť jedným zo zakladajúcich členov,“ povedal pre Postoj.
„Ja som takúto 180-stupňovú otočku neurobil. Vidíte, sú politici, ktorí dokážu robiť takéto salto mortale každý deň, a sú takí, ktorí to robia v nejakých intervaloch, ale ja na rozdiel od nich chcem byť politikom, ktorý podobné salto mortale neurobí nikdy,“ povedal.
Fico oznámil dohodu týždeň pred začiatkom riadnej parlamentnej schôdze. Premiérovi sa tak podarilo odchodom Migaľa a Šalitroša do exekutívy a príchodom náhradníkov do NR SR predísť riziku a dosiahnuť obnovu pôvodnej koaličnej väčšiny v podobe 79 poslancov. S huliakovcami by totiž koalícia obnovila svoju silu len na 75 hlasov.
Líder nespokojnej skupinky z Hlasu síce od začiatku sporu komunikoval, že im nejde o funkcie, no politická realita je nakoniec iná. „Niekedy je dôležitejšie postaviť sa do boja, než len odísť z bojiska a nechať veci tak. Verte, že sme urobili všetko, čo sme mohli, aby sme mohli dobré vízie reálne presadiť,“ obhajoval sa Migaľ. Sám si uvedomuje, že je aktuálne v nemilosti koalície aj opozície.
Pellegrini „sfúkol“ Migaľa
Ako nástupca Rašiho sa pôvodne viac spomínal Šalitroš, podnikateľ s dlhoročnými skúsenosťami v nadnárodných bankách. Prekvapenie prišlo, keď sa ukázalo, že na stoličku nie veľmi populárneho rezortu nastúpi od stredy bývalý novinár Migaľ. Svoj postoj v priamom prenose jasne vyjadrila aj hlava štátu.
„Vážený pán minister Migaľ, do svojej funkcie nenastupujete preto, že by ste získali silný mandát a dôveru priamo od ľudí vo voľbách a ani preto, že by ste sa téme čerpania eurofondov intenzívne venovali vo svojom profesionálnom živote alebo doterajšej poslaneckej práci,“ adresoval Migaľovi Pellegrini.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Ľudia podľa prezidenta nepoznajú detaily dohody, ktorú Migaľ uzavrel s Ficom, a preto ani nevedia posúdiť, nakoľko mu nový post umožní presadzovať jeho často spomínané hodnoty a „ani ktoré hodnoty to presne budú“. „Aj napriek tomu, čo si osobne o tomto celom myslím, vám želám, aby ste túto úlohu naozaj zvládli v prospech občanov a Slovenskej republiky,“ povedal mu po vymenovaní.
Migaľ reagoval, že prezidentov prejav bol „silný a veľmi ostrý“. „Napriek tomu, že nemám skúsenosti s eurofondmi, napriek tomu, že možno nie som skúsený manažér, na tejto pozícii a ceste som sa ocitol. Ja som si sám dobrovoľne nevybral,“ vyhlásil a zopakoval, že mu nikdy nešlo o funkciu. Naznačil, že vplyv na rozhodovanie mala aj obava z návratu Igora Matoviča (hnutie Slovensko).
Podľa politológa Michala Cirnera z Prešovskej univerzity Pellegrini jasne vyjadril postoj, že sa mu nepáči, ako Migaľ naložil s jeho dôverou a dôverou Hlasu tým, že stranu oslabil konaním pre osobné ciele. Politológ Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity podotýka, že podobne ostrý bol Pellegrini aj voči Huliakovi, no nakoniec pristal na Ficov návrh a vymenoval ich.
„Povedal by som, že prezident síce hryzká, ale iba jemnučko. V každom prípade je dobré, že prezident sa prejavuje aspoň verbálnym spôsobom, inak by sme si začali klásť podobnú otázku ako pri prezidentovi Gašparovičovi. A síce, či táto krajina vlastne potrebuje mať hlavu štátu,“ reagoval Štefančík.
Príchod turboodborníkov
Migaľ si prevzal rezort vo štvrtok 20. marca. „Vitaj teda vo Veronikinom kráľovstve“, povedal mu Raši, čím narážal na jeho predchodkyňu Veroniku Remišovú (Za ľudí). Migaľ pritom kritizoval aj prácu svojho predchodcu a bývalého spolustraníka a po nástupe chce rezort podrobiť auditu.
