Prvá riadna schôdza od decembra minulého roka sa začne v utorok o 13. hodine. Parlament ochromilo oslabenie koaličnej väčšiny, ktoré nastalo najskôr po rebélii poslancov okolo Rudolfa Huliaka (Národná koalícia), ktorí vystúpili z klubu SNS, neskôr dnes už štvorice bývalých rebelov z Hlasu nazývaných migaľovci.
Hoci by sa mohlo zdať, že po odchode Huliaka na ministerstvo športu a obsadení ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) Samuelom Migaľom a Radomírom Šalitrošom je kríza zažehnaná, „nášľapné míny“ číhajú na obnovenú sedemdesiatdeviatku koaličných poslancov aj naďalej.
Čítajte viac Vládna kríza je zažehnaná len naoko, prišli útoky a kritika. Čo bude novou rozbuškou? Koalíciu čaká test
156 bodov
Na zákonodarcov čaká 156 vládnych a poslaneckých návrhov. Hoci to znie ako obrovský počet, podľa poslanca SaS Ondreja Dostála to zďaleka nie je najvyššie číslo. „Aj keď mnohí už na to zabudli, na schôdzi, ktorá bola vo februári 2023 ku koncu minulého volebného obdobia, bolo v pozvánke dokonca 243 bodov,“ uviedol pre Pravdu poslanec. Body sa nakopili vtedy v dôsledku odsúvania, ale aj preto, že išlo o poslednú schôdzu, na ktorej sa teoreticky dali stihnúť schváliť posledné návrhy pred voľbami.
Dostál predpokladá, že ak koalícia nebude jednotná pri niektorých návrhoch, bude ich schvaľovanie odkladať a nebude riskovať, že sa neprezentuje dostatočný počet poslancov. „Očakávam, že koalícia bude oveľa akčnejšia ako doteraz, lebo huliakovci sú uspokojení, čiže nebudú mať dôvod blokovať a migaľovci, ktorí mali aj vecné výhrady k návrhom zákonov, tak už nebudú poslancami,“ hovorí.
V skrátenom legislatívnom konajú sa majú prerokovať dva vládne návrhy, a to o záchrannej službe a o poskytovaní adresnej energopomoci.
Kto sú náhradníci
Otázne je aj to, ako sa zachovajú náhradníci, ktorí prídu do parlamentu namiesto Huliaka, Migaľa a Šalitroša posilnení vedomím, že rebélia sa vyplatí. Za ministra športu nastúpi Miroslav Radačovský z kandidátky SNS, ktorý je zároveň predsedom strany Slovenský Patriot.
„Deklaroval, že bude podporovať koalíciu,“ povedal v nedeľu poslanec Roman Michelko (SNS) na margo pochybností, ako sa Radačovský, ktorý nebude súčasťou klubu SNS, zachová. „Neočakávam, že by mal nejaké problematické hlasovania. Rátame s tým, že bude súčasť koalície,“ pokračoval. Vzťahy v koalícii sú podľa neho stabilizované, osobné boľačky si musia nechať mimo politiky. V klube SNS figuruje aj podpredseda Slovenského Patriota Adam Lučanský.
Prázdne miesta za Migaľa a Šalitroša by mali vyplniť Andrea Szabóová a Ján Hrubý (obaja Hlas). Szabóová už v tomto volebnom období napĺňala svoj mandát, keď nastúpila ako náhradníčka za Richarda Rašiho (Hlas), ktorý bol ešte do minulého týždňa šéfom MIRRI. Raši sa po demisii vráti do NR SR a Szabóovej mandát tak zanikne. Hneď nato by však mala nastúpiť ako náhradníčka za Migaľa. S Petrom Pellegrinim zakladala Hlas a predtým pôsobila aj ako asistentka v klube Smeru. Miesto po Šalitrošovi má prevziať Hrubý, ktorý pôsobil ako generálny tajomník služobného úradu MIRRI.
Voľba šéfa parlamentu
Voľbe predsedu Národnej rady SR (NR SR) predchádzala v pondelok ešte koaličná rada. „Koaličná rada sa dnes stretla a dohodla sa na ďalšom postupe,“ stroho informoval popoludní Úrad vlády. Fico v pondelok podvečer oznámil, že na koaličnej rade sa dohodli na všetkých volebných aktoch v rozšírenom formáte trojčlenných delegácií. Boli tam aj Huliak a Migaľ. Koalícia podľa premiéra vychádzala z predpokladu, že bude mať v parlamente 79-člennú väčšinu.
Fico sa vyjadril, že vložil do stabilizácie koalície všetky skúsenosti a držal sa zásady, že „je jedno, či je mačka čierna, alebo biela, dôležité je, aby chytala myši“, a tiež toho, že „keď do pekla, tak na veľkom bielom koni“.
