Na slovenských cestách sa nachádzajú rôzne typy rýchlostných radarov. Okrem bežných prenosných policajných kamier nájdeme na diaľnici D1 aj stacionárne radary schopné zaznamenať prekročenie rýchlosti a slúžiť ako dôkaz pri ukladaní pokút. Ministerstvo vnútra aktuálne pripravuje nákup až takmer 300 nových rýchlomerov a kamier, no celý proces sa omeškal.
Je otázne, kedy sa plány naplnia a rovnakou a neznámou je aj budúcnosť merania rýchlosti v obciach či mestách. Práve na vstupoch do mnohých dedín nájdeme najbežnejší typ radarov na Slovensku – LED displeje, ktoré ukazujú aktuálnu rýchlosť vozidla a vodičov majú len motivovať, aby spomaľovali. Pokutovať ich nedokážu.

Mnohé obce by si rady samy nainštalovali aj rýchlostné kamery, na základe ktorých by mohli vodičom ukladať pokuty. Vo väčšine prípadov tvrdia, že by sa tým zvýšila bezpečnosť na ich cestách, no zároveň by to mohlo pomôcť aj nízkym obecným rozpočtom. Takéto stacionárne radary však na Slovensku nemáme a je otázne prečo.
Problém sa rieši
„Zatiaľ má takúto kompetenciu v samosprávach štát,“ tvrdí predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik. Obce ani mestá na prevádzkovanie rýchlomerov a kamier tohto typu podľa neho nemajú právo.
ZMOS sa usiluje o zmenu a avizuje, že celý tento proces už trvá dlho. „Momentálne vec riešime tak, aby to mohli robiť aspoň tie obce a mestá, ktoré majú zriadenú obecnú a mestskú políciu. Rokujeme o tom s ministerstvom vnútra a je to požiadavka, ktorú riešime už takmer dva roky,“ uviedol Božik pre Pravdu.

Dopravný analytik Jozef Drahovský však upozorňuje, že práve pred dvomi rokmi obce dostali možnosť spraviť si projekt, získať potrebné povolenia vrátane odsúhlasenia umiestnenia, potom si zadovážiť radary, nainštalovať ich a merať rýchlosť. Cez objektívnu zodpovednosť idú pokuty do rozpočtu obcí tak ako pri pokutách za parkovanie.
„Obce už v súčasnosti majú možnosť mať stacionárny radar, z ktorého pokuta pôjde do rozpočtu obce, ale musia splniť všetky náležitosti,“ uviedol Drahovský. Expert vysvetľuje, že obce by si totiž podľa jeho skúseností rady samy určovali, kde sa tieto radary budú nachádzať a to nemusí zodpovedať zámerom ministerstva vnútra. „Ich predstava je niekde na hranici katastra a ide o to, aby z pokút získali čo najväčšie tržby,“ podotkol expert.
Podľa metodiky rezortu vnútra sa po žiadosti o inštaláciu radaru s kamerou analyzujú miesta v obci, kde je pre nedodržiavanie povolenej rýchlosti najväčšia nehodovosť. „Problém je v tom, že keď sa obciam prezentovalo, na ktorých uliciach bývajú nehody a na ktorých by teda mohol byť radar, už to nechceli. Jednoznačne tu cítiť, že z ich strany malo ísť o náhradu zdroja príjmov pre obce a nie cielené zníženie počtu dopravných nehôd,“ doplnil Drahovský.

Každý chápe zákon inak
Rezort vnútra na základe výziev od samospráv pripravuje od októbra 2024 novú legislatívu, ktorá by mohla sčasti zmeniť kompetencie mestskej polície. Keď sme sa na to spýtali ministerstva, odkázalo nám že ju chcú predstaviť v auguste tohto roka.
„Nové znenie zákona o obecnej polícii nanovo upraví ustanovenia, a to na základe aplikačnej praxe obecných polícií: legislatívne vymedzenia pri vykonávaní zákrokov, všeobecné i konkrétne oprávnenia, ako aj použitie donucovacích prostriedkov či strelnej zbrane,“ sľubuje rezort.

Okrem toho však novela prinesie aj zmeny týkajúce sa cestnej premávky. Za najpodstatnejšiu novinku pritom považuje práve právo obcí prejednávať prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti. „Súčasná legislatíva nepripúšťa možnosť, aby obecná polícia merala rýchlosť a ukladala pokuty vodičom,“ píše rezort.
Prezident Združenia náčelníkov obecných a mestských polícií Slovenska (ZNOMPS) Slavomír Pavelčák s tým však nesúhlasí. Rovnako ako jeho predchodca Ján Andrejko si myslí, že zákon o obecnej polícii hovorí opak.
Vychádzajúc z tretieho paragrafu tohto zákona má obecná polícia podľa neho právo riešiť priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a prejednávať ich v blokovom konaní. Stacionárne radary či kamery teda prevádzkovať nemôže, pretože by už nešlo o blokové konanie, no za meraním rýchlosti a pokutovaním v blokovom konaní si Pavelčák stojí.