Hneď v prvý deň navštívil veľvyslanca Poľska, ktoré je premiantom v čerpaní eurofondov. Práve severným susedom sa chcú Migaľ a Šalitroš inšpirovať a delimitovať európske financie až na samosprávy. Druhým pilierom ich práce má byť kybernetická bezpečnosť vzhľadom na útok na kataster a bombové vyhrážky školám, tretím bude podpora aplikovaného výskumu v praxi. Pilotný projekt nového vedenia sa má týkať čerpania eurofondov Prešovskom kraji, kde je najväčšia miera chudoby.
Svoje prvé rokovanie vlády Migaľ absolvoval v piatok a označil ho za veľmi svižné. „Neriešili sa žiadne animozity, riešila sa naozaj práca. Ja som bol úplne v pohode. Neriešili sa žiadne emotívne výlevy,“ opísal dojmy zo zasadnutia a potvrdil, že so Šalitrošom budú aj súčasťou koaličných rád.
Až tri zo štyroch bodov zasadnutia kabinetu boli venované práve MIRRI. Vláda odvolala Rašiho štátnych tajomníkov Ivana Ivančina, ale aj Michala Kaliňáka (obaja Hlas), ktorý sa presunul na totožnú pozíciu na ministerstve vnútra. Prvým tajomníkom MIRRI sa stal Šalitroš a generálny tajomníkom služobného úradu Michal Belák. Druhý tajomník je zatiaľ neznámy. Migaľovci chcú jeho meno prezradiť, až keď im dá oficiálne zelenú, no má ísť o skúseného štátneho úradníka s dobrým životopisom.
MIRRI chcú viesť pod heslom „nedá sa neexistuje“ a skladajú silný tím slovenských renomovanými odborníkov pôsobiacich v zahraničí, ktorí sú odhodlaní vrátiť sa do vlasti.
„Stretol som sa s kvalitnými ľuďmi, ktorí majú záujem prísť na ministerstvo. Sú to ľudia s bohatými skúsenosťami nadobudnutými prevažne zo zahraničia, prichádzajú z korporátneho sektora,“ naznačil nový minister. „Myslím si, že Slovensko takýchto ľudí na pozíciách v riadení rezortu ešte nemalo. Budem rád, keď budeme premiantom,“ povedal.
Alternatíva k Hlasu?
Dynamické duo Migaľ-Šalitroš krátko po prevzatí MIRRI načrtlo, že pomýšľa na založenie novej strany, no na detaily je podľa nich skoro. Štefančík sa domnieva, že ak ich projekt vznikne, bude chcieť byť alternatívou k Hlasu, ktorý sa pôvodne pasoval do pozície alternatívy Smeru. Obaja majú podľa neho priestor na to, aby sa prezentovali ako moderní sociálni demokrati západného typu. Keďže sa Hlas posunul a je na nerozoznanie od Smeru, Šutaj Eštok im tak na to podľa politológa dobrovoľne poskytol priestor.
„Dôležité však bude, aby páni Migaľ a Šalitroš vystupovali skutočne ako sociálni demokrati a nie ako politici melónového typu. Sú síce vo vnútri červení, ale majú veľa čiernych jadierok,“ pokračoval.
MIRRI nepatrí k rezortom s najväčšou popularitou medzi ľuďmi, či Migaľ zlepší jeho imidž, ukáže čas. Z veľkých vyhlásení na začiatku funkcie nový minister podľa Štefančíka prejde do podobného stereotypu, aký sme zažívali dodnes. „Ak však je pravda, že minister sa chystá založiť novú stranu, predpokladám, že komunikačné oddelenie na tomto ministerstve bude fungovať intenzívnejšie, než doteraz,“ konštatoval Štefančík.
„Je to léno pre rebela, ktoré si doslova vydupal a úrad iste získal pod podmienkou, že bude lojálny vládnej koalícii,“ skonštatoval o MIRRI Cirner. Migaľ bude podľa neho musieť nasadiť krízovú komunikáciu, pretože získanie funkcie mu prinieslo značné reputačné škody na verejnosti aj v rámci koalície. Podotkol, že i keď rezort nie je známy medzi ľuďmi, má pod sebou eurofondy a informatizáciu, kde ide o veľké peniaze a môže mať výsledky, ktoré by mohli byť na verejnosti populárne. „Je to o šikovnosti ministra a jeho politickom výtlaku, čo je prvá ponúkajúca sa pochybnosť. Bez podpory koalície toho veľa nemôže presadiť,“ pokračoval.