„Schválené by mali byť všetky vládne návrhy zákonov. V prvom čítaní aj návrh novelizácie ústavy ako bariéry nezmyselným liberálnym a progresívnym pokusom v základných kultúrno-etických otázkach,“ uviedol premiér s tým, že sa dohodli aj na postupe pri rokovaní o koaličných návrhoch.
Poslanec Tibor Gašpar (Smer) očakáva, že voľba odštartuje novú schôdzu a Smer dodá nominantovi Hlasu Rašimu 42 hlasov. Rovnaké očakávania má Michelko, no ako naznačil, pri voľbe Rašiho môžu niektoré koaličné hlasy chýbať. Schváliť by ho však mali. „Nehovorím, že na sto percent to bude 79, ale myslím si, že 76 a viac to bude,“ myslí si.
Bod s návrhom voľby predsedu NR SR a bod o sľube náhradníkov nebol v pondelok popoludní v čase uzávierky ešte v programe zaradený. Dostál vysvetlil, že podľa jeho informácií sa program ešte upravuje. „Dostali sme informáciu, že nebola voľba predsedu zaradená v pozvánke, pretože sa rozposielala ešte predtým, ako sa pán Raši vrátil do parlamentu, teda v čase, keď bol ešte ministrom,“ uviedol Dostál pre Pravdu.
Predpokladá, že na úplný úvod schôdze náhradníci zložia sľuby, nasledovať bude správa mandátového a imunitného výboru a voliť sa bude hneď aj predseda parlamentu. Opozičné strany PS a SaS už avizovali, že obnovenú koaličnú väčšinu podrobia testu odolnosti jednak pri uznášaniaschopnosti, a jednak pri voľbe šéfa NR SR.
Personálne voľby
V úvode schôdze poslanci prerokujú aj návrh prezidenta Petra Pellegriniho na voľbu člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a návrh vlády na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Po obsadení rezortu športu Huliakom sa ním stane Dušan Keketi (nom. SNS), ktorý ešte pred funkciou ministra športu riadil bratislavské letisko.
Na pláne je voľba sudkyne Ústavného súdu. Miesto sa uvoľnilo v septembri 2023, keď sa vzdala mandátu Jana Laššáková, prázdne je teda rok a pol. Hoci má NR SR navrhnúť prezidentovi až dve mená, predložený bol len jeden kandidát. O post v 13-člennej zostave sa uchádza vysokoškolská pedagogička z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Lívia Trellová, ktorú navrhol dekan UK Eduard Burda.
Predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan začiatkom roka uviedol, že parlament si už viac ako rok neplní svoju ústavnú povinnosť. Oslabené je podľa neho riadne fungovanie Ústavného súdu a v konečnom dôsledku na to doplácajú navrhovatelia.
Medzi takzvanými termínovanými bodmi, o ktorých sa má hlasovať vo vopred určené dni, sú personálne hlasovania. V stredu sa budú vyberať na šesťročné obdobie dvaja noví členovia Rady pre mediálne služby spomedzi 10 kandidátov. Voliť budú aj člena Správnej rady TASR na pozíciu odborník v oblasti IT, kandidáti sú traja.
Vyberať sa budú členovia Rady Slovenskej televízie a rozhlasu za oblasť televízneho vysielania, rozhlasového vysielania, ekonómie, práva, informačných technológií. Za oblasť práva kandiduje okrem iných aj poradca premiéra David Lindtner, exposlanec Smeru a bývalý sudca Ústavného súdu Mojmír Mamojka či exminister Daniel Krajcer. Kandidatúru pre oblasť televízneho vysielania stiahol Igor Adamec.
Na 33. schôdzi majú zvoliť aj člena Správnej rady Ústavu pamäti národa, kandidáta sú traja. Ďalším personálnym hlasovaním bude voľba člena Súdnej rady, kde chýbajú dvaja členovia, no kandidát je len jeden – profesor na Katedre ústavného práva UK v Bratislave Tomáš Ľalík.
Odvolávanie ministrov aj vlády
Za prvou stovkou bodov programu sa nachádzajú návrhy na odvolanie trojice ministrov. Svoje zotrvanie budú musieť obhajovať šéf vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) a šéf envirorezortu Tomáš Taraba (nom. SNS), no aj ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS).
Okrem toho je v programe aj návrh na vyslovenie nedôvery kabinetu Roberta Fica (Smer), o čo sa pokúsila opozícia ešte v januári. Predseda vlády sa vtedy síce dostavil do Národnej rady SR (NR SR), no schôdzu prerušil tajnou správou Slovenskej informačnej služby o údajne pripravovanom puči. Opozícia potom svoj návrh stiahla a podala opätovný s 50 podpismi opozičných poslancov. Tento raz už bez hnutia Slovensko.