„Mestská polícia je oprávnená objasňovať a v blokovom konaní prejednávať priestupky proti bezpečnosti cestnej premávky v rozsahu uvedenom v základných úlohách obecnej polície, t. j. aj za priestupky spočívajúce v porušení zákazu jazdy vyššou rýchlosťou ako vyznačenou na dopravnej značke, resp. stanovenou všeobecnou úpravou cestnej premávky,“ vyložil pre Pravdu zákon Pavelčák.
Drahovský vysvetľuje, že mestskí policajti rýchlosť kontrolovať môžu, ale záznam musia predkladať štátnej polícii. „Keď chcú merať, môžu, a nech aj merajú a problematických vodičov dávajú na riešenie štátnej polícii,“ uviedol dopravný analytik. V blokovom konaní teda prekročenie povolenej rýchlosti podľa neho mestská či obecná polícia prejednávať v súčasnosti nemôže.

Pripravované zmeny si ministerstvo vnútra predstavuje tak, že by obce mohli merať rýchlosť a ukladať pokuty držiteľom vozidla v rámci takzvanej objektívnej zodpovednosti. To znamená, že by sa neskúmalo, či sa vodič previnil úmyselne a navyše by šlo o vybavovanie správneho deliktu držiteľa vozidla, nie samotného vodiča. Samotný policajt by na takýto úkon nebol potrebný pretože nejde o sankciu „na mieste“.
Problémy teda podľa Drahovského spočívajú v tom, že obce by rady merali rýchlosť na ľubovoľne voliteľných miestach a rovno aj ukladali pokuty na mieste do rozpočtu mesta, no štátni policajti im to dovoliť nechcú.

V Česku už 19 rokov
U susedov v Českej republike si viaceré mestá dlhodobo prevádzkujú vlastné radary a ich policajti majú právo pokutami za rýchlosť obohacovať obecné rozpočty. Napríklad v malom meste Říčany s populáciou len niečo vyše 16-tisíc ľudí sa nachádza 70 rýchlostných radarov a v roku 2022 na pokutách vybralo približne 2,5 milióna eur, upozornil portál Topspeed.sk.
Slovenský rezort síce pritom tvrdí, že porovnávanie s Českom nie je veľmi namieste. „U nich obce vykonávajú prenesený výkon štátnej správy nielen pri ukladaní pokút, ale aj vo veľa iných oblastiach (nemajú okresné úrady), čiže ide o úplne iný režim,“ napísali nám z tlačového oddelenia.

Denník Pravda sa však v tejto otázke obrátil aj na české ministerstvo vnútra, ktoré nám vysvetlilo, ako presne to funguje. Obce totiž môžu vyberať pokuty na základe dohody vopred uzavretej so štátnou políciou a v Česku takéto radary aj naozaj nájdeme.
„Obecná polícia je oprávnená merať rýchlosť iba na tých miestach, ktoré Polícia Českej republiky vopred vyhodnotí ako rizikové, respektíve ako miesta, kde z dôvodu nedodržiavania najvyššej dovolenej alebo povolenej rýchlosti dochádza k závažným nehodám,“ napísala nám Hana Malá z odboru komunikácie českého ministerstva vnútra.

Tento systém majú susedia zavedený od roku 2006 a pochvaľujú si ho. „Podľa nášho názoru ide o dlhodobo overený a osvedčený systém,“ píše rezort. Ministerstvo vnútra totiž zastáva názor, že čím viac subjektov sa bude podieľať na dohľade nad bezpečnosti cestnej premávky, tým lepšie podmienky budú existovať pre všetkých jej účastníkov.
„Obecné polície vďaka tomuto oprávneniu navyše výrazne pomáhajú Polícii Českej republiky, ktorá sa o to viac môže venovať preventívnej kontrolnej činnosti, riešeniu dopravných nehôd a podobne,“ doplnil český rezort.

Prezident slovenského združenia náčelníkov obecných a mestských polícií Pavelčák pre Pravdu dodal, že podobný scenár si vie predstaviť aj v našej krajine.
„Nevidíme žiadny problém, aby meranie rýchlosti spadalo do kompetencií oboch polícii. V rovnakej kompetencii oboch polícií je už v súčasnosti množstvo iných priestupkov. Práve naopak, nevidíme dôvod rozdielnej kompetencie riešenia takýchto priestupkov, a to vzhľadom na to, že pri mnohých druhovo zhodných priestupkoch takýto rozdiel neexistuje,“ uzavrel Slavomír Pavelčák.