Ficova kritika
Hoci Fico pôvodne vyzval predsedov Hlasu a SNS, aby si urobili poriadok v stranách, nedokázali to a krízu napokon riešil on, i keď ju mohli lídri strán vyriešiť „lusknutím prsta“.
„Hlas išiel do absurdnosti a dvoch svojich vlastných poslancov pána Migaľa a Šalitroša označil za vydieračov a vyhodil zo strany. Potom stratili aj tretieho poslanca, pána Malatinca, ktorý sa pridal k pánovi Huliakovi, a nemali vplyv ani na svojho štvrtého poslanca pána Ferenčáka,“ neodpustil si v stredu Fico.
Foto: Ivan Majerský
Záchranu koalície označil za absurdnú politickú operáciu, s ktorou sa za 33 rokov v politike nestretol, a ku ktorej dospel len za „obrovskej pomoci“ ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer). Odpoveďou na otázku, prečo sa do rozuzlenia sporu ku koncu zapojil aj Kaliňák, môže byť podľa Cirnera premiérova „otrávenosť“ z riešenia požiadaviek jednotlivcov, ktorí odišli z Hlasu, keďže sa sám vyjadril, že ho to už nebaví.
„Iste aj pre časové vyťaženie premiéra a nedostatok trpezlivosti z jeho strany tieto rokovania prebral minister obrany, čo je netypické, pretože Robert Kaliňák nie je ani podpredsedom Smeru, iba členom predsedníctva,“ hovorí Cirner.
Podľa Štefančíka dôvod, prečo rokovania prebral šéf obrany, hlbší zmysel nemá, jedine ak ten, že by bol Kaliňák lepší vyjednávač ako Fico. „Ale pred niekoľkými týždňami sa povrávalo, že skupina okolo pána Migaľa by mala záujem aj o šéfa vojenskej spravodajskej služby, preto nemožno vylúčiť, že rokovanie sa týkalo aj pozícií v tejto inštitúcii,“ myslí si Štefančík.
Nezávislí či nominanti Smeru?
Fico kritizoval Hlas, že sa dištancoval od nespokojných poslancov a označuje ich už za nominantov Smeru. „Aby bolo jasné, ani pán Huliak, ani pán Migaľ, ani pán Šalitroš nie sú v Smere a nie sú ani nominanti Smeru,“ zdôraznil premiér a partnerov skritizoval za ľahkovážnosť, s ktorou zostavovali kandidátky.
„Noví ministri vo vláde budú nezávislí nominanti a budú odborne a politicky zodpovedať len a len predsedovi vlády. Dostali sa do vládnych štruktúr ako cena za obnovenie vládnej väčšiny a daň za neschopnosť vedení Hlasu a SNS dohodnú sa s nimi ako s vlastnými poslancami,“ nešetril svojich koaličných partnerov Fico.
„Politickí bezdomovci“ sú podľa Cirnera v kurióznej situácii. „Poohovárali celú koalíciu a teraz sa stali nominantmi strany Smer vo vláde, i keď sa k nim Smer nehlási a oni sami hovoria, že sú nezávislými. Je to absurdné, keďže ide o riadnu koaličnú vládu a nie nejakú úradnícku vládu zloženú z odborníkov. Keď sú nezávislí, tak kto bude hlasovať za ich návrhy a predstavy v parlamente? Kto ich bude podporovať na vláde?“ pýta sa prešovský politológ. Domnieva sa, že si to zrejme predstavujú ako pri ministroch Tomášovi Tarabovi a Martine Šimkovičovej, ktorí sú síce nominantmi SNS, ale navonok pôsobia ako samostatné jednotky.
Črtá sa nová rozbuška
S Migaľom na MIRRI a Huliakom na rezorte športu nemusí vládnej kríze odzvoniť. S možnými ďalšími problémami ráta aj Fico. „Na schôdzi národnej rady budúci týždeň by mala mať vládna koalícia opäť 79 poslancov, hoci mňa už nič neprekvapí,“ vyjadril sa šéf kabinetu.