Dostál očakáva, že pri odvolávaní ministrov bude koalícia robiť určitú formu obštrukcie a buď body odsunie, alebo ich posunie na nočné rokovania. Nemyslí si však, že by sa pri odvolávaní vlády zopakoval scenár z januára s tajnou správou SIS. „Predpokladám, že teraz, keď má koalícia sedemdesiatdeviatku, možno bude okolo toho menšie divadlo,“ dodal Dostál.
Foto: Robert Hüttner
Ktorý zákon ich rozdelí?
Medzi prvými bodmi sa bude v prvom čítaní prerokúvať zákon z dielne ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer), ktorý má zabezpečiť zvýšenie obrannej a bezpečnostnej odolnosti Slovenska. Docieliť to má vznikom Národných obranných síl a Žandárskeho zboru, čo však kritizovali policajní odborári aj opozícia.
Do druhého čítania sa dostal zákon o neziskových organizáciách. Poslanci z klubu SNS v pôvodnom znení navrhovali, aby sa zaviedlo označovanie mimovládnych organizácií za zahraničných agentov; po zmene v návrhu z nich majú byť lobisti.
V dôvodovej správe sa uvádza, že ide „o snahu o zníženie možného zneužitia neziskových organizácií pre nezákonné činnosti, ako je pranie špinavých peňazí či financovanie terorizmu“. Z pôvodného zákona sa zároveň vypúšťa časť o ochrane anonymity darov. Pre mimovládky bude zákon znamenať veľkú administratívnu záťaž a budú pod drobnohľadom štátu. Na developerov či firmy však zákon nehľadí.
Na programe bude aj druhé čítanie dvojice zákonov: o športe a o Fonde na podporu športu z dielne SNS, ktoré sa majú dostať na rad už v utorok o 17.00. Snahou SNS bolo navýšiť podporu na športovú infraštruktúru z 20 na 60 miliónov eur.
Búrlivé diskusie návrh vyvolal v parlamente už v decembri, keď sa ho rozhodol nepodporiť rebel z Hlasu Migaľ. Namietal, že sa snažil o svojich pripomienkach hovoriť s rezortom športu už od vlaňajšieho júna. Vtedajší minister Keketi sa s Migaľom napokon stretol a rokovaniami mali dospieť ku kompromisu. Neskôr mali však prísť ďalšie podmienky.
Poslanci a vláda predložili na schôdzu aj tri návrhy zmeny Ústavy Slovenskej republiky. V prípade vlády ide o úpravu základného okruhu osôb, ktoré si môžu osvojiť dieťa. Ficov kabinet navrhuje, aby sa rozšírili rodičovské práva a mohli rozhodovať o účasti detí na vzdelávacom procese, ktorý je navyše. Návrhom sa má docieliť aj rovnosť v odmeňovaní mužov a žien. Ak zákon prejde, do ústavy sa má dostať aj veta „Slovenská republika uznáva len pohlavie muža a ženy“, čo vyvoláva rozpory aj na terminologickej úrovni, keďže slová pohlavie a rod neznamenajú to isté.
Čítajte viac Ďalšie zmeny ústavy? SR hrozia spory aj sankcie, Fico vábi KDH a prekrýva krízu. Odborník: Sú zbytočné a minimálne na diskusiu
Opozičné návrhy
Opozíciu môže tento raz rozdeliť návrh poslancov Anny Záborskej a Richarda Vašečku (obaja KÚ), ktorí iniciujú zmeny pri umelom prerušení tehotenstva. Dvojica navrhuje, aby sa skrátila lehota ma podstúpenie interrupcie z doterajších 12 na osem týždňov.
Ak by prešiel návrh skupiny poslancov hnutia Slovensko (predtým OĽaNO), prezidentovi, poslancom a ich asistentom by sa mohli zmraziť od polovice roka platy. Hnutie argumentuje nehospodárnym a neefektívnym narábaním s verejnými financiami v čase rastúcej zadlženosti.
„Kým bežní občania zápasia s reálnym poklesom príjmov z dôvodu platenia vyššej DPH, vyšších poplatkov, znížením daňového bonusu na dieťa, inflácie, vysokých cien potravín a celkovým zhoršením životnej úrovne, poslancom Národnej rady Slovenskej republiky aj prezidentovi Slovenskej republiky má plat opäť narásť,“ uvádza Slovensko v dôvodovej správe. Či návrh hnutia prejde, je otázne, pretože vzťahy medzi ním a zvyškom opozície nie sú ideálne.
Opozícia sa ešte v januári dvakrát pokúšala otvoriť schôdzu k zahraničnopolitickej orientácii Slovenska v reakcii na premiérovu návštevu Moskvy, ako aj prokremeľské postoje viacerých koaličných politikov. To jej však nevyšlo. Na marcovú schôdzu tak predložila Uznesenie o zahraničnopolitickej orientácii Slovenska, ktorým chce od vlády potvrdenie, že priestor Slovenska je v NATO a EÚ, že bude čitateľným spojencom a bude mať dobré vzťahy so susedmi.