Témou pondelkovej koaličnej rady bude podľa premiéra nielen postup na nadchádzajúcej schôdzi parlamentu, no aj voľba jeho predsedu. „Smer si ctí záväzok z koaličnej zmluvy, že kandidáta na post predsedu Národnej rady navrhuje Hlas. Musíme si však povedať, ako sme sa a vďaka komu k tejto voľbe dostali,“ dodal Fico. Nového šéfa NR SR budú voliť v úvode riadnej schôdze. Zatiaľ však na programe schôdze tento bod stále chýba.
Hlas nominoval do vedenia parlamentu Rašiho, KDH svojho poslanca Františka Mikloška. Nesúhlas s Rašim na čele národnej rady vyjadroval ešte koncom februára Migaľ. „Pán Raši moju podporu a dôveru nemal a ani ju nemá. Myslím si, že sa v NR SR natoľko zmenili pomery, že je možno vhodné hovoriť o otvorení koaličnej dohody a sám si nie som istý, či má strana Hlas stále nárok na tento post,“ uviedol vtedy pre Pravdu.
Ferenčák chce o postoji k voľbe šéfa parlamentu komunikovať v rámci Hlasu a koalície. „Je to tajná voľba. Ja by som bol rád, keby ste rešpektovali právo poslanca vyjadriť sa v tajnej voľbe, ale budeme o tom komunikovať v rámci strany, budeme komunikovať v rámci koalície a ja svoj názor vyjadrím v tajnej voľbe,“ povedal a dodal, že nomináciu Hlasu rešpektuje a nemá problém podporiť Rašiho.
Premiér očakáva problém
Fico však nerozumie, prečo Hlas teraz tak tlačí na voľbu predsedu parlamentu, keď všetko funguje, ako má aj so zastupujúcim šéfom podpredsedom NR SR Petrom Žigom. Pre Rašiho to podľa premiéra bude veľké riziko. Zopakoval, že Smer dodá 42 hlasov, zvyšok bude „vôľa božia“.
Štefančík vidí za Ficovým postojom snahu uspokojiť Danka. „Ako by mu chcel stále dať nádej, že tú hračku z výkladu mu predsa len niekedy kúpi. Pán Raši však už nie je minister, je obyčajný poslanec a pokiaľ by teraz nebol zvolený, aj vďaka podobným vyhláseniam predsedu vlády, mohla by sa po neúspešnej voľbe objaviť vo vládnej koalícii ďalšia skupina nespokojných poslancov. Tentoraz na čele s bývalým ministrom Rašim,“ predpokladá.
Foto: TASR, Martin Baumann
Rozbuškou v koalícii môže byť podľa Cirnera aj Štefančíka voľba šéfa NR SR najmä preto, že voľba je tajná. Podľa prešovského politológa pôjde o test obnovenej parlamentnej väčšiny po dlhej kríze, keď bola národná rada de facto paralyzovaná. „Ak by voľba Rašiho nevyšla, v koaličných vzťahoch by to zas zaiskrilo minimálne negatívnymi emóciami pretavenými do verejných vyhlásení nahlodávajúcich jednotu a spoluprácu koalície,“ zhodnotil Cirner.
„Tu už nikto nebude môcť nikoho vydierať, ale jasne v tajnej voľbe bude musieť vyjadriť lojalitu k vládnej koalícii. Ak by pán Raši nebol zvolený, nebola by to len veľká hanba a potupa pre stranu Hlas, ale určite aj jeden z klincov do rakvy tejto vládnej koalície,“ myslí si zase Štefančík.
Nášľapná mína sa môže skrývať v čomkoľvek
Podľa Cirnera si parlament tlačí pred sebou toľko neprerokovaných bodov, že sa rozbuškou môže stať napríklad aj postoj koaličných poslancov k splnomocnencovi vlády pre prešetrenie manažovania pandémie Petrovi Kotlárovi. Ten posledné týždne zvoláva tlačovky, na ktorých prezentuje bombastické zistenia o vakcínach, ktoré mali údajne zo Slovákov spraviť geneticky modifikované kukurice.
Štefančík si nemyslí, že by Kotlár v potenciálnej kríze zohral úlohu, pretože má podľa jeho slov presne takú funkciu ako pešiak v šachu. „Je to pomocník, ktorého treba poslať do prvej línie a keď sa to hodí, vie ho kráľ obetovať. Pán Kotlár síce robí hanbu vládnej koalícii, ale keby toto bol najväčší problém vlády, žili by sme na Slovensku v raji,“ dodal.